Český ráj - 18.marec 2012

Český ráj - 18.marec 2012, ne.

Volebný víkend, kvôli ktorému som sa unúval na Slovensko, som strávil okrem iného aj turistikou – výstupom na zasnežený Vtáčnik. Do metropoly Čiech sa vraciam v pondelok neskoro večer, pričom cestujem vlakom. Auto sa mi kvôli takto krátkemu pobytu a najmä kvôli faktu, že by som cestoval sám (čoho dôsledkom by bolo predraženie tejto cesty), neoplatilo vziať domov, bez hnutia si teda postálo takmer dva týždne. Cez víkend plánujem vyraziť na túru, takže aj Passatu doprajem trocha pohybu. S túrou to napokon kvôli sobotňajšiemu sťahovaniu na siedme poschodie vyšlo na nedeľu, čo však nie je úplne výhodné kvôli podvečernému návratu do Prahy.
Vstávam dosť skoro, okolo pol piatej, v rýchlosti raňajkujem a intrák opúšťam už krátko po piatej. Praha je ešte ponorená do tmy, no cestou z mesta sa pomaly rozvidnieva. Diaľnica na Liberec je takmer prázdna. Pri Mladej Boleslavi sa zastavujem na čerpacej stanici, kde dokupujem vodu. Do východiska túry, obce Kněžmost, prichádzam krátko po štvrť na sedem. Auto nechávam na námestí Na Rynku, v centre ešte tichej, spiacej obce, nato prezúvam topánky a ako obvykle sa ešte pred zahájením dívam do mapy. Spred radnice (242 m.n.n.) vyrážam o pol siedmej, pričom kráčam na okraj obce a odtiaľ mierne stúpam – najskôr poľom, obďaleč riedkym lesom. Zrána je ešte citeľne chladno, zahrievam sa však už prvým výšľapom. Od rázcestia Nad Valečovem schádzam do osady Bunclava, povyše ktorej míňam ďalšiu križovatku značených trás, Skalku (7:25 hodín). Na dne bezmenného údolia potom strácam značku a namiesto ďalšieho pokračovania pomedzi kopce sa krátko pred ôsmou nechtiac ocitám na okraji kotliny Jizery, v obci Dneboh (257 m.n.m.).
Jasná belasá obloha ma utvrdzuje v tom, že na turistiku sa dnes oplatilo vybrať. Vzduch sa postupne ohrieva, podľa predpovedí má dnes teplota dosiahnuť rekordné hodnoty, až 20°C. Stúpanie z Dnebohu ma privádza k úpätiu príkrych Příhrazskych skál, kam chodník pokračuje rebríkom a pomedzi úzke rozsadliny medzi pieskovcovými blokmi. Na temene skalného mesta sa nachádza v pieskovci vytesaný hrádok označovaný ako Drábské světničky. Jedná sa o archeologickú lokalitu, ktorá v dobách podstatne neskorších slúžila ako husitské táborisko. Zo skál je dobrý výhľad na okolie, respektíve bol by, nebyť jemného oparu v kotline. Jasne však vidieť najbližšie okolie, polia a dediny v okolí Mnichovho Hradištia, ba i mesto samotné. Práve tam sa odohrala jedna z bitiek krátkej prusko-rakúskej vojny roku 1866.
Pod Drábskými světničkami si okolo pol deviatej dávam pauzu na občerstvenie, raňajky na intráku som mal iba skromné. V postupe pokračujem severný okrajom Příhrazských skál, najskôr však prechádzam spektakulárnym Studeným priechodom, hlbokou a iba niečo vyše metra širokou puklinou v pieskovcovom masíve, kde je príjemný chlad schopný udržať sa aj počas vrcholiaceho leta. Míňam rázcestie Krásná vyhlídka, ležiace pri penzióne rovnakého mena, no výhľad mi tam kvôli lesnému porast akosi chýba. Názov je zrejme viac-menej historický. Súčasťou skalného mesta Příhrazy je i pitoreskná lokalita Staré hrady, kde je to už s výhľadmi na okolie podstatne lepšie. Vzdialenejší obzor však bohužiaľ splýva s belavým údolným oparom. Prudkým zostupom, ktorý je miestami uľahčený oceľovými schodmi, sa zo skalných miest dostávam na rázcestie Příhrazy. Na tomto mieste stretám väčší počet turistov, vyrážajúcich z parkoviska až teraz, o pol deviatej.
