Cyklo Bardejov - 27.júl 2006, št.



26.júla, teda v stredu, sme prevažne sedeli doma. Pred obedom som bol kúpiť v OD Terasa reťaz (Sram) a zaviezol bicykel do servisu. Poobede sme si dali (aj s tou funglovou reťazou) menší výjazd ku štátnej hranici, do Tornyosnémeti a naspäť s medzizastávkou v Šebastovciach. Celé to meralo asi 60 kilometrov.

Úsek 1, Košice (sídl.Terasa) - Trebejov
čas v cieli úseku - 5:58 hod.; dĺžka úseku - 17,10 km; čistý čas jazdy - 0:43:19 hod.
Nasledujúci deň ideme naostro – vstávame skoro ráno, beží príprava a o 4:57 hodín už opúšťame Bernolákovu ulicu, smerujúc dole sídliskom Západ k amfiteátru. Zastavili sme sa na Slovnafte na zásoby, teda tyčinky a izotonické nápoje. Pokračujeme za minimálnej premávky po Watsonovej ulici na Lokomotívu, odtiaľ okolo Aničky a za Ťahanovcami opúšťame Košice.
Cesta sa ťahá po pravom brehu Hornádu cez les. Už tradične si prvú pauzu dávame pri kameňolome Eurovia. Hornádske údolie nás potom privádza do Kostolian a Družstevnej pri Hornáde, kde cesta prechádza mostom na opačnú stranu takmer priezračne čistej rieky. Za dedinou sa nachádza ďalší lom. Miestna komunikácia nás popri dvojkoľajnej a elektrifikovanej trati č.180/188, časti bývalej KBŽ, privádza do takmer vyľudneného Trebejova. Dnes nezachádzame k zastávke, len sme si postáli pri miestnom kostolíku.

Úsek 2, Trebejov - Kendice
čas v cieli úseku - 6:46 hod.; dĺžka úseku - 14,22 km; čistý čas jazdy - 0:37:30 hod.
Dedine Kysak sme sa opäť nanešťastie vyhli – len stúpame po strmáku s výhľadom na objekty uzlovej stanice a v rýchlosti sa spúšťame po porozbíjanej ceste do Obišoviec. Od „hlavného námestia“, kde sa nachádza aj hríbik zelenej turistickej trasy, stúpame k železničnej zastávke a hradlu Obišovce a tu nás konečne čaká jeden z tých zjazdov typu 60 km/h; okolo meniarne VSE sa teda spúšťame dole a napájame na hlavnú „starú“ cestu od Budimíra. V diaľke už počuť šum diaľnice. Ani túto trasa už pre nás nie je neznáma – Ličartovce, Drienovská Nová Ves, Kendice. Región, ktorým prechádzame a pôjdeme až do konca, je Šariš.

Úsek 3, Kendice - Fintice
čas v cieli úseku - 7:58 hod.; dĺžka úseku - 16,26 km; čistý čas jazdy - 0:41:49 hod.
Pri Haniske križujeme Torysu, frčíme okrajom dediny a vstupujeme do Prešova – krajského a tretieho najväčšieho mesta na Slovensku. Minule sme zašli viac do centra, tentoraz len prebehli cez prechod na štvorprúdovke od východnej D1-ke a dali sa po inej výpadovke na sever.
Je niečo po siedmej a v meste sa práve odohráva ranný zhon. Na okraj Ľubotíc (tie už po novom ležia mimo mesta) sme sa domotali naprieč panelové sídliská Solivar a Sekčov. Tam som však musel vytiahnuť mapu a uistiť sa o správnosti nášho smerovania. Neďaleko od nás sa ozval mohutný rachot – na vlečke z nejakej fabriky akurát ťahal naložené vozne do stanice Šarišské Lúky drobný posunový rušeň. Za stanicou sme vyšli na zlý privádzač (naspäť do mesta), ale sekli sme si to na druhú stranu cesty.
Štvorpruhová výpadovka smeruje prakticky až do Kapušian, preto som rozhodol v mestskej časti Nižná Šebastová z nej zísť na miestnu komunikáciu – opäť sa dostávame k železnici, konkrétne trati č.193 do Humenného. Hneď vedľa priecestia leží bývalá zastávka Nižná Šebastová – posledné vlaky (i to dosť obmedzene) tu stáli v grafikone 2004/05. Dali sme si oddych (prejazd cez také veľké mesto, ako je Prešov, môže byť náročný) a čokotyčinku.
Smerom na sever máme výhľad na masív Stráže (739 m.n.m.) na jednej strane a Kapušiansky hradný vrch (503 m.n.m.) na druhej. Od trate schádzame ešte viac do doliny, k potoku Sekčov a do obce Fintice.

