Slovensko - Lichtenštajnsko
Slovenský futbalový zväz - Liechtensteiner Fußballverband

Európska kvalifikácia Majstrovstiev sveta 2014, skupina G - úvodný zápas
11.september 2012, ut.

Konečný výsledok 2:0 (1:0)
Góly: 36.Sapara, 78.Jakubko
Vylúčení: ŽK: 45+ Zabavník, 60.Weiss ml., 65.Jakubko - 29.Polverino, 39.Burgmeier, 49.Christen, 71.D.Hasler
Rozhodovali: S.Evans - E.King, A.Boore - H.Jones (všetci Wales)
Delegáti:
Divákov: 4200

Zostavy:
Slovensko: Dušan Kuciak - Peter Pekarík, Martin Škrtel, Kornel Saláta, Radoslav Zabavník - Ľubomír Guldan, Marek Sapara - Vladimír Weiss ml. (63.Michal Breznaník), Marek Hamšík (82.Juraj Kucka), Miroslav Stoch - Marek Bakoš (60.Martin Jakubko)
Lichtenštajnsko: Peter Jehle - Yves Oehri, Martin Stocklasa, Daniel Kaufmann, Franz Burgmeier - Michele Polverino - Thomas Beck (70.Fabian Eberle), Nicolas Hasler, David Hasler, Philippe Erne - Mathias Christen (84.Vinzenz Flatz)

Povedali pred zápasom:
Stanislav Griga (tréner Slovenska): „Ak sa nám podarí dať dva-tri góly v prvom polčase, bude z toho príjemný zápas a mužstvo si môže z chuti zastrieľať. Ak však zahodíme šance, nevypracujeme si ich, či nedajbože inkasujeme, takéto tímy dokážu byť veľmi húževnaté a nebezpečné. Presvedčili sme sa o tom v minulosti nielen my, ale aj mužstvá iného rangu. Musíme hrať zodpovedne a koncentrovane. Ak chceme byť v tejto kvalifikácii úspešní, musíme bezpodmienečne zvíťaziť.“
Hans-Peter Zaugg (tréner Lichtenštajnska): „V Bratislave chceme dosiahnuť čo najpriaznivejší výsledok. Slovensko však nastúpi po prvý raz doma v tejto kvalifikácii. Jeho tréneri i hráči vedia, že s Lichtenštajnskom nesmú zaváhať. Táto skutočnosť nie je pre nás priaznivá, ale my sa vynasnažíme obstáť čo najlepšie. Vždy sa snažíme skórovať, bude tak aj v utorok v Bratislave. Keď však dostanete osem gólov ako my v piatok s Bosnou, náš jeden presný zásah nič neznamená. Slovensko som videl na DVD, v Litve sme mali aj svojho pozorovateľa. Máte veľmi dobré mužstvo, v Bratislave očakávam mimoriadne náročnú previerku. Osobne si myslím, že Bosna a Hercegovina, Grécko a Slovensko obsadia prvé tri priečky v tejto kvalifikačnej skupine, iba tieto tímy budú bojovať o postup na najbližší svetový šampionát. “

