Slovnaft extraliga - zhodnotenie sezóny 2006/07

Hoci hokej sledujeme už dlhšie (playoff extraligy v telke sa stalo neodmysliteľnou súčasťou našich tatranských pobytov), až túto sezónu sme začali aktívne, a to počnúc prvým domácim zápasom HC Košice v úvode septembra.
Sezóna 2006/07 predstavuje v histórii samostatnej slovenskej hokejovej extraligy 14.ročník. Tento priniesol niekoľko noviniek – zahájenie bez hlavného sponzora ligy prvý raz od roku 1998, rozšírenie najvyššej súťaže o víťaza 1.ligy (nikto teda po skončení ročníka nevypadáva), zmena farebných schém pre domáce/vonkajšie zápasy, pravidlo o vylúčení za nahadzovanie puku na ochrannú sieť…
Základnú časť tvorilo 54 zápasov, playoff hralo osem najlepších klubov na štyri víťazné zápasy. Súťaž bola počas sezóny trikrát plánovane prerušená reprezentačnými prestávkami (Deutschland Cup, Loto Cup, Škoda Cup Basel), navyše od nového roka zmenila oficiálny názov na Slovnaft extraliga.
S augustovým odovzdávaním cien Zlatý puk bola súčasne vyhlásená najlepšia extraligová zostava ročníka 2006/07 v tomto zložení: S.Hovi (Slovan) - M.Šterbák (Košice), D.Babka (Zvolen) - T.Melichárek (Trenčín), R.Kukumberg (Slovan), M.Uram (Slovan)

Ročník 2006/07 podľa jednotlivých klubov:

HC Slovan Bratislava
– Bratislavský Slovan je jednoznačne historicky najúspešnejším slovenským klubom. V 1.československej lige pôsobil od konca 40.rokov, nasledujúce desaťročia sa predral na špičku súťaže, v sezóne 1978/79 sa dopracoval až k titulu federálneho majstra. Nasledovala však kríza a už v ročníku 1980/81 sa musel porúčať do 1.SNHL. Do najvyššej súťaže sa síce vrátil už po roku, no zväčša mu ostával iba boj o záchranu, ďalšie vypadnutie prišlo v sezóne 1988/89. Zvyšné dva ročníky spoločnej ligy odohral Slovan s nevýraznými výsledkami
– Úvodnú sezónu samostatnej slovenskej extraligy ukončili Slovanisti na 4.mieste, keď v boji o bronz podľahli Martinčanom 1:2 na zápasy. Nasledujúce sezóny sa bratislavské mužstvo umiestňovalo za neporaziteľnými Trenčanmi a Košičanmi, v roku 1997/98 však vyhralo zákl.časť a v playoff si poradilo so Spišskou Novou Vsou, Duklou a vo finále aj s Košicami. S oceliarmi hrali „belasí“ finále aj nasledujúcu sezónu, avšak tentoraz neúspešne. Od nového milénia ale svitlo Slovanu na lepšie časy (aj keď za cenu pochybného sponzoringu od spoločností Harvard a Slovnaft) – zisk titulov v rokoch 1999/00, 2001/02 (oba proti Zvolenu), 2002/03 (proti HC Košice) a 2004/05 (opäť so Zvolenom). V sezóne 2003/04 navyše zaznamenali triumf v Continental cupe.
– Posledná sezóna bola pre Slovan katastrofou, káder sa po odchode hviezd NHL-ky značne obmenil, zmena nastala i na poste trénera, čo sa prejavilo aj na výsledkoch mužstva. Po základnej časti sa „belasí“ umiestnili až na 7.mieste a vo štvrťfinále narazili na favorizované Košice, ktorým podľahli hladko 0:4. Zlyhanie v playoff si ako prvý „odskákal“ tréner J.Jaško, ktorého pred nastávajúcou sezónou nahradil Čech R.Čada, rezom prešlo aj zloženie mužstva
– Po sezóne 2005/06 mužstvo opustili: Afinogenov (Rusko), Bališ (Nitra), Bárta (Chrudim), Buzek, Cíger (asist.trénera), Dornič (Skalica), Gýna (Litvínov), Hecl (Manchester), Jánoš (Weißwasser) Jendek (Nitra), Junas (Kežmarok), Kováč (Košice), Kucharczyk (Znojmo), Macho (Worcester), Míka (Dresden), Rusnák (B.Bystrica), Rybár (Chabarovsk), R.Sloboda (Lipt.Mikuláš), K.Sloboda a Školiak (Skalica), Ulehla (Trondheim)
– Pred sezónou pribudli: Astašenko (Hämeenlinna), Baček a Gráčik (Tri City), Hovi (Vsetín), Huba (Topoľčany), Hurtaj (Lausanne), Jarolín (Skalica), Kokavec (Žilina), Kolba (Martin), Kukumberg (Nižnekamsk), Mucha (Jindřichův Hradec), Sersen (Quebec), Srdínko (Leksands), Staroň (Rakúsko), Škorvánek (hosťovanie z B.Bystrice), Tvrdoň (Plzeň), Uram (Vítkovice), Vorel (Pardubice)
– V úvode sezóny bol Slovan temer neporaziteľný, s Fínom Hovim v bránke a vysoko produktívnym útokom s Uramom a Kukumbergom ich prakticky nebolo možné zosadiť z 1.miesta. Nezohrané Košice a rozhádzaný Zvolen sa však v priebehu jesennej časti dali dokopy a Slovan predstihli. Neuspokojivé výkony na prelome rokov viedli k istým zmenám v hráčskom kádri – s rozpadajúcej sa majstrovskej Žiliny pribudli Kusovský a Hreus, obranu ešte vystužil Hruška z Nitry a pred playoff mužstvo posilnili Lažo (Košice) a Češík (B.Bystrica). Ešte na jeseň spôsobil pretlak v útoku odchod Jarolína na hosťovanie v Poprade, zranenie zasa vyradilo Hujsu. Trénera Čadu, ktorý po odvolaní manažmentom odišiel do Komety Brno, nahradila dvojica Cíger – Miklošovič
– Jarná časť sezóny Slovanu veľmi nevyšla, mužstvo v januári dokonca utrpelo, v negatívnom zmysle slova, pamätnú prehru na vlastnom ľade s Trenčínom 1:10. Ako kompenzáciu venovalo vedenie fanúšikom vstupné na najbližší zápas so Žilinou zadarmo. Klub ukončil základnú časť na treťom mieste a k jej koncu sa už objavovali reči, že úspech v playoff bude skôr prekvapením. Vo prvom kole narazil favorizovaný Slovan na popradských kamzíkov, a už tu sa začali črtať nepríjemnosti – „belasí“ totiž sériu prehrávali 1:2, avšak Poprad nakoniec s námahou zdolali. Štvrťfinále sa nieslo v duchu „malého finále“, keď šance Slovanu i Zvolena boli nanajvýš vyrovnané. Zvolenčania sa však zrejme uspokojili so štvrťfinálovým skalpom Nitry a Bratislavčanom štyrmi prehrami v rade (z toho jeden z duelov v Samsung aréne prehrali 1:10) otvorili cestu do finále. Tu sa Slovanisti vôbec po prvý raz stretli s trenčianskou Duklou, ktorá si po víťazstve nad favorizovanými Košicami verila aj na Slovan. Po dvoch prehrách na ľade „belasých“ a spornom góle posudzovanom rozhodcom Marušinom v treťom dueli však začali strácať nervy, čo vyústilo do nechutnej dohry tohto zápasu. Tréner Stavjaňa vtedy poslal na najlepšieho bratislavského hráča Urama svojich „tvrdých chlapov“, ešte k tomu aj došlo k stretu medzi Kútnym a Lažom pri prerušení zápasu. Incident mal aj dohru na disciplinárnej komisii SZĽH, potrestaní boli obaja aktéri šarvátky. Dá sa povedať, že vzhľadom na neschopnosť trenčianskych hráčov ako aj ich streleckú impotenciu v kľúčových dueloch, si už svoj šiesty titul Slovanisti plne zaslúžili
– Výborné výkony v playoff umožnili útočníkom Kukumbergovi, Uramovi a Kuľhovi zúčastniť sa prípravy na MS, no do Moskvy napokon putovali len prví dvaja uvedení
– Farmou „belasých“ bol aj v tejto sezóne klub HK-99 Ružinov
– HC Slovan Bratislava v číslach: 93 bodov v 54 zápasoch, 27-6-5-16 (V-Vp-Pp-P), skóre 179:143, 2141 striel na bránu, úspešnosť streľby na bránku 10,78% (1.v lige), úspešnosť presiloviek 17,14% (3.v lige), 1562 trestných minút, strelených gólov v presilovke – 77 (2.v lige), strelené góly v oslabení – 19 (1.v lige), úspešnosť v oslabeniach – 86,72%
– Najproduktívnejší hráč – M.Uram (84 bodov; v ZČ 63, 31+32), najlepší strelec – M.Uram (43 gólov), najlepší obranca – P.Pavlas (48 bodov, 34 v ZČ), najtrestanejší hráč – M.Kuľha (121 trest.min.)