Úsek 4, Fintice - Raslavice (žst.)
čas v cieli úseku - 9:14 hod.; dĺžka úseku - 19,03 km; čistý čas jazdy - 0:53:12 hod.
Na konci Fintíc končia linky prešovskej MHD. Stúpanie však začína už dole pri kostole a je čím ďalej prudšie. Cesta vbieha do lesa a tu sa ocitám pri turistickom hríbiku Fintice-kameňolom, ktorého technický stav je teda dosť žalostný. Kameňolom sa nachádza na vrchole kopca, teda Fintickom sedle (425 m.n.m.) a jeho rámus je počuť už od okraja pásma lesa.
Počkal som Rudolfa a pustili sme sa do zjazdu – asi do polovice lesom, potom pomedzi polia. Na opačnej strane je prvou dedinou Záhradné. Nad ním som si pár metrov do cesty všimol podobných stanujúcich cykloturistov, ako sme boli pred mesiacom my (Tatry na bicykli 2006). Prechádzame do Tulčíka, fotíme železničnú zastávku na bardejovskej trati a zároveň sa napájame na hlavnú cestu od Kapušian. Tá sa ďalej tiahne zväčša v údolí Sekčova.
Opäť k železnici schádzame v Demjate a dávame si aj pauzu. Na rad prichádza mapa a voľba nasledujúcej trasy. Nastupujeme na najkrajší úsek hlavnej cesty Prešov – Bardejov, ktorá tu vedie v tesnej blízkosti trate (na niektorých miestach sa s hradskou vzájomne križuje) v akejsi úžine Sekčova, pričom ústime do Raslavickej brázdy, pomenovanej podľa najväčšej obce okolia – Raslavíc. Okrem toho je tam jediná pumpa na trase (Slovnaft). Chcel som si dať niečo ako raňajky, no napriek tomu, že som Rudolfovi oznámil túto zachádzku a aj som naňho od odpočívadla kýval, len tak okolo čerpacej stanice prefrčal. Keď sa spamätal a zazvonil mi na mobil, už som nasratý ťahal za ním. Ďalší kix z jeho strany nasledoval, keď akosi „prehliadol“ odbočku na Hertník navzdory tomu, že v Demjate sme mali na tému smeru cesty čosi ako „breefing“. Zavolal som mu teda, naviedol ho k stanici, kde čakám a kde si dávame menšiu prestávku na ukľudnenie.
Na koľajisku jedinej stanice v úseku od Kapušian (uzol s traťou č.193) bol práve odstavený nákladný vlak na čele s modrou bardotkou.

Úsek 5, Raslavice - Kľušovská Zábava
čas v cieli úseku - 10:31 hod.; dĺžka úseku - 17,88 km; čistý čas jazdy - 0:50:24 hod.
Od Raslavíc sa dávame po vedľajšej, viac-menej rovnej ceste nad traťou do Vaniškoviec. Tamojšia zastávka je jedna z tých, ktorú si v období socializmu postavili miestni v takzvanej „akcii Z“.
Až po Osikov vedie súbežne s cestou modrá turistická trasa na sedlo Čergov (917 m.n.m.) v rovnomennom pohorí, na ktoré máme teraz mimoriadne pekný výhľad. So zelenými horami v diaľke pôvabne kontrastujú svetložlté lány obilia na okolitých poliach. Cez pahorky schádzame do Bartošoviec, kde tiež mierime k železničnej zastávke. Tou je plechová búda s pristavenou unimobunkou, kde kedysi (hádam ešte minulý rok) cestovné lístky predávali.
Pozvoľným stúpaním sa dostávame do Hertníka a po menších stupáčikoch nás čaká rýchly zjazd dolinou Šibskej vody až do Kľušova, miestnej časti Kľušovská Zábava, kam pri projektovaní trate umiestnili kľušovskú železničnú zastávku.

Úsek 6, Kľušovská Zábava - Zborov
čas v cieli úseku - 11:39 hod.; dĺžka úseku - 15,29 km; čistý čas jazdy - 0:39:51 hod.
Opäť sme na hlavnom ťahu, premávka sa zahusťuje. Míňame roztrúsenú zástavbu Bardejovskej Zábavy a vstupujeme na predmestie Bardejova. Naskytá sa nám „idylka“ mnohých východoslovenských sídel – z neďalekej cigánskej osady tiahne zástup jej mladistvého osadenstva, pričom čiastočne zasahujú aj do cestnej premávky, k miestnemu potoku na kúpeľ.
Centrum mesta je vymedzené stredovekými hradbami, ktoré zasahujú až k našej ceste. Prechádzame nejakými tými svetelnými križovatkami, okolo predstaničného námestia a ponad rieku Topľa na severné predmestie. Tu vedie súbežne s cestou (č.77 Poprad – Svidník) vlečka stanice Bardejov, podľa stavu koľají súdiac, že ešte používaná. Na jej konci sú nejaké továrne, vrátane obuvníckej fabriky JAS a nákladisko dreva. Trúbenie malého posunového rušňa, ťahajúceho bližšie neurčený náklad, nás nakoniec definitívne presvedčilo o prevádzke tejto odbočky.
Zastavili sme sa na pumpe Slovnaft a vzhľadom na čas 10:55 hodín, si dávame taký skorý obed. Nato ťaháme ďalej v doline potoka Kamenec okolo Bardejovských Kúpeľov, Dlhej Lúky, po okraji lesa až po obec Zborov. Na začiatku dediny sa na svahu nachádza vojenský cintorín z obdobia prvej svetovej vojny, kedy počas bojov na prelome rokov 1914-15 prebiehala čiara najväčšej expanzie Moskaľov (ruskej armády) na územie Uhorska. Zároveň sa nad dedinou vypína dnes už zrúcaný hrad zvaný Makovica zo začiatku 14.storočia, postavený na ochranu uhorsko-poľskej cesty. Z hradskej sme zbehli do akejsi uličky, ktorá nás privádza do miestneho centra.