Zúčastniť sa na zápase reprezentácie bolo mojim plánom už dávnejšie, no z časových a logistických dôvodov sa mi to doposiaľ nedarilo. Na jeseň a na jar, kedy sa hrávajú kvalifikačné zápasy, bývam obvykle kvôli škole v Prahe. Ak aj nie, ďalším problémom bolo dopraviť sa do a z dejiska zápasu (obvykle ním bola Bratislava alebo Trnava). S tým by tentoraz nemali byť ťažkosti. Smerom do Bratislavy vyrážame okolo druhej, bratov vykladám na Grösslingovej ulici v centre mesta, odkiaľ si do nového podnájmu odnášajú nejaké veci; ja sa potom s autom presúvam do nákupného centra Eurovea, kde je parkovanie na dobu troch hodín zadarmo. Zhruba hodinku potom spolu trávime prechádzkou po meste, o štvrtej sa máme stretnúť v pivárni U Jakuba s Tomášom Radeckým. Napokon prichádzame asi o polhodiny neskôr – auto sme sa totiž rozhodli „preparkovať“ nazad do Eurovey a na Mlynské Nivy pokračovali peši.
Pri pivku, ja konkrétne však pri akejsi nealko „hroznovke“, zotrvávame zhruba do štvrť na sedem, nato sa rozchádzame s Rudolfom i Tomášom, smerujúcim do práce, a spolu s Viliamom kráčame naspäť k Eurovey. Parkovacie miesto na Pasienkoch nachádzame bez problémov, skoro sa dá povedať, že parkovisko z južnej strany štadióna zíva prázdnotou. S Janom a Ivanou sa stretávame v neďalekom Poluse a pri severnej bráne štadióna ešte do partie priberáme Dana Zajka. K našim miestam sa dostávame po asi štvrťhodinovom blúdení okolo štadióna, keďže náš sektor nie je označený a usporiadatelia nás posielajú všetkými smermi. Na to, že sa hrá proti Lichtenštajnsku, sa štadión celkom slušne zaplnil, i keď niektoré sektory stále zívajú prázdnotou. Podľa dialektov, ktoré sa okolo nás ozývajú, pricestovala väčšina ľudí zo západu Slovenska.
Začiatku stretnutia predchádza nástup oboch mužstiev na hraciu plochu. Kým v slovenskom nájdete väčšinou legionárov pôsobiacich v zahraničí, za tím súpera podľa slov trénera Zaugga nastupujú aj poloprofesionáli, vrátane „študentov a bankárov“. Po hymnách oboch štátov prichádza o štvrť na deväť rad na úvodný výkop. Prvé minúty patria jednoznačne slovenskému tímu, hráči Lichtenštajnska takmer nie sú schopní ani prejsť cez polovicu. Príležitosť na otvorenie skóre majú domáci už v 6.minúte, Bakoš však po peknej akcii stroskotal na brankárovi hostí, Jehlem. O dramatické momenty v úvode zápasu nie je núdza – už krátko nato sa totiž k hlavičke dostáva Škrtel, lopta však letí ponad súperovu bránku. O menší rozruch v hľadisku sa postaral mladý Weiss, ktorý padá v šestnástke súpera na trávnik, no rozhodca správne nepíska. V 12.minúte sa po nahrávke Stocha k strele dostal Guldan, pálil však nad bránku Lichtenštajnska. Po odrazenom priamom kope Weissa sa zasa v 16.minúte nepodarilo skórovať Saparovi. Na opačnej strane ihriska sa potom k sporadickej strele dostal Beck. O desať minút neskôr zaznamenali hostia ďalšiu strelu na slovenskú bránku, a nato z rohu jedovatou strelou dali Kuciakovi vyniknúť.
Publikum štadióna na Pasienkoch začína byť nespokojné, čo sa prejavuje rôznymi nemiestnymi pokrikmi jednotlivcov i zborovým piskotom. Verejnosť od zápasov s takýmito futbalovými „trpaslíkmi“ obvykle očakáva suverénne víťazstvo, a tu ešte ani po 30.minúte nepadol gól. Ak by nám nedajbože jeden „fuklo“ ako prvé Lichtejštajnsko, bol by náš tím pod veľkým tlakom. To sa však našťastie nestalo – v 36.minúte totiž Sapara po centri mladého Weissa na druhýkrát rozvlnil sieť Jehleho bránky. Ďalšia veľká šanca prichádza o štyri minúty neskôr, keď Hamšík po centri Saparu hlavičkuje do brvna. V nasledujúcich minútach až do odpískania polčasovej prestávky sa nedeje nič za zmienku stojace, akurát Jano odchádza kúpiť kofolu. A nie je jediný. Ešte pred hvizdom rozhodcu sa masa ľudí presúva od ihriska k občerstveniu. Tí ostatní potom sledujú minizápas dvoch žiackych družstiev, finalistov akéhosi slovenského pohára v tejto vekovej kategórii.
Po zmene strán sa hrá jalový futbal bez výrazných momentov – okrem 51.minúty, kedy sa k strele dostáva Hamšík, golmán hostí však bezpečne vyráža pred seba. Štvrťhodiny nato prenikajúci Jakubko v šestnástke súpera skončil na trávniku, pád však prifilmoval, čo neušlo hlavnému rozhodcovi. Za stavu 1:0 pre Slovensko sa to ešte stále môže nepríjemne zvrtnúť, súperova hra založená na silnej defenzíve však tiež nijaké góly neprináša. Chvíľa úľavy pre Slovensko prichádza v 78.minúte, kedy po vysunutí od Hamšíka prekonáva strelou k vzdialenejšej žrdi lichtenštajnského brankára Stoch. Gól však zaznamenáva Jakubko, ktorý loptu ešte tesne pred bránkovou čiarou „doťukol“. V záverečnej desaťminútovke riadneho hracieho času sa domáci dostávajú do tlaku, ktorý však už zmenu stavu nepriniesol. V pomerne dlhom, štvorminútovom nadstavenom čase ešte po spolupráci s Breznaníkom vystrelil Jakubko, mieril však vedľa Jehleho bránky. Zápas teda končí „iba“ 2:0, no napriek tomu má Slovensko na konte dôležité tri body a povinné víťazstvo v kvalifikácii. Ako ďalšie na programe budú merania síl s Lotyšskom a jasným favoritom skupiny, Gréckom. Po zápase sa presúvame na južnú stranu štadióna Pasienky, kde sa pri aute lúčime s Danom Zajkom a spolu a Janom a Ivanou vyrážame smer Nitra. Cesty sú už prázdne, ide sa pohodlne.