– Hráčsky káder v sezóne 2006/07 tvorili: brankári – J.Chovan, S.Hovi; obrancovia – K.Astašenko, D.Devečka, D.Hančák, M.Hruška, P.Huba, M.Kolba, D.Kusovský, L.Lauko, P.Pavlas (A), M.Sersen, J.Srdínko, S.Škorvánek, J.Wagenhoffer; útočníci – I.Baček, M.Češík, J.Gráčik, M.Hreus, M.Hujsa, Ľ.Hurtaj (C), R.Jarolín, R.Just, M.Kokavec, R.Kukumberg, M.Kuľha (A), M.Lažo, L.Mucha, D.Pašek, Ľ.Pištek, J.Prokop, P.Staroň, J.Sýkora, R.Tvrdoň, M.Uram, M.Vorel
– Realizačný tím: Z.Cíger – tréner, M.Miklošovič – asistent trénera, R.Jurčenko – tréner brankárov, R.Pukalovič – manažér A-mužstva, M.Krajči – gen.manažér
– Konečné umiestnenie klubu v sezóne 2006/07: 1.miesto

HK Dukla Trenčín
– S hokejom sa na Považí začalo viac-menej po vojne, do roku 1976 bola tunajšia Dukla účastníkom 1.SNHL. Od sezóny 1976/77 hrali Trenčania v najvyššej súťaži, ročník 1982/83 opäť odohrali v 1.slovenskej lige, no po roku sa opäť vrátili medzi elitu a patria tam doteraz. Trenčín je právom označovaný ako najväčšia liaheň talentov na Slovensku, no za socializmu mala Dukla ako vojenský klub, súčasť armádneho strediska vrcholového športu (podobne ako česká Jihlava), oproti ostatným mužstvám značnú výhodu – prísun talentovaných hráčov z iných klubov, ktorí si tu odkrútili povinnú vojenskú službu
– Na prelome 80. a 90.rokov už patrila trenčianska Dukla medzi najkvalitnejšie kluby v Československu, v sezóne 1991/92 dokonca získala titul federálneho majstra, keď vo vyraďovacej časti prešla cez Kladno a Litvínov a vo finále si poradila s Plzňou. Po vzniku samostatnej slovenskej extraligy mali Trenčania konkurenciu prakticky len v Košiciach, čomu odpovedali aj finále prvých štyroch ročníkov – Dukla získala titul v rokoch 1993/94 a 1996/97. Finále sa na Považí hralo ešte v sezóne 2000/01, kedy HKm Zvolen zdolal Duklu v pomere 3:1 na zápasy
– V sezóne 2003/04 prešli Trenčania do finále cez Košice 4:0, „malé finále“ sa hralo medzi Slovanom a Zvolenom. Súperom Dukly sa po kontroverznom semifinále stal Zvolen, ktorý však po nádejnom začiatku prehral boj o titul v sérii 4:2. Dá sa povedať, že škandálom sa už v tak škandalóznej sezóne nevyhla ani Dukla, stačí spomenúť „feťácku“ aféru kapitána Hanzala…
– Už pred úvodom sezóny 2004/05 bolo jasné, že severoamerická NHL sa hrať nebude, mnoho kvalitných slovenských hráčov teda zakotvilo aj vo svojich „domácich“ kluboch. Trenčín sa tak s Hossom, Gáboríkom či Demitrom stal automaticky kandidátom na titul. Do finále sa však nedostali, v napínavej semifinálovej sérii podľahli rovnako nabitému Slovanu 4:3 na zápasy. Nasledujúci ročník však rozhodne nebol taký úspešný ako tie predošlé – po dlhodobej časti obsadili 4.miesto a v prvom kole playoff prehrali s Popradom
– Manažment teda po sezóne vykonal viacero zmien, ako v kádri, tak i realizačnom tíme. Hlavného trénera Hovorku nahradil A.Stavjaňa, ktorého ku koncu sezóny vyhodili z Nitry, na post asistenta nastúpil J.Pénzeš, v minulosti už na tejto pozícii pôsobiaci.
– Po sezóne 2005/06 mužstvo opustili: Gábriš (Dijon), Hanták (Senica), Hriňa (Martin), Kivoň (Žilina), Kompas (trénerská dráha), Majeský (Poprad), Mocek a Rimmel (Vítkovice), Mrena, Novotný (Spišská Nová Ves), Šafárik (Kraków), Záborský (Saginaw), Zlocha (Žilina),
– Pred sezónou pribudli: Barinka (Zlín), Haščák (HK Riga 2000) Kollár (Nitra), Křetinský (Skalica), Staněk (Jihlava), Valach (Skövde), Volek (Považská Bystrica)
– Začiatkom sezóny káder posilnil aj J.Pardavý, ktorý sa neskôr podľa predbežnej dohody presunul do ruskej Superligy
– Farba trenčianskych dresov sa pred sezónou nezmenila. Minulý ročník boli používané celé žlté na doma, celé bordové na vonku, kým po novom to skombinovali – vrch brodový, spodok žltý, respektíve naopak. Farmou trenčianskeho mužstva bola aj v sezóne 2006/07 prvoligová Považská Bystrica, kde hrávali málo nasadzovaní kmeňoví hráči a perspektívni juniori
– Úvodný zápas sezóny prehrala Dukla s favorizovanými Košicami, potom však nasledovalo 5 výhier v rade. Ďalšia víťazná šnúra nasledovala koncom októbra (4 výhry), naopak najhorším obdobím bol pre Duklu záver novembra (5 prehier v rade). Úspešnejšia pre Duklu bola skôr druhá polovica sezóny – v januári ťahala šesťzápasovú sériu bez prehry, navyše bratislavskému Slovanu uštedrila historickú prehru 1:10 na jeho vlastnom ľade.
– Isté zmeny v hráčskom kádri sa udiali aj v priebehu základnej časti – odišli Liška (hosťovanie v Nitre), Ďurčo (Nórsko), Micka (Ústí nad Labem), Mikulík (Crimmitschau), Staněk (Brno), Valach a Lezo (Žilina), naopak obranu vystužil Malinský z Plzne, do útoku pribudol Hanzal (Žilina) a poslednou akvizíciou bol liptovský kapitán S.Fatyka
– Forma gradovala s príchodom playoff. Poslednú prehru zaznamenali Trenčania v 50.kole v Martine, nato prešli deväťzápasovou víťaznou sériou, keď zdolali MHC Martin 4:0 na zápasy vo štvrťfinále playoff a prehrali až v druhom semifinálovom dueli s Košicami. Práve semifinále s HC Košice mnohí označovali ako „malé finále“ a tak to iste vnímali aj hráči oboch aktérov. Za favoritov boli považovaní Košičania, no o ich prehre 2:4 na zápasy rozhodli dva momenty – prvá domáca prehra v Steel aréne a dve víťazstvá Dukly na domácom ľade. Trenčiansky dvojzápas mal veľmi rýchle tempo a bleskový gólový nástup domácich hokejistov. Košice sa sériu ešte pokúsili zdramatizovať, keď doma zdolali Duklu po trestných strieľaniach, no do finále napokon i tak postúpili Trenčania
– V boji o titul sa prvý raz v histórii stretli so Slovanom Bratislava, na ktorého kvalitný útok s Uramom a Hovim v bránke jednoducho nestačili. Zlomovým momentom série bol rozhodcom Marušinom neuznaný gól v treťom finálovom zápase, ukončenom nechutným stretom súperiacich hokejistov. Trenčianski hokejisti a najmä ich fanúšikovia sa proste nedokázali prejaviť kultúrne
– Dukla Trenčín v číslach: 91 bodov v 54 zápasoch, 27-5-5-17 (V-Vp-Pp-P), skóre 178:128, 2333 striel na bránu (najčastejšie strieľajúci tím), úspešnosť presiloviek 17,21% (2.v lige), 1580 trestných minút (3.najvylučovanejšie mužstvo), strelených gólov v presilovke – 68, inkasovaných gólov v presilovke – 7, úspešnosť v oslabeniach o dvoch hráčov – 72,41%
– Najproduktívnejší hráč – T.Melichárek (73 bodov; v ZČ 60, 29+31), najlepší strelec – T.Melichárek (38 gólov), najlepší obranca – J.Heš (37 bodov, 32 v ZČ), najtrestanejší hráč – P.Sivák (187 trest.min.)
– Hráčsky káder v sezóne 2006/07 tvorili: brankári – A.Fumáč, M.Hála, V.Kováč; obrancovia – J.Ďurčo, S.Fatyka, J.Heš (A), J.Homér, P.Hubinský, A.Křetinský, Juraj Liška, J.Malinský, J.Mikuš, P.Mikuš, P.Staněk, V.Urban, T.Volek; útočníci – V.Baláž, P.Barinka, O.Ďuriš, M.Hanzal, Marek Haščák, P.Húževka (A), A.Kollár, J.Kóňa (C), J.Kubrický, V.Kútny, A.Lezo, B.Lobotka, T.Melichárek, T.Micka, M.Mikulík, V.Nemec, J.Pardavý, P.Poljaček, L.Ružička, L.Sikorčin, P.Sivák, R.Trefný, S.Valach
– Realizačný tím: A.Stavjaňa – tréner, J.Pénzeš – asistent trénera, R.Kompas – tréner brankárov, J.Haščák – vedúci mužstva, I.Piovarči – gen.manažér, R.Švehla – prezident klubu
– Konečné umiestnenie klubu v sezóne 2006/07: 2.miesto

HC Košice
– Niet pochýb, že Košice sú tabuľkovo druhým najúspešnejším slovenským klubom, navyše držia vzácny primát – od roku 1964 nikdy nevypadli z najvyššej súťaže. Novodobá história košického hokeja sa začala písať so vznikom vojenského oddielu Dukla, ktorý sa v priebehu dvoch rokov dokázal vypracovať medzi elitu. Pravda, po transformácii na civilnú telovýchovnú jednotu pod patronátom VSŽ odišlo viacero kľúčových hráčov, nasledovalo kritické obdobie stabilizácie a boja o zotrvanie. V sezóne 1973/74 sa oceliari umiestnili prvý raz pred Slovanom Bratislava, teda dovtedy najkvalitnejším slovenským klubom, no rok nato obsadili až 10.miesto znamenajúce doposiaľ najhoršie umiestnenie. Po zvyšok 70.rokov dosahovali priemerné výkony, kvalitu prinieslo až ďalšie desaťročie – v sezóne 1984/85 obsadili hokejisti TJ VSŽ 2.miesto a nasledujúci ročník si vybojovali ligové prvenstvo proti Dukle Jihlava stavom finálovej série 3:2. Úspech zopakovali aj v sezóne 1987/88, no tentoraz si titul priviezli z ľadu pražskej Sparty (3:1 na zápasy). Nasledujúci rok obsadili bronzové tretie miesto a zároveň postúpili do finále turnaja EPM. Úvod 90.rokov už nebol taký úspešný, no črtali sa lepšie časy...
