Beroun, Kosov - 15.máj 2010, so.



V poradí druhý májový víkend som pôvodne plánoval stráviť doma, napokon som sa však odhodlal zotrvať v Prahe a v podstate ešte pred začiatkom zápočtového týždňa (17.mája) odbaviť všetky zápočty. To sa mi zrealizovať aj podarilo – v stredu test z angličtiny, vo štvrtok z matiky, v piatok mikroskopia hornín. Ešte v pondelok popoludní prezentácia z „odbornej“ angličtiny a z metropoly Čiech sa môžem na týždeň „vypariť“.
Po spomínanej piatkovej mikroskopii som mal v pláne skočiť na šutre, a poprípade aj fosílie, do lomu Kosov pri Beroune, ktorý už poznám z vlaňajších paleontologických exkurzií, avšak zabránilo mi v tom dosť neprívetivé, daždivé počasie. Na sobotu je hlásené oblačno až polooblačno bez zrážok, mám teda šancu na nápravu. Vstávam niečo po siedmej ráno, pri pohľade na zatiahnuté nebo mám chuť s tým opäť seknúť, počas holenia však uvažujem a uvažujem a napokon vo mne víťazí myšlienka do toho terénu predsa len vyraziť. Hoci nadoraz, stíham osobný vlak č.8822 s pravidelným odchodom z hlavného nádražia o 9:09 hodín, jazda dolinou Berounky, pretínajúcou jadro Pražskej panvy a Český kras, trvá približne hodinku, v Beroune vystupujem o desiatej. Keďže autobus práve nejde, a popravde by som sa ani neznížil k jeho použitiu, kráčam od železničnej stanice k autoceste na Koněprusy, míňam posledné domčeky Berouna a nato zdolávam pomerne prudký výšľap do miestnej časti Jarov. Obloha je zatiahnutá súvislou sivastou oblačnosťou, mierne pofukuje, chladno však rozhodne nie je a preto pri stúpaní do čela vyrážajú kvapôčky potu. Na začiatku Jarova opúšťam hlavnú cestu, pokračujúc na tunajšie námestie. Na okraj obce ma vyvádza deravá asfaltka, končiaca pri areáli akejsi firmy, odtiaľ pokračuje už iba poľná cesta. Asi netreba uvádzať, v akom stave po posledných dažďoch je. Pri najbližšej križovatke poľných ciest stretávam skupinu turistov-dôchodcov, smerujúcich neznámo kam.
Ako som už uviedol vyššie, do lomu Kosov som už raz zavítal – na terénnom cvičení z paleontológie na konci prvého ročníka, spolu s menšou skupinou študentov vyšších ročníkov a pod vedením doc.Krafta. Na dlhšiu dobu to bola posledná geologická akcia s dnes už „brnenským“ Jakubom Březinom. Dnešnú sólo exkurziu zahajujem v najspodnejšej časti lomu, odkrývajúcej vo svojich stenách silúrske liteňské súvrstvie, obsahujúce relikty bazaltových lávových prúdov a čiernych vápnitých bridlíc, usadzujúcich sa v anoxických podmienkach na úpätí podmorskej sopky. Jedná sa o tzv.kondenzovanú sedimentáciu s prírastkom 1 mm na tisíc rokov, čiernu farbu bridliciam dodáva nerozložená organická hmota, okrem toho sa v nich nachádzajú v hojnom počte zvyšky graptolitov, azda najznámejších silúrskych planktónnych živočíchov. Niekoľko obstojných monograptov putuje do mojej zbierky. Na „prízemí“ lomu trávim hodnú chvíľu, azda aj preto, že v jeho horných partiách pozorujem pomerne početnú skupinu ľudí, a tak podvedome vyčkávam na ich odchod.
Po krátkej lezeckej pasáži sa presúvam o stupeň vyššie, kde však ešte stále stretávam bridlice a vulkanity liteňského súvrstvia. Čerstvou navážkou pokračujem k rozbahnenej prístupovej ceste, z ktorej po krátkom vyšľape klesám na druhú etáž lomu, kde už nachádzam najmä vápence rôznych druhov, ďalej vložky vulkanických hornín a tufitov, všetko patriace ku kopaninskému súvrstviu. Najviac času trávim pri suti čiernych biomikritových vápencoch s hojnými časťami schránok ortocerových hlavonožcov. Medzitým sa oblačnosť aspoň sčasti trhá a odhaľuje modrú oblohu, lom Kosov zaplavujú slnečné lúče. Tento stav netrvá dlho, o pár okamihov je opäť zamračené.
Presun do najvrchnejšej časti lomu mi značne znepríjemňuje totálne rozblatená cesta. Hore som sa teda vplietol do početnej partie nemeckých turistov(?), ktorí tu pod dozorom pracovníka Národného múzea zbierali skameneliny. Aspoň tak vraveli. Inak je to dosť škoda, že som tu na nich takto narazil, miesta s výskytom hnedavých vulkanoklastických bridlíc, v ktorých sa vyskytujú trilobiti, už totiž za celý deň kompletne prekopali. Aj po dlhšom sliedení a prehrabávaní sutiny nenachádzam nič, nanajvýš bezcenné časti tiel. Suťou bridlíc sa pozvoľna spúšťam o poschodie nižšie, kam vlastníci lomu aktuálne vyvážajú stavebný odpad. Evidentne takým tempom, že onedlho bude z lomu halda. Nemcov opäť míňam pri odkryve s ortocerami, ďalej sa už nezastavujem, blatnou cestou kráčam von z lomu smerom na Jarov.
Na námestíčku v Jarove krátko pauzujem, čistím vibramky a orientačne sa dívam na odchody busov MHD. Najbližší ide smerom do Berouna asi o hodinu, no dole z kopca ho potrebovať nebudem. Pomerne hustou premávkou schádzam na okraj Berouna a nazad na železničnej stanici sa ocitám v príhodnom čase – najbližší vlak smer Praha, mníchovský rýchlik R 355 Albert Einstein (pravidelný odchod 14:21 hod.), mi ide o pár minút. Stanicou Beroun práve prechádza budějovický rýchlik, do posledného miesta zaplnený fanúšikmi Baníka Ostrava, ktorý dnes v poslednom kole ligy hrá o titul v Příbrami.
Do Prahy prichádzam po vyše polhodine jazdy krátko pred treťou. Z „hlaváku“ sa presúvam metrom na Vltavskú, električkou č.5 pokračujem na Dělnickú a krátko sa ešte motám po Holešoviciach. Okrem nákupu v Bille trávim hodnú chvíľu na Lokomotíve, kde dnešnú akciu zakončujem bravčovým rezňom a dvoma pollitrami. Zvyšok dňa sa rozplýva vo vysedávaní na intráku. Na záver musím dodať, že výjazd do terénu po dlhšom čase mi padol veľmi dobre.

Počasie - zamračené, prechodne polooblačno, bez zrážok, tep.asi 15°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

Fotodokumentácia (výber):



© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2010