Hlasy:
Stanislav Griga (tréner Slovenska): „Efektivita na našich kopačkách bola nízka. Máme síce povinné tri body, ale gólov v sieti súpera malo byť viac, aby sme divákov potešili. Je dobré, že sme dali gól už v prvom polčase. Ak by bolo cez prestávku 0:0, potom sme už mali pripravené striedania. V druhom polčase sme mali zvýšiť pohyb, zo strany dávať kvalitnejšie prihrávky do vnútra šestnástky a byť agresívnejší v zakončení. Dávali sme si pozor na defenzívu, lebo bolo 1:0 a súper mohol z nevinnej akcie vyrovnať. Proti defenzívne ladenému mužstvu sa hrá ťažko. Nevedeli sme sa presadiť jeden na jedného, chýbala ľahkosť pohybu. Dnes to ako jediný dokázal Miňo Stoch, ktorý sa bavil futbalom. Takýchto hráčov v zápase proti podobnému súperovi musíte mať viac. S bodovým ziskom nemôžeme byť spokojní, máme štyri body, chceli sme po prvých dvoch dueloch šesť. V Litve sme dva body 'stratili', ale na základe toho, čo sa tam stalo, ten bod môže byť dôležitý.“
Hans-Peter Zaugg (tréner Lichtenštajnska): „Chcem zagratulovať Slovensku k víťazstvu, ktoré bolo zaslúžené. Na druhej strane musím zložiť kompliment aj mojim hráčom, s ich výkonom som bol spokojný. Určite sme si napravili dojem zo zápasu s Bosnou a Hercegovinou. Dnes sme sa v prvých dvadsiatich minútach dostali pod tlak, Slováci boli aktívnejší. Postupne sme sa však viac dostali k lopte. Za stavu 0:1 sme mali nádej na vyrovnanie, ale dopustili sme sa chyby, inkasovali sme a bolo rozhodnuté.“

Výsledky ostatných zápasov skupiny G: Bosna a Hercegovina - Lotyšsko /4:1/, Grécko - Litva /2:1/