– Po rozdelení Československa dominovali slovenskej extralige a jediného súpera mali v Dukle Trenčín, čo potvrdzujú finále jednotlivých ročníkov – 1993/94 konečné 2.miesto (stav 2:3 pre Duklu), 1994/95 Košice zdolali Trenčín bez straty zápasu a rok nato toho istého súpera 4:0. Finále hrali Košičania aj nasledujúcu sezónu, avšak tentoraz Dukle podľahli v sérii 1:3 a v ročníku 1997/98 bratislavskému Slovanu, ktorý získal titul po 19 rokoch. So Slovanom ako víťazom základnej časti sa Košice (opäť pod názvom HC VSŽ) stretli vo finále West extraligy i v sezóne 1998/99, pričom zvíťazili 3:1 na zápasy a prvenstvo oslavovali na vlastnom ľade – malom štadióne Lokomotívy, slúžiacom ako náhrada za ZŠ L.Trojáka (v prestavbe od 1996)
– S krachom Východoslovenských železiarní sa do ťažkostí dostal aj hokejový klub, finančnú situáciu zlepšil až vznik spoločnosti HC Košice s.r.o. v roku 2000. Mužstvo však opustili viaceré opory, káder sa doplnil prevažne neskúsenými vlastnými odchovancami, ktorý museli po dlhej dobe zachraňovať Košice v lige. Konečné 7.miesto pred Spišskou Novou Vsou znamenalo záchranu a už o rok sa výsledky začali zlepšovať
– Roku 2001 sa generálnym partnerom klubu spoločnosť U.S.Steel (nástupca VSŽ), mužstvo sa posilnilo o viacerých skúsených hokejistov a ku koncu sezóny dosiahlo 3.miesto. V sezóne 2002/03 sa oceliari v playoff konečne prebojovali až do finále (štvrťfinále – Martin 4:0, semifinále – Zvolen 4:1), no s „nabitým“ mužstvom Slovanu prehrali 0:4 na zápasy. Nasledujúce roky sa nepodarilo prekonať semifinálové zakliatie, čoho výsledkom boli tri 4.miesta v rade. 2003/04 Košice podľahli neskôr majstrovskému Trenčínu 0:4 na zápasy a 2004/05 Zvolenu 1:4 na zápasy
– Pred zahájením sezóny 2005/06 prešiel káder azda najväčšími zmenami za posledné roky a hoci deklarované ciele boli vysoké, vstup do súťaže katastrofálny. Do konca septembra sa mužstvo nachádzalo na 9.priečke tabuľky, za čo vedenie vzalo na zodpovednosť trénera D.Gregora. Nahradený bol triom trénerov Selvek – Staš – Marcinko, postupne sa zlepšil herný prejav a výsledky. Košice obsadili po základnej časti 2.miesto za Nitrou, v 1.kole playoff sa stretli s bratislavským Slovanom. Dôležitejší než výsledok 4:0 bol fakt, že sa hralo na novom štadióne – Steela aréne, ktorej výstavba trvala rovných desať rokov a poznačilo ju množstvo komplikácií. Košičanom však nepriniesla šťastie v semifinále s Popradom, ktorému podľahli prekvapivo 0:4
– Pred nastavajúcou sezónou post trénera opustil J.Selvek, zo Žiliny sa však podarilo získať strojcov titulu – J.Šterbáka a A.Tomka, rovnako posily v hráčskom kádri dávali tušiť, že tentoraz sa pôjde na istotu
– Po sezóne 2005/06 mužstvo opustili: Frühauf (Žilina), Horáček (Zlín), Krayzel (Zvolen), Marcinko (Barrie Colts), Podhradský (Frankfurt), Sabol (Vsetín), Valko (Miercurea Ciuc); letnú prípravu absolvoval aj J.Török, no rozhodnutím arbitrážnej komisie SZĽH putoval späť do Martina
– Pred sezónou pribudli: Faith a Javín (Poprad), Kováč (Slovan), Špilár a Droppa (Žilina), Šterbák a Pleva (Lipt.Mikuláš); úvod sezóny odohral za Košice aj J.Bicek, neskôr však podľa dohody odišiel do Švédska (Brynäs)
– Prípravu absolvovalo mužstvo v domácich podmienkach, v rámci nej odohralo niekoľko domácich zápasov (Zvolen 6:4, Poprad 2:0), predstavilo sa i na ľade českých extraligistov (Vsetín 2:4, Třinec 3:1, Vítkovice 2:6). Vyvrcholením bola účasť na augustovom Tatranskom pohári v Kežmarku
– Začiatok sezóny Košiciam vyšiel – na úvod cenné víťazstvo v Trenčíne a vysoká domáca výhra nad Liptákmi. Zakrátko sa však dostavila kríza a možná nezohratosť mužstva, keď zo siedmich duelov päť prehrali a doplácali najmä na oslabenia. Postupne prišlo i na zmeny v kádri – do Žiliny putovali brankár Petrík a L.Hvilla, náhradou od MsHK prišiel R.Kontšek a M.Lipovský, do Nitry išiel výmenou za R.Jendeka obranca Topoli a nenasadzovaní hráči boli preradení na „farmu“. V januári sa podarilo získať útočníka S.Grona a posilou pred playoff mal byť i R.Huna (obaja Duisburg)
– Od 27.kola tréneri Šterbák s Tomkom pozmenili zloženie všetkých štyroch útočných formácií. Mužstvo začalo podávať výborné výkony a vo štvrtej šestine súťaže získalo z 27 možných bodov až 24 bodov. Vianočné sviatky prečkali Košičania ako líder extraligy, rovnako z najvyššej pozície vstúpili do kalendárneho roka 2007 a najvýhodnejšie umiestnenie pred bojmi v play-off si až do konca základnej časti s prehľadom udržali. Ziskom 106 bodov utvorili klubový rekord a vyhrali základnú časť Slovnaft extraligy
– Mužstvo v závere základnej časti opustil ešte kanonier Lažo (Slovan) pre konflikt so spoluhráčom Plevom počas tréningu a obranca Bodnár putoval na hosťovanie do prvoligového Kežmarku. Z juniorky do A-mužstva preradili M.Kozáka a L.Škrečka
– V prvom kole vyraďovacej časti sa oceliari stretli so Skalicou, cez ktorú prešli bez vážnejších problémov stavom 4:1 na zápasy. Pred sériou však vládli isté obavy, pretože Záhoráci porazili Košice dvakrát na ich vlastnom ľade ako outsider tabuľky. Vo štvrťfinále, označovanom aj ako „malé finále“, narazili favorizované Košice na odvekého rivala, Duklu Trenčín. Smola z predchádzajúcich sezón sa však preniesla aj do tejto série, Košice si po dramatickom priebehu (dva zápasy prehrali len rozdielom gólu) odniesli iba bronzové medaily. Sklamanie bolo obrovské, najmä fanúšikovia očakávali po ôsmich rokoch konečne titul
– Veľkou silou Košíc bolo jeho domáce publikum. Žiaden iný tím sa nemohol pochváliť takou diváckou návštevnosťou ako HC Košice, pričom klub sa dokonca prebojoval medzi najlepšiu 25-ku v európskej diváckej návštevnosti. V Steel Aréne bolo 5-krát vypredané (trikrát proti Slovanu, raz proti Popradu a v play-off proti Trenčínu) a celkovo vzhliadlo 27 domácich duelov oceliarov v základnej časti až 165478 divákov. To predstavuje v priemere obdivuhodných 6129 divákov na zápas.
– Rezervou Košíc bolo aj v sezóne 2006/07 mužstvo HKm Humenné, nastupovali zaň menej vyťažovaní hráči A-mužstva alebo perspektívni juniori. V priebehu sezóny zo širšieho kádra HC Košice hrali na „farme“ títo hráči: Bodnár, Chmelo, Jenčík, Kall, Kováč, Kozák, Lukáč, Pec, Pleva, Slovák, Škrečko, Varga, Zagyi
– HC Košice v číslach: 106 bodov v 54 zápasoch, 32-5-5-12 (V-Vp-Pp-P), skóre 200:131, striel na bránu – 2288 (2.v lige), úspešnosť streľby na bránku – 10,4% (2.v lige), úspešnosť presiloviek 18,86% (1.v lige), 1188 trestných minút (2.vo fair-play), strelených gólov v presilovke – 80 (1.v lige), strelené góly v oslabení – 17 (2.v lige), úspešnosť v oslabeniach – 84,5%
– Najproduktívnejší hráč – J.Faith (57 bodov; v ZČ 46, 17+29), najlepší strelec – G.Špilár (26 gólov), najlepší obranca – M.Javín (45 bodov, 41 v ZČ), najtrestanejší hráč – M.Lažo (180 trest.min.)
