17.november okrem toho, že je dňom boja za slobodu a demokraciu, je aj dňom pracovného pokoja – dňom voľným.
Cieľom bolo dať si nejaký ľahší železnično-peší výjazd, možno na Čachtický hrad. Keďže išiel aj otec, neobišlo sa to pri odchode z domu bez menších nervov. Vyrážame o deviatej, pričom vlak Os 5104 nám z Alekšiniec od Nitry ide o 9:24 hodín. Do Leopoldova sme sa zviezli zadarmo, keďže sprievodca sa neukázal.
Uzlová stanica je ešte stále v prestavbe, postupne sa dokončuje tretie nástupište, no finálnym termínom ukončenia modernizácie je 15.december 2007 – teda ešte vyše rok (netuším, čo tam toľko chcú robiť). Kupujem lístky a po krátkom motaní sa po peróne nasadáme na totálne plný rýchlik R 605 Dargov, s odchodom o 10:33 hodín. Vezieme sa len cez jednu stanicu, Piešťany, ale aj tento krátky úsek nám stihol znepríjemniť jeden mierne podnapitý, vedľa nás stojaci cestujúci. V Novom Meste nad Váhom končíme jazdu o 11:08 hodín a v rýchlosti prestupujeme na motorový osobný vlak č.3130 do Vrboviec. Ten opúšťame už na prvej zastávke, v Čachticiach. Sprievodkyňa, vidiac, že sme zjavne oblečení ako turisti, nám ešte pred odchodom vlaku dáva poslednú radu, a síce že z Višňového by sme to na hrad mali bližšie. Tam však máme v pláne skončiť.
Od stanice, mimochodom budovy v štýle železničných stavieb ČSD z 20.rokov (podobnej H.Štubni), sa dávame o 11:35 hodín cez zvyšok dediny po moste do jej centra. Na polovicu novembra je mimoriadne teplo, o čom svedčí aj nezvyklý počet cyklistov, ktorí sa dnes vydali na cesty. Stredu dediny dominuje kostol na opevnenej vyvýšenine. Od turistického a cyklohríbika pokračujeme jednou z užších postranných uličiek, lemovanou rodiacim sa cigánskym táborom, prudko do kopca na koniec obce, ďalej však stále po asfaltke vedúcej až k nejakej záhradkárskej osade. S koncom lesa končí aj táto cesta. Potíme sa už jak svine, na lúke nasleduje nevyhnutná pauza spojená s odstránením nadbytočného šatstva. Smerom hore postupuje veľa ľudí, hlavne mladé páriky, rodinky s deťmi, žiadni „profesionálni“ turisti (teda mimo tých zopár horských cyklistov).
O 12:30 hodín prichádzame skrze borovicový lesík pred zrúcaniny slávneho Čachtického hradu (350 m.n.m.). Je nádherné, slnečné počasie. Zhora máme výhľad na údolie potoka Jablonka so železničnou traťou č.121 (práve prechádzal motorák od Vrboviec), Višňové ako na dlani a v diaľke kopčeky Myjavskej pahorkatiny. Dávame si obed v podobe natretých chlebov a nato prechádzame hradnou bránou, prezrieť si vnútorný areál hradu. Za ďalším portálom sme na hlavnom nádvorí, odkiaľ sa dá vyliezť ešte vyššie. Všade sa tam poflakuje kopa ľudkov. Miestami vidieť plody snahy dobrovoľníkov o jeho konzerváciu – upevňovanie klenieb nad prechodmi, podporné trámy pri múroch…
Čachtický hrad bol vybudovaný v 13.storočí, keď jeho primárnou úlohou bolo zabezpečenie západnej hranice Uhorska, potom sa na ňom vystriedalo viacero feudálnych majiteľov, vrátane Matúša Csáka, Stibora zo Stiboríc a Nádasdyovcov. Ľudia si ho však v mysli vybavia najmä v súvislosti s „krvavou grófkou“ Alžbetou Báthoryovou. Roku 1708 bol dobytý kuruckými vojskami Františka II. Rákocziho a odvtedy pustol do súčasnej podoby.
Zostupujeme po žltej, teda východnou stranou hradného brala, do Višňového (230 m.n.m). Od rázcestníka pri farme sa značená trasa stáča na Nové Mesto nad Váhom, my postupujeme po asfaltovej ceste do dediny. Je to zapadákov, ani len krčmu sme nenašli. Pri zastávke sme o 13:45 hodín, do odchodu vlaku stále ostáva približne hodina, nuž zložili sme sa na lavičke pred obecným úradom veľkosti kôlničky na náradie. Na železničnej zastávke sa medzičasom nazbieralo zopár ľudí, či už miestnych alebo turistov.
O 14:41 odchádza motorový osobný vlak č.3117 od hraničnej stanice Vrbovce do Nového mesta nad Váhom, kde po chvíli čakania nasadáme na mierne zmeškaný rýchlik Liptov, pričom sme náhodou vliezli do fajčiarskeho oddielu. V Leopoldove sme tesne pred štvrtou. Stanica pôsobí podvečer takým smutným „šedivým“ dojmom, navyše tie indivíduá, čo sa tam motajú… Vzhľadom na to, že najbližší osobák ide až pred šiestou, máme len jen možnosť – nastupujeme na zrýchlený vlak č.1733 Nitran s pravidelným odchodom o 16:17 hodín, ktorým sa vezieme na zastávku Zbehy obec. Dokonca mimoriadne stojíme v Rišňovciach (škoda, že radšej nie v Alekšinciach).
Po príchode do Zbehov o 16:49 hodín, je už úplná tma. V dedine ideme ešte za svetla pouličného osvetlenia, na andačských kopcoch je to už horšie. Postupujeme za sebou po ľavej strane vozovky, pričom autám, ktoré vďaka žiariacim svetlometom vidíme už z diaľky, sa vyhýbame buď prebehnutím na jej druhú stranu, alebo skákaním do jarku. Míňame majer Oder aj obec Andač a zdolávame i posledný kopec, čím sa dostávame do Alekšiniec. Z časti Gecovské je to len na skok – asi hodinku nám trvala cesta zo Zbehov (cca 6,5 kilometrov).
Na ďalší deň som mal dohodnutú túru s Tomášom Radeckým, no obaja sme mali tak nejak v pláne ju nakoniec vynechať. Dnešný, hoci malý výlet, ma celkom zmohol; navyše som rád, lebo sme konečne navštívili nejaké nové miesto.
Počasie - polooblačno, miestami slnečno, teplo, asi 10-12°C Účastníci - Róbert Nádaskay, Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