Jakubka mrzí, že dal len jeden gól
Bratislava, 12.septembra 2012 - Útočník slovenskej reprezentácie Martin Jakubko bol sklamaný, že v utorňajšom kvalifikačnom stretnutí o postup na majstrovstvá sveta 2014 s Lichtenštajnskom dal len jeden gól. Urastený zakončovateľ ruského klubu Amkar Perm sa dostal na ihrisko bratislavských Pasienkov až v 65.min ako striedajúci hráč, keď nahradil Mareka Bakoša, ale za necelú polhodinu sa okrem gólu v 78.min dostal aj do ďalších troch príležitostí. „Dlhšiu dobu som nebol v reprezentácii, ale futbal mi stále chutí a prišli aj nejaké góly. Škoda, že proti Lichtenštajnsku som dal len jeden,“ zdôvodnil svoj gólový apetít bývalý hráč Banskej Bystrice či ruských klubov Dinamo Moskva, Saturn Moskovská oblasť, FK Moskva a FK Chimki.
Jakubko priznal, že očakával vyššie víťazstvo nad outsiderom G-skupiny Lichtenštajnskom. Zároveň kriticky zhodnotil výkon zverencov trénerského tandemu Stanislav Griga, Michal Hipp. „Malo to byť z našej strany určite lepšie. Takto sa nehrajú domáce zápasy, mali sme vyhrať vyšším rozdielom. Sú duely, keď vám to tam nepadne. Mali sme na začiatku tri - štyri šance. Možno keby sme ich premenili, zápas by bol úplne iný. Na druhej strane - tri body sú doma a tú úlohu splnili. Podľa vývoja toho stretnutia musíme byť radi za tri body. Naši fanúšikovia majú právo byť nespokojní s týmto zápasom. Musíme sa lepšie pripraviť na tie duely, ktoré na nás v kvalifikácii ešte čakajú,“ doplnil Martin Jakubko.


Bol to nesmierne náročný zápas, tvrdí Sapara
Bratislava, 12.septembra 2012 - Jedným z najlepších hráčov utorňajšieho zápasu kvalifikácie o postup na majstrovstvá sveta 2014 medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom (2:0) bol domáci stredopoliar Marek Sapara. Záložník tureckého Trabzonsporu bol v úlohe dispečera stredu poľa a svoj výkon okorenil nielen množstvom kvalitných prihrávok, ale aj úvodným gólom stretnutia v 36.min. Trojbodový zisk zverencov dvojice Stanislav Griga, Michal Hipp podčiarkol v druhom polčase presným zásahom striedajúci Martin Jakubko. Vydreté dvojgólové víťazstvo nad európskym „trpaslíkom“ sa však nerodilo ľahko.
„Bolo to nesmierne náročné stretnutie. Oni stáli všetci kompaktní na svojej polovici, pred svojou šestnástkou a my sme sa tam len ťažko dostávali. Vedeli sme čo a ako máme robiť, ale na tom ihrisku je to iné ako v hlavách a ako si to naplánujeme pred zápasom. Nám sa nedarili hĺbkové prihrávky medzi obrancov, ktoré sme potrebovali. Škoda, že sme nedali prvý gól skôr, šance mal najmä Marek Bakoš. Keby sme skórovali skôr, asi by sme pridali aj druhý gól a viac by sa hra otvorila. Oni si stále hrali svoj kompaktný štýl,“ zhodnotil stretnutie na bratislavských Pasienkoch 30-ročný záložník Sapara. Aj bývalého hráča nórskeho Rosenborgu Trondheim či tureckého klubu MKE Ankaragücü sklamal prístup niektorých fanúšikov, ktorí pískali na slovenských futbalistov. „Treba povedať na rovinu, že nás ovplyvňuje to prostredie, ktoré tu je. Keď počujete od piatej minúty kričať z tribúny 'striedame', tak to niekedy bolí. Keď niekto chce, nech kritizuje po zápase, alebo aj pred ním, ale aspoň na tých 90 minút by sme mohli byť zomknutý národ. Potrebovali sme podporu a vyhrať tento duel, ale namiesto toho sme pod tlakom ešte aj medzi sebou,“ neskrýval sklamanie Marek Sapara, ktorý je s dvoma gólmi najlepším strelcom slovenskej reprezentácie v tomto kvalifikačnom cykle. „Po tom náročnom stretnutí v Litve som rád, že sa nám podarilo vyhrať a máme štyri body, aj keď pred dvojzápasom sme ich chceli mať šesť,“ zhodnotil úvodný kvalifikačný dvojzápas Sapara a pridal aj opis svojho presného zásahu v utorňajšom stretnutí: „Už začiatok akcie bol dobre založený. Celé to bolo v rýchlosti, bola tam hĺbková prihrávka, únik do šestnástky, lopta pod seba. Ja som potom trafil do obrancu, ale našťastie sa to odrazilo naspäť ku mne a ešte som to dorazil.“