– Hráčsky káder v sezóne 2006/07 tvorili: brankári – J.Laco, M.Lipovský, D.Pec, I.Petrík, L.Škrečko; obrancovia – S.Bodnár, I.Droppa (A), Ľ.Chmelo, S.Kall, J.Kledrowetz (A), M.Kozák, M.Javín, R.Jendek, J.Špelda, J.Šterbák, M.Topoli, M.Varga; útočníci – P.Bartoš (C), J.Bicek, V.Dravecký, J.Faith, S.Gron, L.Hvila, R.Huna, R.Jenčík, J.Kmiť, R.Kontšek, K.Kováč, M.Lažo, J.Lipiansky, M.Lukáč, J.Pleva, M.Slovák, M.Šimurda, G.Špilár, T.Zagyi
– Realizačný tím: J.Šterbák – tréner, A.Tomko – asistent trénera, J.Bajtoš – tréner brankárov, M.Štefanovič – manažér A-mužstva, J.Guzlej a M.Papcún – maséri, M.Klíma – lekár, J.Bakoš – riaditeľ HC, A.Jura – viceprezident, Ľ.Veme – prezident klubu
– Konečné umiestnenie klubu v sezóne 2006/07: 3.miesto

HKm Zvolen
– Mesto pod Pustým hradom za Československa nikdy hokejovo nevynikalo, ako účastník 1.SNHL bol tunajší klub dlho v tieni Iskry Smrečina Banská Bystrica. Do samostatnej slovenskej extraligy vstúpilo mužstvo ako ZTK Zvolen, nasledujúce dve sezóny však Zvolenčania hrali iba 1.ligu ako Hell Zvolen a neskôr Hokejový klub mesta
– Od sezóny 1997/98 je Zvolen účastníkom extraligy nepretržite, pričom patrí medzi jej špičku, tzv.veľkú štvorku. Na vrchol sa dostal bezprostredne po úpadku Košíc, keď v ročníku 1999/00 hral finále s bratislavským Slovanom. O rok mu už titul neušiel, majstrom Slovenska sa stal po víťazstve nad Duklou Trenčín. Finálovú účasť zaznamenal HKm aj v sezóne 2001/02 (titul získal Slovan Bratislava). V semifinále ročníka 2003/04 sa stretli opäť s bratislavským Slovanom – sériu poznačila prehnaná rivalita a vybičované emócie, keď napríklad Zvolenčan Bartek opísal taktiku na Slovan asi takto: „…urobíme všetko, aby sme vyhrali…biť ich a nech plačú…“. Od teórie k praxi prešiel jeho spoluhráč Mráz, no nervy si miesto na Slovanistoch vybil na rozhodcovi Lauffovi, podobne ako kapitán Slovanu Cíger v jednom z predchádzajúcich stretnutí. V extraligovom finále však Zvolen aj napriek skalpu majstrovského Slovanu nestačil na Trenčín
– Zrušenie NHL-ky v sezóne 2004/05 prinieslo Zvolenu niekoľko posíl zvučných mien – M.Handzuša, V.Országha a R.Zedníka. S elitným brankárom Križanom mali na dosah druhý titul, v napínavej sérii ich Slovan porazil do tretice na zápasy 4:3
– Najhorším výsledkom za posledné roky sa Zvolenčania lúčili so sezónou 2005/06 – po základnej časti síce obsadili 3.priečku, no vo štvrťfinále prekvapivo vypadli s jasným outsiderom, (neskôr majstrovskou) Žilinou 4:0 na zápasy
– Káder prešiel doslova čistkou, odniesli si to najmä kľúčoví hráči, ktorí sklamali v playoff, rovnako ako hlavný tréner P.Mikula, kormidla sa ujal popradský finalista L.Svozil
– Po sezóne 2005/06 mužstvo opustili: Bartek (Duisburg), Beran (Martin), Bonni (Omaha), Filo (Prešov), Hanzal (Žilina), Košťál (Detva), Mašlonka (Delaware), Plavucha (Banská Bystrica), Šechný (Nowy Targ), Ševela (Martin), Škuta (Martin), Valach (Tri City), Weismann (Novosibirsk)
– Pred sezónou pribudli: Cebák (Prievidza), Jaško (Martin), Juraško (Újpest), Gunko (Sokol Kijev), Klouda (Slovan), Kopecký a Kubenko (Poprad), Krayzel (Košice), Polc (Novi Sad)
– Dresy Zvolena sa oproti predchádzajúcemu ročníku zmenili – úplne vypustili modrú farbu, ostala bielo-červená schéma. Farmou Zvolena sa stalo mužstvo HKm Detva, keďže Banská Bystrica mala ambície postúpiť z 1.ligy
– Úvod sezóny sa ešte niesol v znamení prestavby a zlepšovania statiky zvolenského zimáku, prvých 7 zápasov teda HKm musel odohrať vonku. To Zvolenčanom zjavne nesedelo, výsledkom bola šnúra piatich prehier v rade a pochybnosti o úspešnom účinkovaní v tomto ročníku. V domácej premiére Zvolenu uštedrila prehru majstrovská Žilina, takže prvé víťazstvo si mohli pod Pustým hradom vychutnať až v 10.kole, aj to proti beznádejne poslednej Skalici
– Postupne sa však mužstvo dostalo do pohody a od 12.kola ťahalo 16-zápasovú domácu sériu bez porážky, čím sa dostalo na popredné priečky tabuľky. Káder sa v priebehu základnej časti výraznejšie neoslabil – odišli iba Gunko (Sokol Kijev), Ščibran a Velebný (hosťovanie BB). Kvalitná defenzíva len získala na príchodoch L.Čierneho z Ruska, P.Kumstáta (Poprad) a J.Dlouhého (Zilina), do útoku sa po nevydarenom úvode v Poprade vrátil I.Majeský. Ťahúňom mužstva bol celkom iste obranca Babka, charizmatická osobnosť a kapitán. Oporu v bránke predstavoval najvyťažovanejší gólman extraligy, Miroslav Šimonovič, ktorý za celú sezónu vychytal až 6 shotoutov
– Stredoslováci hrali skrátka kvalitný hokej, no nemohli sa oprieť o podporu domáceho publika – zaplnenosť zvolenského štadióna sa pohybovala okolo 31% na zápas, teda prilbižne 2200 zo 7021 divákov. Komická situácia sa vyskytla na domácom dvojzápase štvrťfinále playoff, kedy sa poloprázdnym štadiónom HKm ozývali najmä hlasité pokriky fans Nitry
– Základnú časť Zvolen skončil na 2.mieste za Košicami, s ktorými dlho bojoval o prvú priečku pred nadstavbou. Vo štvrťfinále sa teda stretol s Nitrou. Spomínané dva zápasy Zvolen doma prekvapivo prehral, výhodu vlastného ľadu následne nevyužila ani Nitra. Hoci Zvolenčania prehrávali 2:0 a začínal sa črtať scenár z minulej sezóny, dokázali sa zomknúť a Nitru napokon zdolali na zápasy 4:2
– V semifinále narazili na bratislavský Slovan, avšak neopakoval sa dramatický priebeh playoff série medzi oboma rivalmi, hráči Zvolena sa podľa všetkého uspokojili s víťazstvom nad Nitránčanmi, Slovanu podľahli 4:0 na zápasy (pričom jedno zo stretnutí prehrali 10:1). Nevydarený záver inak dobrej sezóny znamenal pre hráčov pokuty od vedenia, výraznejšie rezy v kádri sa však nekonali. Trénerom by aj v nasledujúcej sezóne mal byť Ladislav Svozil
– HKm Zvolen v číslach: 99 bodov v 54 zápasoch, 29-6-4-15 (V-Vp-Pp-P), skóre 159:137, 2085 striel na bránu, úspešnosť presiloviek 14,65%, 1355 trestných minút (4.najvyšší počet v lige), strelených gólov v presilovke – 57, inkasovaných gólov v presilovke – 12, úspešnosť v oslabeniach o dvoch hráčov – 70% (1.v lige)
– Najproduktívnejší hráč – F.Turek (58 bodov; v ZČ 53, 17+36), najlepší strelec – J.Kopecký a J.Cibuľa (20 gólov), najlepší obranca – D.Babka (42 bodov, 38 v ZČ), najtrestanejší hráč – D.Babka (118 trest.min.), brankár Šimonovič bol najvyťažovanejším v lige (v ZČ 3577 minút v 54 zápasoch)
– Hráčsky káder v sezóne 2006/07 tvorili: brankári – L.Filo, P.Polc, R.Rovnianek, M.Šimonovič; obrancovia – D.Babka (C), J.Cebák, L.Čierny, J.Dlouhý, M.Ďaloga, J.Gunko, L.Harabin, M.Hrčka, M.Juraško, P.Kršňák, M.Kubaliak, P.Kumstát, M.Priechodský, P.Ščibran, R.Štork, Ľ.Velebný; útočníci – J.Cibuľa (A), J.Čierny, R.Gašpar, M.Chovan, T.Jaško, L.Jurík, P.Klouda, J.Kopecký, L.Krayzel, V.Kubenko, T.Leško, M.Lipták, I.Majeský, L.Paciga, J.Paulen, T.Škvaridlo, F.Turek (A)
– Realizačný tím: L.Svozil – tréner, J.Frühauf – asistent trénera, F.Kučera – tréner brankárov, P.Ševela – gen.manažér, P.Klein – športový riaditeľ, R.Mráz – prezident klubu
– Konečné umiestnenie klubu v sezóne 2006/07: 4.miesto

MHC Martin
– Medzi rýdzo hokejové mestá patrí celkom určite aj metropola Turca, i keď v posledných rokoch bola situácia martinského klubu všelijaká. Do roku 1993 patril Hutník Martin medzi stálych účastníkov 1.SNHL, odchoval množstvo kvalitných hráčov, no nikdy sa neprebojoval medzi federálnu elitu. Najvyššia súťaž sa v Martine hrá počnúc sezónou 1993/94, kedy klub (pod názvom HC Martimex ZŤS Martin) dosiahol svoje historicky najlepšie umiestnenie – 3.miesto za Trenčínom a Košicami. Aj v nasledujúcich ročníkoch podával kvalitné výkony (2x 4.miesto), no sezónu 1999/00 po vypadnutí odohral v 1.lige. Po návrate do extraligy sa MHC Martin pohyboval zväčša na dne tabuľky, v roku 2004 po namáhavom súboji o záchranu s Nitrou a Popradom sa opäť porúčal o súťaž nižšie. Zhoda okolností však umožnila Martinčanom návrat do extraligy v čo možno najkratšej dobe. Ich postup ale nebol celkom čestný. Ako víťaz 1.ligy hrali baraž o extraligu hokejisti HK VTJ Topoľčany, no s Dubnicou neuspeli. Rozhodnutím funkcionárov Dubnice a zástupcov mesta sa však zrušilo tunajšie A-mužstvo, ktorého extraligová licencia putovala za istú finančnú čiastku do Martina