Z poetického prostredia Příhrazských skál prechádzam na celkom obyčajnú asfaltku, kráčajúc okrajom kotliny do neďalekej osady Žehrov. Nasledujú ešte dve pomenšie ľudské sídla, Skokovy a Mlýnice, kde sa vraciam na „mäkký“ povrch poľnej cesty, kľukatiacej sa pozdĺž hranice lesa na rázcestie Vysoké kolo (252 m.n.m., 10:40 hodín). Päť minúť pauzy využívam na malé občerstvenie (keks a dúšok vody) a letmé nazretie do mapy. Vstupujem do tichom oplývajúceho údolia potoka Žehrovka, z ktorého však zakrátko, od Podvyskeřského mlyna stúpam naprieč akousi chatovou osadou. Počas výšľapu do obce Vyskeř som sa, musím priznať, zapotil celkom solídne.
Z dediny pokračujem opäť nahor, ku kaplnke stojacej nad kalváriou, odkiaľ potom zbieham do polí. V diaľke, smerom na juhovýchod, sa črtajú z kriedových sedimentov vypreparované vulkanické „veže“ Trosiek. Kúsok stúpam mimo značky popri autoceste, od rázcestia Nad Čertoryjí (12:00 hodín) však už idem opäť z kopca. Čertoryje je asi 3,5 km dlhé údolie, ktorého prechod po rázcestie U Přibyla (261 m.n.m.) mi trvá približne hodinu. Dolina je tichá a veľmi málo frekventovaná, preto ju využívam na obednú pauzu. V závere doliny kráčam kúsok po asfaltke, za rázcestím U Přibyla z nej však opäť schádzam a jednou z bočných doliniek stúpam červenou trasou na obec Libošovice. Od jej okraja sa mi znova ponúka výhľad na dve veže hradu Trosky. Hoci kráčať na túre po asfaltke nepovažujem za ideálnu situáciu, na úseku za Libošovicami, kde značená trasa vstupuje do Prokopského údolia, som o pevný povrch pod nohami priam prosil. Zamokrenou a blatistou nivou potoka sa mi totiž šlo dosť zle.
Prokopské údolie zakrátko ústi do väčšej doliny, zvanej Plakánek. Po pár minútach chôdze sa o štvrť na tri ocitám pri hrade Kost, v okolí ktorého je čulý turistický ruch – či už peší, cyklistický alebo automobilový. O hrade Kost sa hovorí ako o najzachovalejšom gotickom hrade v Čechách. Postavený bol v druhej polovici 15.storočia z kvádrového pieskovca, ťaženého v bezprostrednom okolí. Zaujímavé je, že na rozdiel od ostatných hrad v okolí, tento nevyčnieva nad okolitý terén, ale je schovaný v údolí. Týmto údolím pokračujem v postupe, no nechtiac schádzam zo značky, a tak sa teda k najbližšiemu rázcestiu Pomníky musím kliesniť pomedzi pieskovcové skalky. Ďalej postupujem ihličnatými lesmi, striedavo po piesku, hline i asfalte, až sa napokon pred štvrtou ocitám v rekreačnej oblasti Branžez pri Komárovskom rybníku. Na lavičke pri rázcestníku si dávam pauzu na občerstvenie.
Priznám sa, že už ma celkom zmáha únava. Pár minút úľavy, k tomu rohlík s maďarskou klobásou a slovenská horalka ma síce celkom občerstvili, no kilometre v nohách napriek tomu cítiť. Kvôli tomu nepokračujem po žltej trase, ale si postup skracujem cez obec Branžez, odkiaľ schádzam širokým údolím zvaným Dlouhá rokle nazad do kotliny Jizery. Veľký okruh zakončujem v Kněžmoste o 16:35 hodín. Slnko sa už dáva na západ, krajinu zalievajú jeho posledné ostré lúče. Prezúvam vibramky, dávam si ešte čosi pod zub a napokon vyrážam nazad do Prahy. Na diaľnici som na trištvrťhodiny uviazol v kolóne kvôli oprave vozovky, navyše musím vymýšľať náhradnú trasu kvôli rozostavenému a neprejazdnému exitu na Letňanoch – k intráku teda prichádzam až pred siedmou. Po včerajších útrapách so sťahovaním som sa napokon príjemne prevetral a vyčistil si hlavu. Pekné počasie by ešte malo nejakú „chvíľu“ pretrvať, tak snáď zase o týždeň...

Počasie - jasno, slnečno, bezveterno, tep. ráno 5°C, počas dňa 15-18°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

MAPA - trasa turistiky

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2012