„Ľudia na nás pokrikovali škaredé veci,“ hromžia futbalisti
Bratislava, 12.septembra 2012 - Kto čakal, že slovenská futbalová reprezentácia deklasuje lichtenštajnského outsidera v jej prvom domácom kvalifikačnom zápase MS 2014, odchádzal v utorok z bratislavských Pasienkoch sklamaný. Výhra Slovákov 2:0 síce zabezpečila zisk povinných troch bodov, fanúšikov ale predvedený herný prejav neuspokojil a svoj názor vyjadrili viackrát aj piskotom. Hostí pod vedením švajčiarskeho kouča Hansa-Petra Zaugga pri štarte bojov o Brazíliu na ich pôde prešiel bosniansky valec 8:1. Čakalo sa tak, že Slováci otrasenému tímu strelia o čosi viac ako dva góly. Lenže rehabilitácia za domáci debakel na jednej strane, resp. stratu dvoch bodov z Litvy (1:1) na slovenskej strane, lepšie vyšla hosťom. Ich organizovaná defenzíva kapitulovala proti málo efektívnej hre Slovenska len dvakrát.
„Opäť sa potvrdilo, že v Európe či na svete niet už ľahkého súpera. Vedeli sme čo nás čaká, že budú mať desať hráčov za loptou. Oni sem neprišli hrať futbal, ale vydrieť remízu. Chvalabohu aj za tie dva góly a za to, že tri body sú doma, to je najdôležitejšie,“ hodnotil súboj krídelník Fenerbahce Istanbul Miroslav Stoch, ktorého ako jediného pochválil po zápase tréner Stanislav Griga. Slovenskí reprezentanti museli čeliť aj otázkam, ako vnímali kritiku fanúšikov priamo z hľadiska. „Neznervóznilo nás to, sústredili sme sa na hru. Vedeli sme, že musíme byť trpezliví. Samozrejme, ten piskot sme počuli a nie je to nič príjemné. Sme z toho smutní, lebo bolo tam niekoľko ľudí, čo vykrikovali nie príliš pekné veci,“ dodal Stoch.
Po vzdaní sa reprezentácie Jána Muchu dostal v slovenskej bráne dôveru Dušan Kuciak z Legie Varšava. Zaknihoval tak prvý zápas v ostrej kvalifikácii. Veľa práce nemal, v prvom polčase sa zapotil len pri dvoch nebezpečnejších strelách. „Ja som na to zvyknutý aj z Poľska, nebol tam problém. Bolo to o tom udržať si koncentráciu počas celého zápasu, keďže som nemal veľa roboty. Vedeli sme, že gól dáme, hoci nemali sme to šťastie v prvom polčase, že by sme ho dali skôr. Ale ani za výsledok 2:0 sa nemáme prečo hanbiť,“ bilancoval bývalý gólman Žiliny a k atmosfére uviedol: „Po výhre je spokojnosť, získali sme tri body. Trošku je sklamanie len z tej atmosféry, čo tu je, ale my sem chodíme hrať futbal a svoju robotu sme si splnili, takže ideme ďalej. Piskot som nevnímal, no diváci nás nepovzbudzovali, zrejme boli nespokojní s tým, čo sme predviedli, ale viac sa k tomu nechcem vyjadrovať.“
Autor druhého gólu SR Martin Jakubko kritiku obrátil do vlastných radov: „Malo to byť z našej strany lepšie, takto sa kvalifikačné zápasy nehrajú. Mali sme vyhrať vyšším rozdielom, no sú zápasy, keď to tam nepadne. Mali sme na začiatku šance, z ktorých ak by sme dali gól, zápas mohol skončiť úplne inak. Ale tri body sú doma a úlohu sme splnili.“ Útočník ruského Amkaru Perm mohol dať oveľa viac ako len „poisťovací“ gól, iba v nadstavenom čase mal dve „tutovky“. „Po dlhšej dobe, čo som nebol v reprezentácii, mi tu futbal teraz chutí. Škoda, že tých gólov nebolo viac,“ uzavrel.