– Sezóna 2005/06 bola pre Martin podobná ako tie predošlé, zasa len snaha o udržanie. Mužstvo napokon skončilo posledné len o jediný bod za Liptovským Mikulášom a čakala naň baráž s víťazom 1.ligy – Topoľčanmi. Tie mali čo oplácať, ibaže Martinu sa účasť medzi elitou podarilo suverénne obhájiť
– V predošlom ročníku sa v Martine vystriedalo viacero trénerov, v úvode trio Jančuška – Mrukvia – Ihnačák, v novembri sa hlavným koučom stal R.Uličný a v baráži viedol MHC L.Spišiak. Ten ostal pri mužstve aj v nasledujúcej sezóne
– Po sezóne 2005/06 mužstvo opustili: Beutel, R.Böhme (Chamonix), Bulík a Ondrej (Prešov), Caban (Krynica), Cebák a Jaško (Zvolen), Hanes (B.Bystrica), Holečko (Lipt.Mikuláš), M.Chrenko a Chromý (Nitra), Kadlubiak (Žilina), Kolba (Slovan), Konopka (Cergy-Pontoise), Michnáč, Pokrivčák, Račko (Nitra), Rovnianek (Detva), Smrek (Prievidza), Stolárik, Šimo, Zetík
– Pred sezónou pribudli: Beran a Škuta (Zvolen), Bohunický (Villard-de-Lans), Ďatelinka (Topoľčany), Hriňa (Trenčín), Markovič (Tri City), Polák (K.Vary), Sadloň (Hamburg), Špirko (Univ.of North Dakota), Trokan (Pugiceda)
– Pred zahájením sezóny ešte pribudol veterán Török, ktorý síce letnú prípravu absolvoval s HC Košice, no arbitrážna komisia SZĽH ho nakoniec prisúdila Martinu. Káder teda prešiel radikálnym rezom, mužstvo nedisponovalo hviezdami a neboli mu pripisované veľké šance
– Spolu s Nitrou aj Martin urobil na vzhľade dresov minimum zásahov, podobne ako u Lipt.Mikuláša však na prednej strane vyobrazili namiesto znaku klubu logo hl.sponzora – spoločnosti Prefa Sučany
– Už od úvodu sezóny sa však z Martina stalo prekvapenie súťaže, zverenci L.Spišiaka dokázali potrápiť aj vysoko favorizované celky, na „horúci“ ľad Martina sa zväčša necestovalo po isté body. Návrat kvality do martinského hokeja zmobilizoval množstvo miestnych, fanúšikovia potvrdzovali rolu šiesteho hráča a pri mnohých stretnutiach dokázali vytvoriť vynikajúcu atmosféru
– Väčšiu časť sezóny podával MHC Martin viac-menej stabilné výkony, prvá výraznejšia herná kríza sa pritrafila na prelome rokov, kedy prehral 6 z 8 zápasov. Nato zasa nesledovala séria siedmich výhier v rade, ukončená až na ľade Steel arény
– Výrazné zmeny sa na zohratom kádri neprejavili, pribudli len Troliga (Prešov), Gálik a Oravec (Žilina), Kolba sa vrátil po neúspešnom pôsobení v Slovane; z mužstva odišiel na Liptov Kuric a Vantroba pred prvoligovým playoff vystužil obranu Spiš.Novej Vsi
– Do playoff Martin postupoval z 5.miesta, jeho súperom mala byť trenčianska Dukla. Prognózy veštili vyrovnaný priebeh, no realita ukázala opak. Hoci výsledky boli tesné, Dukle stačil na vyradenie Martina minimálny počet zápasov – konečným stavom série 4:0 Martinčania sezónu zakončili sklamaním, no pri súčasnom vývoji by už budúci rok mohli zamieriť vyššie
– MHC Martin v číslach: 82 bodov v 54 zápasoch, 24-5-4-21 (V-Vp-Pp-P), skóre 163:144, 1899 striel na bránu, úspešnosť presiloviek 13,74% (druhá najslabšia v lige), 1123 trestných minút (4.miesto vo fair play), 375 oslabení (2.najnižší počet)
– Najproduktívnejší hráč – M.Beran (50 bodov; v ZČ 48, 18+30), najlepší strelec – J.Török (21 gólov), najlepší obranca – P.Klepáč (47 bodov, 35 v ZČ), najtrestanejší hráč – P.Klepáč (185 trest.min.)
– Hráčsky káder v sezóne 2006/07 tvorili: brankári – M.Dzubina, L.Klošík, A.Pračko, P.Ševela; obrancovia – I.Ďatelinka, S.Hriňa, P.Klepáč (A), M.Kolba, J.Polák, M.Ratveiský, J.Sadloň, R.Stančok (A), F.Šimka, V.Škuta, M.Thémar, M.Vantroba; útočníci – M.Beran (C), P.Bohunický, J.Drábek, M.Gálik, D.Jančovič, I.Koložváry, J.Kuric, K.Mahdalík, J.Markovič, T.Oravec, O.Otčenáš, A.Podstavek, R.Špirko, P.Tabáček, A.Thémar, J.Török, P.Trokan, T.Troliga, M.Važan, Š.Zachar
– Realizačný tím: L.Spišiak – tréner, M.Brúsil – asistent trénera, J.Dragan – tréner brankárov, B.Stolárik – vedúci družstva a kustód, A.Nauš – gen.manažér, J.Ilgo – riaditeľ klubu, J.Zigo – prezident klubu
– Konečné umiestnenie klubu v sezóne 2006/07: 5.miesto

HK Aquacity ŠKP Poprad
– Poprad patrí na Slovensku medzi hokejové bašty. Tunajšie mužstvo patrí k najstarším na Slovensku, v medzivojnovom období bolo azda najlepšie spomedzi slovenských hokejových klubov, po vojne sa však prepadlo a dlhé roky pod názvom LS a LVS pôsobilo v 1.SNHL. Roku 1991 klub postúpil do federálnej ligy a odvtedy patrí medzi stálice najvyššej súťaže. Medzi najúspešnejšie ročníky patrili 1997/98 a 1999/00, kedy mužstvo skončilo po ZČ na 3.mieste, no po playoff sa nikdy neumiestnilo lepšie ako na konečnej štvrtej pozícii. V sezóne 2003/04, kedy Poprad disponoval jedným z najslabších kádrov za posledné roky, musel bojovať s Nitrou a Martinom o záchranu v extralige, no nakoniec mu neušla ôsma, postupová pozícia
– 2005/06 – bezpochyby najúspešnejšia sezóna v histórii klubu, HK ŠKP Tatravagónka postúpil do nadstavby z 5.miesta, v štvrťfinále sa pobil s Trenčínom, víťazne (4:0 na zápasy). V semifinále sa hralo „východniarske“ dreby s Košicami, kde Poprad zdolal favorita bez straty bodu a vo finále sa stretol s MsHK Žilina. Hoci Popradčania boli presvedčení o svojej prevahe, duely boli viac než vyrovnané – Žilina však napokon zvíťazila v siedmom zápase na ľade Popradu v sérii 4:3
– Sklamanie bolo pod Tatrami obrovské, trebalo sa však pripravovať na ďalší ročník. V lete sa podarilo získať nového generálneho partnera, spoločnosť Aquacity, prebudovať zimný štadión (všetky miesta na sedenie), určité zmeny nastali aj v kádri a realizačnom tíme – úspešného minuloročného kormidelníka L.Svozila nahradil jeho krajan S.Berger
– Po sezóne 2005/06 mužstvo opustili: Faith a Javín (Košice), Kopecký a Kubenko (Zvolen), Kopkáš (Trebišov), J.Marcinko (Kežmarok), Smolka (Ružomberok), Tomašek (Vítkovice), M.Turan (prechod na dráhu funkcionára), Zavacký (Prešov)
– Pred sezónou pribudli: Cipulis (HK 2000 Riga), T.Chrenko a Vlk (Nitra), Jabrocký (Žilina), Kasík (Chomutov), Kubus (Cape Breton), Majeský (Trenčín), Štolc (Manglerud), Valečko (návrat z hosťovania v Lipt.Mikuláši)
– V rámci prípravy odohralo mužstvo v novom zložení v domácich podmienkach Tatranský pohár, kde kamzíci obsadili 4.miesto a neobhájili tak vlaňajšie prvenstvo
– Do vopred plánovaného odchodu do Švédska posilnil Poprad aj elitný útočník Ľ.Bartečko. Osvedčený prvý útok Š-K-P mal ťahať mužstvo aj v nastávajúcej sezóne, jej úvod však už od prvej prehry na Slovane nevychádzal podľa predstáv vedenia klubu.
– Koncom septembra boli prepustení Chrenko (Karlovy Vary) s Majeským (Zvolen), nato bola zaznamenaná šnúra šiestich výhier Výsledky sa potom ale opäť začali zhoršovať, preto 18.novembra 2006 po domácej prehre so slabučkou Skalicou pristúpil manažment k odvolaniu trénerskej dvojice Berger – Klinga. Náhradou sa stal bývalý reprezentačný kouč F.Hossa, klub získal aj posily v podobe Krála (Žilina) a Lotyša Jerofejevsa (Ilves Tampere) a prehustený káder Slovana smerujúc pod Tatry opustil aj Jarolín
– Ďalšia negatívna séria postihla kamzíkov v decembri – porúčat sa museli Pavličko a Kumstát, v januári konečne odišiel aj Škovira (jeho odchod bol avizovaný už dlhšie, chystala sa výmena do Martina, no napokon dohral sezónu v Nemecku) a obranca Vlk. Dlhodobú slabinu predstavoval post brankára, situáciu však vyriešil príchod K.Jarinu z českej prvoligovej Kadane, Hurajta poslal klub na hosťovanie do Spišskej Novej Vsi
– Záver základnej časti bol v podaní Popradu skôr slabší, poznačila ho maródka. Smutne „slávnym“ sa stal zápas proti HC Košice, kedy na ľad na protest nastúpila valná časť popradskej juniorky – kluby sa totiž vzájomne nedohodli na preložení zápasu
– V playoff sa Popradčania postarali tak trochu o prekvapenie, keď s favorizovaným Slovanom zviedli vyrovnanú partiu, dokonca viedli sériu 2:1. Lepšia zohratosť a skúsenosti na strane belasých sa však nakoniec postarali o koniec sezóny pre popradský tím konečným stavom štvrťfinálovej série 4:2
– HK ŠKP Poprad v číslach: 78 bodov v 54 zápasoch ZČ, 24-2-4-23 (V-Vp-Pp-P), skóre 159:148, 1974 striel na bránu, úspešnosť presiloviek 14,81% (5.miesto), 1137 trestných minút (3.najnižší počet v lige)
– Najproduktívnejší hráč – A.Kroták (52 bodov; v ZČ 49, 26+23), najlepší strelec – A.Kroták (26 gólov), najlepší obranca – L.Bambúch (23 bodov, 20 v ZČ), najtrestanejší hráč – L.Bambúch (171 trest.min.)
