Po tom, čo som včera ukončil Tatry na bicykli 2008, by sa hodil deň odpočinku, no na druhej strane by tiež nebolo rozumné nevyužiť pekné počasie pred príchodom tlakovej níže. Plánom bude ľahší výstup na asi 1000-metrový masív Roháčka pri Margecanoch. Ráno vstávame pomerne skoro, s budíčkom má určité problémy Rudolf, napokon však všetko stíhame. Autobusom MHD č.16 sa presúvame na železničnú stanicu, kde po nákupe lístkov v napráskanom novom zákazníckom centre smerujeme na nástupište 2. Rýchlik R 602 Čingov smer Bratislava, s pravidelným odchodom o 6:22 hodín, je už pristavený a pomerne zaplnený.
V Margecanoch vystupujeme o 6:49 hodín a po nákupe proviantu v miestnych potravinách zahajujeme túru. Nálada je vlažná, ani z mojej strany nepanuje nejaké extra nadšenie, po včerajšom výkone som ešte trocha oťapený. Od stanice prechádzame popod trať č.180 a z hlavnej cesty smer Prešov sa stáčame na ulicu Bystrá, táto nás potom privádza na okraj dediny. Stúpanie lesom je spočiatku prudké. Hodný kus cesty nás stále sprevádzajú zvuky vlakov a staničného rozhlasu doliehajúce sem z uzla Margecany. Po chvíli úzky chodník strieda lesná cesta, ústime na lúky. Otvára sa nám výhľad na okolité hory, či už Bujanov alebo Sivec, nepríjemnejšie však je, že na slnku sa potíme jak prasce. Konkrétne zo mňa sa leje ako keby som práve vošiel do sauny. Značka sa akosi stráca, no nezdá sa, že by sme postupovali nesprávnym smerom. Ocitáme sa pod vysielačom, čo je dobré znamenie. Podľa mapy sa nachádzame na Holom hŕbku (678 m.n.m., 7:50 hodín). Keďže však chýba značenie, musíme sa rozhodnúť intuitívne.
Napokon kráčame lesnou cestou, mierne sa ťahajúcou po južnom úpätí Roháčky. Kráčame ňou pomerne dlho, stále samozrejme bez značky, evidentne poniže hrebeňa pohoria Čierna hora. Nevyzerá to dobre, no nevzdávame sa. Lesná cesta je postupne čoraz menej priechodná, cez porast rôznorodých burín sa musíme predierať. Naraz sa dostávame k akejsi nepohyblivej maringotke, prestavanej na poľovnícku chatku. Ozaj štýlovú chatku. Niekoľko pokusov dostať sa dovnútra zlyhalo, tak ako aj pokus o zistenie našej súčasnej polohy z mapy. Kúsok za „maringotkou“ sa však z lesnej cesty odpája dovrchu smerujúci úzky chodníček, označený tabuľkou s nápisom „Cesta na Mláky“ s dodatkom „PZ Margecany“. Teda výtvor poľovníkov.
Konečne začíname výraznejšie stúpať, míňame akúsi studničku a z lesného porastu sa vynárame na lúke, posiatej trávami rôzneho druhu (hotový raj alergikov). Na opačnej strane lúky sa nachádza jednoduchý poľovnícky posed. Keďže vracať sa naspäť po tej istej ceste by nebolo nič moc, snažíme sa nájsť značku. Prechádzame kúsok ponad posed, čím sa ocitáme na hrebeni. Miesto pôvodnej žltej značky nachádzame modrú, no i to je úspech. Roháčku sme minuli, rozhodli sme sa preto najskôr vyliezť na bližší vrch Čierna hora (1024,5 m.n.m.), kam prichádzame o 9:05 hodín. Na odlesnenom vrchole je obnažených niekoľko skál, inak je porastený drobnými kríčkami čučoriedok, ktoré sú predmetom záujmu niekoľkých zberačov. Na skale je umiestnený drevený vrcholový kríž a plastika Panny Márie, otočená smerom na juhovýchod. Výhľady sú excelentné, na sever na Šariš, respektíve Širockú brázdu s obcami Hrabkov a Ovčie, na juhu Spiš, Kojšovskú hoľu s charakteristickým vysielačom, rameno vodnej nádrže Ružín, obce Margecany a Jaklovce a tiež lom na Kurtovej skale. Popri vychutnávaní výhľadov na okolie desiatujeme.
V ceste pokračujeme po modrej, hrebeňom na východ. Po náročnom úseku, kde nám postup sťažuje neprehľadný skalnatý terén a tiež porast, prichádzame na samotný cieľ túry, vrch Roháčka (1028,5 m.n.m., 9:50 hodín), najvyšší v pohorí Čierna hora. Tento na rozdiel od našej predošlej zastávky rozhodne nie je taký atraktívny. Okrem štýlovej vrcholovej knihy, kam sme sa samozrejme zapísali, sa tu nachádza iba turistický hríbik a nič viac. Výhľadu bráni hustý porast krovín a listnatých stromov. Nezdržiavame sa, ideme na zostup. Jeho prvá etapa je pomerne krátka, po zhruba pätnástich minútach sa dostávame na Sedlo pod Roháčkou (900 m.n.m.), odkiaľ však neklesáme po žltej priamo na Margecany, lež po modrej na Klenov. Spočiatku kráčame širokou lesnou cestou, z nej obďaleč schádzame na prudko klesajúci chodníček, kľukatiaci sa východným svahom Roháčky. Ku koncu postupujeme opäť lesnou cestou. Pri vodojeme si dávame krátku pauzu, berieme suvenír od VVS a po chvíli prichádzame k asfaltovej ceste. Na chate Klenov (10:40 hodín) to nevyzerá, že by sa dalo sadnúť a vypiť pivo, občerstvujeme sa teda z vlastných zásob.
Na Margecany postupujeme asfaltkou, cestou II.triedy č.546 (Nálepkovo – Prešov), čo nie je práve najpríjemnejšie na nohy. Zhruba v polovici míňame horáreň, pomenovanú podľa blízkeho potoka Bystrá. Vedľa súčasnej budovy si Rudolf všimol kamenné základy zrejme staršej stavby rovnakej funkcie. Zakrátko prechádzame z okresu Prešov do gelnického a postupne sa dolina otvára. Do dediny sa vraciame ulicou Bystrá, podchádzame hlavnú trať a na stanici okolo 11:40 hodín kupujeme lístky na vlak. Do jeho príchodu máme polhodinku čas, ideme si dať nejakú tú kofolu. Medzitým som zavolal kolegovi Janovi, či nemá niečo nové. Vlak Os 7809 z Popradu-Tatier asi 10 minút mešká, reálne teda Margecany opúšťame o 12:25 hodín. Do Košíc prichádzame tesne pred jednou. Inokedy by sme to „domov“ potiahli aj peši, keďže Terasu sme odtiaľ mali vcelku blízko, Železníky sú však iná „túra“. Na autobus si počkáme, navyše v natrieskanom voze si veľa pohodlia neužijeme. Jáj, staré dobré električky...
Počasie - jasno, slnečno, bezveterno, tep.asi 30°C Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