Neprehráme. Aj zázraky sa dejú, smiali sa Lichtenštajnci
Bratislava, 11.septembra 2012 - Pohoda, pivo, dobrá nálada. A očakávanie, že ich futbalisti potešia minimálne bodom. Na zápase kvalifikácie majstrovstiev sveta medzi Slovenskom a Lichtenštajnskom nebudú chýbať ani fanúšikovia z malého kniežatstva. Roztrúsení po baroch a pivárňach bratislavského Starého Mesta sa niekoľko hodín pred úvodným hvizdom na Pasienkoch pripravovali na stretnutie – samozrejme popíjaním piva. „Na štadióne nás bude okolo päťdesiat,“ prezradil Dominik, ktorý pricestoval do slovenskej metropoly v nedeľu s ďalšími deviatimi kamarátmi v nádeji, že lichtenštajnskí futbalisti si na cestu domov pribalia aj nejaký ten bod. „Neprehráme, po bezgólovej remíze si poriadne vychutnáme oslavy,“ tvrdil s vážnou tvárou 25-ročný priaznivec oblečený v reprezentačnom drese. Na poznámku, či nie sú jeho tvrdenia trochu odvážne, keďže Lichtenštajnci sú jasným outsiderom skupiny a pri vstupe do bojov o Brazíliu ich rozstrieľala Bosna a Hercegovina 8:1, sa už zasmial. „No a čo? Veď aj zázraky sa dejú,“ odvetil fanúšik, pre ktorého partiu nie je výjazd na Slovensko prvým. „Už sme cestovali za futbalom do Glasgowa, Cardiffu, Moskvy či Lipska,“ pochválil sa.
Záujem Lichtenštajncov o futbal nie je prekvapujúci. Veď, tak, ako v mnohých kútoch sveta, aj v tejto 35-tisícovej krajine medzi Rakúskom a Švajčiarskom je futbal spomedzi všetkých športov číslom jeden. „Bezkonkurenčne. Aj keď mnohých fanúšikov má u nás aj lyžovanie,“ uviedol sympatický mladík. Napriek tomu, že videli už kus sveta, v Bratislave sa futbalovým nadšencom z Lichtenštajnska veľmi páčilo. „Na prvý pohľad je to celkom pekné, malé mesto. Dúfam, že rovnako útulný bude aj štadión. Snáď bude vypredané a zažijeme skvelú atmosféru,“ tešil sa Dominik, zanietený fanúšik Bayernu Mníchov, ktorý bez váhania doplnil, že z hráčov však obdivuje Waynea Rooneyho, kanoniera Manchestru United. Naopak, zo slovenských reprezentantov si nevedel spomenúť ani na jedného. Zachmúrene sa tváril dokonca aj pri vyslovení mien Mareka Hamšíka či kapitána Martina Škrtela.


Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
ŠPORT