– Hráčsky káder v sezóne 2006/07 tvorili: brankári – Hurajt, Jarina, Kožuch, M.Melicherčík; obrancovia – L.Bambúch (A), J.Brejčák, P.Buc, R.Čikovský, Š.Fabián, M.Gatt, P.Gurčík, A.Jerofejevs, Kasík, P.Kumstát, V.Polaček, R.Raček, Michal Segľa, M.Troup, T.Valečko, V.Vlk, S.Vorobel; útočníci – Ľ.Bartečko, M.Bednár, M.Cipulis, R.Ficko, J.Halaj, Marcel Haščák, T.Chrenko, J.Jabrocký (A), R.Jarolín, R.Jasovský, A.Kroták (C), V.Král, V.Kubus, A.Lapšanský, I.Majeský, M.Mašlonka, J.Pavličko, S.Pavličko, E.Piatak, Martin Segľa, L.Svitana, P.Svitana, M.Škovira, M.Štolc, V.Žemba
– Realizačný tím: F.Hossa – tréner, J.Skokan – asistent trénera, M.Turan – vedúci mužstva, D.Čulka – kustód, T.Turan – riaditeľ, A.Danko – prezident klubu
– Konečné umiestnenie klubu v sezóne 2006/07: 6.miesto

HK Dynamax oil Nitra
– Nitriansky hokejový klub za socializmu nepatril medzi slovenskú špičku, dlhé roky pôsobil v 1.SNHL, ktorej víťazom sa stal v sezónach 1983/84, 1986/87, 1988/89. Roku 1990 mužstvo Plastiky Nitra konečne postúpilo do federálnej 1.ligy, no už po sezóne sa vrátilo späť do 1.SNHL. V nej sa z prvenstva tešilo ešte v ostávajúcich ročníkoch 1991/92 a 1992/93. Samostatná slovenská extraliga sa v Nitre hrala celé 90.roky, v novom miléniu (už pod novým názvom HKm) však pôsobili striedavo v najvyššej súťaži a v 1.lige. V sezóne 2003/04 sa vrátili do extraligy, avšak ďalšiemu zostupu unikli len tesne na úkor Martina
– V roku 2004/05 hrala Nitra štvrťfinále s Košicami, kde vypadla 1:4 na zápasy. Pred minulou sezónou mužstvo zmenilo majiteľa a zároveň zaznamenalo najväčší úspech vo svojej existencii – víťazstvo v základnej časti T-Com extraligy a konečné tretie, medailové miesto po playoff, keď podľahlo majstrovskej Žiline na zápasy 4:2
– Už v závere sezóny 2005/06 mali v Nitre problémy s trénerom – strojcu úspechov klubu v zákl.časti, A.Stavjaňu, vyhodili, nahradil ho J.Jaško a po sezóne Z.Tabara. Ten v priebehu letnej prípravy mužstvo pre zdravotné problémy opustil a na jeho miesto dosadili S.Chlebca, neskôr staronového R.Uličného
– Očakávania fanúšikov pred nadchádzajúcou sezónou boli veľké, no už zo zmien v hráčskom kádri sa dalo tušiť, že obhajoba bronzu bude ťažká
– Po sezóne 2005/06 mužstvo opustili: T.Chrenko (Poprad), Kollár (Trenčín), M.Kováčik (Novosibirsk), B.Majeský (Mladá Boleslav), Milo (Krefeld), Musil (Vrchlabí), Scheibenreif (Nové Zámky), Strapko (Miercurea Ciuc), Vlk (Poprad)
– Pred sezónou pribudli: Ambruz (Gomeľ), Andraščík (Brno), Filip (Piešťany), M.Chrenko (Martin), Chromý (Prievidza), Jendek (Slovan), Kucharčík (Lukko Rauma), M.Procházka (Serov), Šmidriak
– Z prvých deväť zápasov základnej časti vyhrala Nitra šesť, v októbri však prišla šnúra niekoľkých prehier a rade a mužstvo sa začalo v tabuľke prepadať, napomáhali tomu aj nezhody medzi generálnym manažérom Plandorom a trénerom Uličným. Vedenie pristúpilo k jeho výmene za dvojicu I.Dornič – M.Ozimák, ktorých bývalý tréner nazval „hokejovými pioniermi“. Určité opatrenia zastihli aj hráčsky káder – Jendeka vymenili do Košíc za Topoliho, postupne odišli Šmidriak (Székésfehérvár), Kucharčík (Vsetín) a Hruška (Slovan). V januári sa v Nitre prekvapivo „rozlúčili“ s trojicou legionárov Vala (Vítkovice), Procházka (Vsetín) a Lakosil (Dresden)
– Do kádra pribudol v decembri po vyhadzove z Popradu aj S.Pavličko – zámerom jeho angažovania bolo získať kvalitného strelca, no veteránovi sa do konca sezóny nepodarilo streliť ani jeden gól
– Na uvoľnené miesto brankárskej jednotky nastúpil odchovanec Nitry a reprezentant do 20 rokov B.Konrád, no ešte v polovici januára sa mužstvu podarilo cez kontakty v Česku získať cennú posilu v podobe lotyšského reprezentačného gólmana a bývalej hviezdy NHL – Artursa Irbeho. Svoj prvý zápas v slovenskej extralige absolvoval 23.januára proti HC Košice. Hoci Dynamax prehral, fanúšikovia ocenili výkon skúseného legionára. Bol to jeden z mála svetlých momentov, pretože práve počas Irbeho pôsobenia v Nitre prešiel klub negatívnou sériou piatich prehier zo 6 zápasov
– V playoff sa Nitra na základe postavenia v tabuľke mala stretnúť s druhým Zvolenom. Do bránky bol ako jednotka postavený perspektívny Konrád, čo vyústilo do Irbeho egoistického odchodu zo Slovenska
– Hoci bol Dynamax považovaný za jasného outsidera, úvodné dva zápasy na ľade Zvolena prekvapivo vyhral. Séria sa potom presunula pod Zobor, kde však opäť body brali hostia. Štyri víťazstvá v rade nakoniec posunuli do semifinále favorizovaný HKm Zvolen, Nitra po rozpačitom priebehu ukončila sezónu 8.marca
– Slabé výsledky viedli k odstúpeniu generálneho manažéra J.Plandoru (v klube pôsobil od roku 2003), ktorého nahradil T.Danáč. Problémy mala Nitra aj s generálnym sponzorom – podľa Plandoru Dynamax prispieval do rozpočtu málo, preto sa pokúsil získať ďalšieho partnera. Spoločnosť Avalanche však neplnila zmluvné podmienky a spoluprácu s ňou klub ukončil ešte pred playoff.
– Menej vyťažovaní hráči A-mužstva nastupovali na farme v prvoligových Nových Zámkoch, ktoré po sezóne 2005/06 nahradili do II.ligy zostupujúce Levice
– HK Dynamax Nitra v číslach: 75 bodov v 54 zápasoch ZČ, 19-9-5-21 (V-Vp-Pp-P), skóre 149:156, 2098 striel na bránku, využitie presiloviek 12,34% (najslabšie v lige), 61 obdržaných gólov v oslabení, 1264 trestných minút (dve „stopky“ – Topoli a G.Saliji), priemerná návštevnosť Nitra arény 3000 divákov (z 5300, 68% kapacity)
– Najproduktívnejší hráč – A.Kmeč (52 bodov; v ZČ 44, 21+23), najlepší strelec – A.Kmeč (24 gólov, 21 v ZČ), najlepší obranca – I.Švárny (26 bodov, 22 v ZČ), najtrestanejší hráč – I.Švárny (164 trest.min.)