Úsek 7, Zborov - Bardejov (žst.)
čas v cieli úseku - 13:54 hod.; dĺžka úseku - 15,65 km; čistý čas jazdy - 0:47:51 hod.
Tamojšia krčma je totálny pajzel – na vážnosti jej dodával len funglový veľký nápis pivovaru Šariš (pre mňa dôveryhodná značka); kofolu mali, no len nejakú lokálnu variáciu. To by nebol problém, len to množstvo Cigánov tam posedávajúcich, necítil som sa veľmi príjemne. Ešteže bolo slnečné počasie, ak by tu došla čierňava, človek by sa v tej „tme“ úplne stratil.
Obec je turisticky zaujímavá ešte z jedného dôvodu – leží na Ceste hrdinov SNP (Dukla – Devín) a nový hraničný priechod do Poľska na sedle Dujava (552 m.n.m.) je odtiaľto vzdialený iba 10 kilometrov. Musím povedať, že zatiaľ som k nášmu severnému susedovi najbližšie.
Po tej istej ceste sa vraciame späť, no za Dlhou Lúkou zabočujeme do mestskej časti v rámci Európy preslávenej peloidnými kúpeľmi. Tie fungujú už od čias Rakúsko-Uhorska a liečia sa tu problémy zažívacieho ústrojenstva. Charakteristickou budovou je žlté kasíno. Ľudí je v priestore kúpeľov až nadmieru veľa, takže pri jazde musíme byť obozretný. Urobili sme okruh v areáli, zastavili sa pri kyselke a zamierili konečne do Bardejova. Do centra vchádzame cez hradby portálom pre peších a po niekoľkých uličkách sme tam, kde sme chceli byť – Námestie sv.Egídia.
To je vystavané v štvorcovom pôdoryse a ide o mestskú pamiatkovú rezerváciu zo 14.-15.storočia, zapísanú aj v zozname UNESCO. Jednoznačnou dominantou je bazilika a stará radnica, ktorá je aj s niektorými meštianskymi domami práve v rekonštrukcii. Zložili sme sa na lavičke a dali si oddych – Rudolf skočil kúpiť niečo chladené na pitie, dorazili sme zásoby. Ďalším zážitkom bolo odpratávanie mŕtveho holuba veterinárom na podnet mestskej polície.
Počasie je nádherné, cítim sa ako v raji – rozhodne som si v dobrom upevnil spomienky z júla 2005, kedy sme tu sedeli posledne. O 13:45 hodín odchádzame z námestia a presúvame sa k železnično-autobusovej stanici. Štvorsúprava osemstodesiatok a vozňov 011 už je pristavená, stačilo len kúpiť lístky v KVC pokladni. O 13:54 hodín tu teda končíme túru a zahajujeme cestu domov. Tá začína o 14:30 na vlaku Os 9210, ktorým sa po trati č.194 dopravujeme do Prešova. V stanici akurát prebieha peronizácia, rýchlo štartujeme a prekladáme biky na pantograf do Košíc. Dokonca sme boli takí rýchli, že ešte aj stíhame dokúpiť vychladenú kofolu. Vlak Os 8717 vyráža z Prešova o 15:49 hodín. Bicykle sme nedávali do batožinového oddielu, len sme s nimi stáli v posledných dverách jednotky až po Ťahanovce, kde vlak o 16:29 hodín opúšťame.
V Ťahanovciach preto, lebo ideme k Maťovi na návštevu a stiahnuť obrázky z preplnenej karty na foťáku. Na Terasu sa presúvame až podvečer, na súmraku. Záver – ostáva mi len konštatovanie, že výlet sa až na menšie nedostatky (prevažne naše vlastné drobné chyby) vydaril, kiežby bolo viac takých.

Počasie - jasno, slnečno, tep.asi 30°C, okolo BJ mierne oblačno, bezveterno
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
115,43 km 7:57 hod. 5:13:56 hod. 22,62 km/h 65,2 km/h Obišovce





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):




© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006