– Hráčsky káder v sezóne 2006/07 tvorili: brankári – A.Irbe, B.Konrád, V.Lakosil, J.Račko; obrancovia – T.Ablad, M.Bališ, S.Doskočil, R.Filip, M.Hruška, D.Chromý, R.Jendek, J.Kováčik, J.Kurej, J.Liška, M.Molnár, M.Petrina, M.Procházka, D.Suur, M.Šmidriak, I.Švárny, M.Topoli, J.Varga; útočníci – M.Ambruz, J.Andraščík, R.Barčák, V.Čacho, M.Domian, M.Chrenko, A.Kmeč (A), Ľ.Kolník (A), T.Kucharčík, J.Mihálik, S.Pavličko, P.Polčík, M.Pupák, I.Raček, G.Saliji, S.Saliji, M.Slovák, D.Špaček, M.Štefanka (C), L.Vadrna, P.Vala, M.Vozdecký
– Realizačný tím: I.Dornič – tréner, M.Ozimák – asistent trénera, J.Plandora – gen.manažér
– Konečné umiestnenie klubu v sezóne 2006/07: 7.miesto

HK-36 Skalica
– Najzápadnejšie mesto na extraligovej mape Slovenska sa ráta medzi tie, kde športom už roky dominuje hokej. Klub vznikol ešte pred vojnou, neskôr vystriedal viacero názvov, pričom prvý väčší úspech dosiahol až v sezóne 1972/73, keď ako ZVL Skalica postúpil do 1.SNHL. Od roku 1989 hrala regionálnu II.ligu, no s rozpadom ČSFR a vytvorením samostatných súťaží na Slovensku sa opäť stala účastníkom I.ligy
– V slovenskej extralige pôsobí Skalica od ročníka 1997/98, najväčším úspechom je zisk bronzových medailí hneď v nasledujúcej sezóne, kedy Záhoráci podľahli až v semifinále neskôr majstrovským Košiciam. Ostatné roky nedosahovali Skaličania výraznejšie úspechy, väčšinou vypadli v 1.kole playoff, v sezóne 2004/05 doň ani nepostúpili. V sezóne 2005/06 postúpili do vyraďovacej časti z 8.miesta, no favorizovanú Nitru dokázali potrápiť a postup im ušiel len o vlások. Konečný stav 3:4 však ukázal, že mužstvo má potenciál aj na vyššie umiestnenie
– Po sezóne 2005/06 mužstvo opustili: Benák (Plzeň), Grill (Vsetín), Hartmann (Kraków), Jarolín (Slovan), Komárek (Cardiff), Krumpál a Chovan (Senica), Křetinský (Trenčín), Mikúš (Chicoutimi), Tuček (Znojmo)
– Pred sezónou pribudli: Fink (Ústí nad Labem), Hruška (Havířov), Marlin (Senica), Nešťák (Linz), Sille (Székésfehérvár), Školiak (Slovan)
– Vstup Skalice do sezóny bol priam katastrofálny – po úvodných prehrách s favorizovaným Zvolenom a Trenčínom, no výsledky aj naďalej nedostavovali a tak Skalica mala po 20 kolách iba 3 body! Reakcia vedenia bola promptná, viacero hráčov dostalo výpoveď, zmena sa udiala aj na trénerskom poste – Pavla Pazourka nahradil jeho asistent Peter Oremus. Podarilo sa získať aj nové posily: Kocák (Mladá Boleslav), Horský (Jihlava), Pašek (hosťovanie zo Slovana) a skúsený obranca Vlk (Poprad), z juniorky bolo preradených niekoľko perspektívnych hráčov, z ktorých sa osvedčil najmä brankár Kotvan. V 21.kole vyhrali Skaličania na Liptove a nasledovala šnúra piatich výhier. Na prelome rokov prišla druhá kríza v podobe štyroch prehier v rade, no následne sa podarilo zvíťaziť štyrikrát po sebe. Prakticky až do konca základnej časti zvádzala Skalica súboj o postupovú ôsmu priečku s Liptovským Mikulášom a vďaka lepšiemu záveru ju aj získala
– Mužstvo Skalice ťažilo predovšetkým z elánu mladých hráčov vedených skúseným kapitánom T.Višnovským a R.Školiakom, ktorý bol ťahúňom útoku a celkovo najproduktívnejším hráčom súťaže. Ich silu však mala preveriť až vyraďovacia fáza, kde narazili na vysoko favorizované Košice, víťaza základnej časti. Minuloročný scenár s Nitrou sa síce presne neopakoval, avšak aj oceliari mali s húževnatými Záhorákmi isté ťažkosti – jeden zápas Skaličania vyhrali (na ľade Steel areny už tretí v sezóne) a v ďalšom prehrali až po samostatných nájazdoch. Séria sa vyznačovala kľudným priebehom, vytvorili sa dobré vzťahmi medzi fanúšikmi oboch klubov a kvality súpera napokon navzájom ocenili i obaja tréneri
– HK-36 Skalica v číslach: 55 bodov v 54 zápasoch, 17-2-3-32 (V-Vp-Pp-P), skóre 144:202, 1831 striel na bránu, úspešnosť streľby na bránku 8,35%, úspešnosť presiloviek 15,09%, využitie presiloviek o dvoch hráčov – 35,41% (2.v lige), 1300 trestných minút, strelených gólov v presilovke – 64 (4.v lige), inkasovaných gólov vo vlastnej presilovke – 14 (najviac v lige), strelené góly v oslabení – 4 (najhoršie v lige), úspešnosť v oslabeniach – 83,61% (8.miesto)
– Najproduktívnejší hráč – R.Školiak (71 bodov; v ZČ 70, 20+50), najlepší strelec – P.Kocák (23 gólov), najlepší obranca – K.Sloboda (30 bodov, 29 v ZČ), najtrestanejší hráč – M.Zajac (137 trest.min.)
– Hráčsky káder v sezóne 2006/07 tvorili: brankári – P.Hamerlík, Z.Kotvan, D.Marlin, P.Nešťák; obrancovia – M.Dostál, B.Flámik, P.Gula, J.Hanka, M.Ivičič (A), J.Javorek, T.Klement, M.Klučár, T.Šille, K.Sloboda (A), M.Škadra, Ľ.Škapík, V.Vlk, M.Zajac; útočníci – I.Dornič, P.Fink, M.Horský, T.Hrnčírik, R.Hruška, P.Kocák, R.Liščák, Jozef Liška, M.Malík, M.Mikušovič, E.Novák, F.Novák, D.Pašek, R.Sýkora, M.Šátek, R.Školiak, T.Vaško, T.Višňovský (C)
– Realizačný tím: P.Oremus – tréner, P.Pazourek – asistent trénera, P.Srnec – gen.manažér, I.Chovanec – prezident
– Konečné umiestnenie klubu v sezóne 2006/07: 8.miesto

MHK-32 Li-Pa Liptovský Mikuláš
– História hokeja na Liptove siaha až do roku 1932, kedy tu bol založený prvý organizovaný oddiel. V roku 1962 sa pod názvom Iskra Partizán prebojoval z krajských majstrovstiev do 1.SNHL, kde odohral 29 ročníkov, z toho v sezónach 1971/72, 1973/74 a 1988/89 triumfoval, no nikdy sa nakoniec nestal účastníkom federálnej 1.ligy
– Mužstvo seniorov Liptovského Mikuláša postúpilo do slovenskej extraligy v jej úvodnej sezóne 1993/94, odvtedy je stálicou tejto súťaže, doteraz ešte nevypadlo. Najúspešnejšia sezóna pre Liptákov bola 1998/99, kedy po základnej časti obsadili 4.miesto, no vo štvrťfinále playoff ich zdolali neskôr majstrovské Košice. V posledných rokoch je však pre nich úspechom vôbec postup do playoff, to posledné hrali v sezóne 2004/05. Minulý rok skončili na 9.mieste len o bod pred posledným Martinom, čím sa zachránili pred bojom o zotrvanie v najvyššej súťaži
– Ešte počas letnej prípravy vstúpil do mužstva nový generálny partner – Ruskova spoločnosť Li-Pa. Veľká časť sponzorských príspevkov tejto firmy však bola určená hlavne na rozvoj mládežníckeho hokeja. V súvislosti s tým prišla aj výmena dresov – od bielo-tmavomodrej schémy (Atak sport) sa v MHK-32 vrátili k červenej farbe, no pred klubovým znakom na prednej strane dali opäť prednosť logám sponzorov
– Po sezóne 2005/06 mužstvo opustili: tréner Ján Faith (Miskolc), rekordéri v počte odohraných extraligových stretnutí Lištiak (Epinal) a kapitán Šebo (Tours), Krivomazov (Pavlodar), Maliňák (Ružomberok), Misál (Miercurea Ciuc), Mravec (Kežmarok), Pleva a Šterbák (Košice), P.Segľa (Prešov), Valečko (Poprad), Žemlička a Krátky (koniec kariéry)
– Pred nadchádzajúcou sezónou pribudli: Holečko (Martin), Lopuski (Ústí nad Labem), Sloboda (Slovan)
– Pod vedením trénera M.Jančušku mužstvo vstúpilo do sezóny pomerne solídne, vyhralo tri z úvodných šiestich stretnutí. Liptáci hrali striedavo dobrý i slabší hokej, no vo všeobecnosti sa dá povedať, že lepšie im vyšla jesenná časť. V druhej polovici súťaže a najmä v závere základnej časti sa im vyslovene nedarilo. Hoci so Skalicou zviedli tuhý boj (zvíťazili aj v dôležitom vzájomnom zápase z 3.februára), už v predposlednom kole bolo jasné, že nadstavba sa na Liptove nebude hrať ani druhý rok po sebe. Liptovský Mikuláš síce porazil Slovan v pomere 1:2, 5 bodový náskok Skaličanov však už nemohol dotiahnuť ani teoreticky. Mužstvo ale v sezóne rozhodne nesklamalo – iste sa od neho nečakal útok na titul, zo súťaže sa nevypadávalo, hráči hrali v rámci svojich možností a miestami aj prekvapili
– V priebehu sezóny z kádra pustili minimum hráčov, azda jedine kapitána S.Fatyku do Trenčína za juniora D.Reháka, pribudol J.Kuric z Martina. Menej vyťažovaní kmeňoví hráči hrali za farmu v prvoligovom MHK Ružomberok
– MHK-32 v číslach: 50 bodov po 54 zápasoch, 16-1-2-35 (V-Vp-Pp-P), skóre 139:211, 1526 striel na bránku súpera (najmenej v lige), najviac inkasovaných gólov v lige – 211, 43 vsietených gólov v presilovkách, 73 inkasovaných gólov v oslabení (najviac v lige), využitie presiloviek o dvoch hráčov – 57,14% (1.v lige), využitie presiloviek – 13,91%, najmenej trestných minút v lige – celkom 936, priemerná návštevnosť na zápas 2065 (z 3680, 56% kapacity).
– Najproduktívnejší hráč – M.Hovorka (37 bodov, 11+26), najlepší strelec – M.Miklík (19 gólov), najlepší obranca – M.Grman (25 bodov), najtrestanejší hráč – M.Grman (87 trest.min.), brankár Falter bol 4.najvyťažovanejším v lige (v ZČ 2954 minút v 52 zápasoch)
– Hráčsky káder v sezóne 2006/07 tvorili: brankári – M.Falter, M.Ledvoruch, R.Masný, J.Melna, M.Palko; obrancovia – M.Bača, M.Droppa, S.Fatyka, M.Grman, J.Kokavec, M.Matejka, M.Petran, I.Rúfus, R.Sloboda, M.Školiak, J.Tomaška, J.Tomko; útočníci – P.Bartík, P.Holečko, M.Hovorka, Richard Huna, Róbert Huna, G.Kövér, M.Kriška (C), J.Kuric, D.Legerský, M.Lopuski, M.Mach, P.Milec, M.Oravec, B.Pohanka, M.Tarageľ, M.Trochta (A), L.Vepy, F.Zúbek
– Realizačný tím: M.Jančuška – tréner, J.Bača – asistent trénera, J.Sasko st. – tréner brankárov, F.Fussi – vedúci družstva, P.Ondrejka – kustód, V.Škandera – riaditeľ, J.Bošanec – prezident klubu
– Konečné umiestnenie klubu v sezóne 2006/07: 9.miesto

MsHK ŠKP Žilina
– Žilina nikdy nepatrila medzi tradičné hokejové mestá, tunajším športom č.1 bol odjakživa futbal. V 1.SNHL a slovenskej 1.lige pôsobil klub ako HKP a ŠKP, neskôr sa pretransformoval na mestom financovanú organizáciu. Extraligovú účasť si prvý raz pripísal v sezóne 1998/99, po vypadnutí sa vrátil až do ročníka 2001/02. Mužstvo však medzi elitou patrilo skôr k outsiderom, v playoff svoju púť končilo zväčša vo štvrťfinále – 2003/04 s Košicami, rok nato s Trenčínom. Po základnej časti ročníka 2005/06 obsadilo 6.miesto, v prvom kole nadstavby sa stretlo so Zvolen, ktorý prekvapivo zdolalo 4:0 na zápasy. Outsiderom malo byť aj v sérii s Nitrou, víťazom základnej časti, cez ktorú napokon prešlo 4:2 na zápasy. Favoritom spod Zobora nechali bronz a v atypickom finále sa Žilinčania mali pokúsiť zabojovať o titul. Len pokúsiť, opäť bol totiž favorizovaný ich súper. Popradčania sa už videli ako majstri, no s perfektne zohraným tímom, vedeným charizmatickým kapitánom Kontšekom a pragmatickou trénerskou dvojicou Šterbák – Tomko, museli zviesť viac než vyrovnanú sériu, v ktorej mali svoje chvíle raz jedni, raz druhí. Dramatickú sériu napokon rozuzlil až posledný, siedmy zápas na podtatranskom ľade – 21.apríla 2005 Žilina zvíťazila nad Popradom a stala sa tak prvým klubom mimo veľkej štvorky s majstrovským titulom
– Po búrilvých oslavách v Tatravagónka aréne, motoreste vo Svite a samotnom meste Žilina, prišli dovolenky hráčov a nato odchody kľúčových minulosezónnych posíl
– Pred sezónou káder opustili: tréneri Šterbák a Tomko (Košice), Droppa (Košice), Ficenc (Ústí nad Labem), Gron (Duisburg), Jabrocký (Poprad), Kokavec (Slovan), Nádašdi (Ústí nad Labem), Senko (Dijon), Rehák (Székésfehérvár), Škorvánek (B.Bystrica), Špilár (Košice), Verčík (Toruń)
– Pred sezónou pribudli: Bulík (Prešov), Búřil (Székésfehérvár), Frühauf (Košice), Groma (Senica), Hanzal (Zvolen), Kivoň (Trenčín), Saviels (Nižnij Novgorod), Straka (Lukko Rauma), Zlocha (Trenčín)
– Nový tréner D.Gregor však mal stále k dispozícii káder, ktorý mohol bojovať minimálne o stredné priečky tabuľky. Počas letnej prípravy dokonca zvíťazili na trenčianskom Rona cupe pred Zlínom a domácou Duklou
– Na rozdiel od ostatných klubov Žilina nemenila vzhľad dresov, len nad znakom pribudla hviezdička za jeden majstrovský titul
– Po pomerne slušnom úvode sa začiatkom októbra dostavila niekoľkozápasová negatívna séria, obnovili sa nezhody medzi trénerom, manažérkou klubu a kapitánom R.Kontšekom, čo nakoniec zapríčinilo jeho odchod aj s brankárom Lipovským do HC Košice. Opačným smerom putovali L.Hvila a Petrík. Z klubu odišli aj V.Král (Poprad) a V.Búřil (Nowy Targ), naopak na hosťovanie z Dukly pribudli Lelkeš a Lezo
– Počas jesennej časti mohol úradujúceho majstra ukľudniť fakt, že túto sezónu nik extraligu neopúšťa a poslednú priečku si pevne drží Skalica. Po katastrofálnom úvode sa ale jej mužstvo spamätalo a v 32.kole nakoniec upadajúcu Žilinu predbehlo. Od 40.kola sa však Žilinčania už z dna neodrazili. Problém predstavovalo aj financovanie klubu, obzvlášť po komunálnych voľbách, kedy po 16 rokoch z magistrátu odišiel národniarsky primátor Slota a jeho pochybné peniaze
– Žilina sa ako majster Slovenska z minulej sezóny zúčastnila na treťom ročníku turnaja Super Six. V Ragulinovej skupine bojovali s fínskou Hämeenlinnou a pražskou Spartou. S prvým súperom prehrali 0:7, no nad Spartou Praha prekvapivo zvíťazili 4:2. Po predchádzajúcom pôsobení Dukly Trenčín a Slovana Bratislava na tomto turnaji získali pre Slovensko vôbec prvé víťazstvo
– Po návrate z Petrohradu sa klub z finančných dôvodov začal zbavovať hráčov, odišli: Dlouhý (Zvolen), Frühauf (Třinec), Gálik a Oravec (Martin), Hanzal (Trenčín), dovtedajší kapitán Hreus a Kusovský (Slovan), Petrík (Brno), Slovák (Ilves Tampere), Straka (Karlovy Vary)
– Ku koncu základnej časti teda mužstvo doplnili o vlastných odchovancov a menej skúsených hráčov z iných klubov. Z majstrovského kádra sa zachovali iba Opatovský a brankár M.Laco
– MsHK Žilina v číslach: 37 bodov po 54 zápasoch, 11-2-7-34 (V-Vp-Pp-P), skóre 121:191, najmenej vsietených gólov v extralige, trestných minút 1377 (najviac v extralige), najviac osobných a vyšších trestov, 56 gólov pri presilovkách, 66 inkasovaných v oslabení, celk.návštevnosť 40 580, priemer na zápas 1503 (z 5000 miest, 24% kapacity štadiónu). Najproduktívnejší hráč – R.Krajči (37 bodov, 21+16), najlepší strelec – R.Krajči (21 gólov), najlepší obranca – J.Dlouhý (17 bodov), najtrestanejší hráč – R.Krajči (152 trest.min.)
– Hráčsky káder v sezóne 2006/07 tvorili: brankári – M.Laco, M.Lipovský, I.Petrík, J.Urdák; obrancovia – V.Búřil, J.Čavrk, M.Černý, J.Dlouhý, P.Frühauf, D.Halász, J.Kadlubiak, M.Kivoň, D.Kusovský, A.Saviels, M.Sekáč, T.Slovák, D.Turoň; útočníci – T.Bulík, A.Čavrk, T.Červený, J.Drábek, J.Dreveňák, M.Fuljer, S.Janísek, M.Gálik, M.Groma, M.Hájnik, M.Hanzal, M.Hreus, L.Hvila, R.Lelkeš, A.Lezo (A), R.Kontšek, R.Krajči, V.Král, S.Matúška, M.Melicherčík, M.Novák, M.Opatovský (A), T.Oravec, L.Petrek, M.Straka, R.Tománek, S.Valach, M.Valášek, J.Zlocha
– Realizačný tím: D.Gregor – tréner, V.Hiadlovský – asistent trénera, J.Nociar – športový manažér, V.Beňo – gen.manažér
– Konečné umiestnenie klubu v sezóne 2006/07: 10.miesto

Nitra - Košice:
Lakosil likviduje Faithov nájazd 		Slovan - Nitra:
S.Saliji posiela puk za Hoviho chrbát
Košice - Zvolen:
Hvila a Šimurda pred bránkou hostí 		Poprad - Košice:
Bartečko „masíruje“ košického útočníka Lipianskeho
Trenčín - Zvolen
Trenčania Poljaček a Nemec prekonávajú Šimonoviča, prizerá sa hosťujúci obranca Čierny 		Nitra - Slovan:
obranca „belasých“ Hančák atakovaný Štefankom
Slovan - Zvolen:
potýčka medzi Prokopom a Kumstátom 		Trenčín - Zvolen:
obranca Fatyka testuje reflexy M.Šimonoviča
Nitra - Žilina:
prenikajúci Čacho stíhaný Kivoňom 		Miroslav Šimonovič
jeden z najvyťažovanejších a najspoľahlivejších gólmanov v extralige
Nitra - Skalica:
v poslednom zápase ZČ sa o zakončenie do Kotvanovej bránky pokúša Vozdecký, atakuje ho Sloboda 		Košice - Skalica /1.kolo playoff/:
Gron prenasledovaný kapitánom Záhorákov Višňovským
Zvolen - Nitra /1.kolo playoff/:
dvoma domácimi prehrami sa Zvolen dostal pod tlak 		Poprad - Slovan /1.kolo playoff/:
vyraďovaciu časť sprevádzajú emócie - pästný súboj Hančáka s Krotákom
Poprad - Slovan /1.kolo playoff/:
súboj Laža s Popradčanom Piatakom 		Košice - Skalica /1.kolo playoff/:
Špilár strelou za Hamerlíkov chrbát pečatí postup do semifinále
Trenčín - Martin /1.kolo playoff/:
hokejisti Dukly postúpili do semifinále bez straty ako prví 		Poprad - Slovan /1.kolo playoff/:
radosť slovanistov z víťazstva na ľade Popradu a postupu do semifinále
Nitra - Zvolen /1.kolo playoff/:
Vozdecký naťahuje Šimonoviča 		Miroslav Javín
ofenzívny obranca oceliarov bol najproduktívnejším bekom ligy na konci zákl.časti
Trenčín - Košice /semifinále/:
na ľade BOF arény Košičania pohoreli - súboj Lukáča s Kollárom 		Trenčín - Košice /semifinále/:
tvrdý stret Hunu a Pardavého pri mantineli
Trenčín - Košice /semifinále/:
Trenčania prešli cez „malé finále“, uspejú aj v tom veľkom?
Zvolen - Slovan /semifinále/:
obranca Babka kontroluje dobiedzajúceho Vorela 		Slovan - Trenčín /finále/:
hoci jedna z Húževkových striel práve prešla cez Hoviho, Dukla si z Bratislavy nepriniesla ani bod
Slovan - Trenčín /finále/:
radosť „belasých“ Srdínka, Hreusa a Laža - do Trenčína sa ide za stavu 2:0 		Marek Uram a Tibor Melichárek
vo svojich kluboch i celej lige kraľovali štatistikám, obaja reprezentovali aj na MS
Majster Slovenska 2006/07:
kapitán Slovana Hurtaj a jeho spoluhráči medzi davmi bratislavských fanúšikov