Cyklo Bošáca - 24.máj 2011, ut.


Úsek 1, Alekšince - Sokolovce
čas v cieli úseku - 8:51 hod.; dĺžka úseku - 28,64 km; čistý čas jazdy - 1:08:39 hod.
Pôvodne som plánoval zahájiť týždeň túrou, výstupom na Marhát s Tomášom Radeckým, ten si však musel vybaviť nejaké veci na študijnom a ja som napokon tiež zaoberal myšlienkou, že by som vybehol do Nitry. Z toho však zišlo, a tak som pekný deň premrhal. V utorok už musím bezpodmienečne čosi podniknúť. Keďže do Prahy som si bicykel (po zrelej úvahe) ani túto jar nevzal, podarí sa mi na väčšiu akciu vybehnúť iba počas pobytu na Slovensku, čo je tak raz za mesiac. Presne takto dlhá doba uplynula od poslednej akcie (Cyklo Neded) a výpadok v kondičke je už citeľný. Nepochybujem, že počas dnešnej cyklistiky sa prejaví, no napriek tomu mám vo výhľade čo možno najdlhšiu trasu.
Z domu vyrážam do slnečného, už zrána horúceho dňa, o 7:36 hodín smerom na Lukáčovce. Na úvodnom tiahlom stúpaní k poľovníckej chate sa dostávam do tempa, no cítim, že dlhšia pauza od pohybu na dvoch kolesách mi rozhodne neprospela. Pri výšľape pastuchovskými kopcami som rád, že dnes bude trasa z väčšej časti rovinatá. Po zjazde cez Soroš na okraj Hlohovca pokračujem cestou č.507 (Gabčíkovo – Žilina) na sever, v postupe ma mierne spomaľuje protivietor, napriek tomu však až po Piešťany idem vkuse bez prestávok. Okrem tej jednej, keď v Sokolovciach zapisujem údaje z cyklocomputra.

Úsek 2, Sokolovce - Hrádok
čas v cieli úseku - 9:46 hod.; dĺžka úseku - 21,52 km; čistý čas jazdy - 0:52:01 hod.
Zachádzku k jazeru Sĺňava tentoraz vynechávam, postupujem priamo cez Ratnovce do Banky a od veľkého mosta v Piešťanoch ďalej na sever. Cesta vedie v týchto miestach nivou Váhu po jeho ľavom brehu; rieku mám postupujúc na sever po ľavej ruke, po pravej sa vypínajú kopce Považského Inovca, ktorých úpätie v dávnej minulosti ešte neregulovaný Váh intenzívne obtekal a erodoval – dôkazom je napríklad skalné defilé pri Jalšovom či obtočník (izolovaný vŕšok vnútri nivy) pri Hôrke. Cesta sa až na sporadické krátke výšľapy ťahá po rovine, za Moravanmi vedie cez Ducové, Modrovku a Lúku nad Váhom. Premávka je riedka, no stretávam zopár cyklistov, ktorých do krajiny, zrejme podobne ako mňa, vyhnalo pekné počasie. Na druhú stranu, je dosť teplo a v miestach, kde sa prechádza lesom, aj riadne dusno. Obloha je azúrovo modrá, prakticky bez oblačnosti. Prvú dlhšiu pauzu si dávam v Hrádku na autobusovej zastávke, kde si zajedám tyčinky a letmo nazerám do mapy.

Úsek 3, Hrádok - Adamovské Kochanovce
čas v cieli úseku - 11:24 hod.; dĺžka úseku - 26,8 km; čistý čas jazdy - 1:11:51 hod.
Krátky odpočinok prišiel vhod. Za Hrádkom nasledujú v krátkom slede obce Hôrka nad Váhom, Kočovce a Rakoľuby, kde sa mi otvára výhľad na najvyšší vrch Považského Inovca, Inovec. Obďaleč míňam malými, dnes už nečinnými lomami nahlodané vápencové bradlá, pričom na poslednom z nich sa priamo nad obcou Beckov vypína rovnomenný hrad. Naposledy som ho navštívil pred mnohými rokmi ešte na exkurzii zo základnej školy, v júni 2007 som k nemu zašiel na bicykli. Beckov je pekný, fotogenický hrad, azda jeden z najznámejších na Slovensku.
Teplota sa už vyšplhala vysoko nad 20 stupňov, vzduch je neznesiteľne teplý, no keďže mám pred sebou ešte valnú časť trasy, musím sa s tým nejako vysporiadať. Za Beckovom sa cesta ťahá v tieni lesa, postupujem ňou však iba po Krivosúd-Bodovku, kde sa stáčam na hrádzu lemujúcu staré koryto Váhu. Násypom popri rieke vedie prašná cesta pokrytá trávou, ide sa po nej dobre, problémom je iba chýbajúci mostík ponad ľavostranný prítok, akýsi potok. Ponad jeho plytké koryto sa musím presunúť peši po predpripravených betónových paneloch. Skratkou pozdĺž rieky teda obchádzam obec Trenčianske Stankovce a na hlavnú cestu č.50 (Trenčín – Zvolen) sa napájam tesne pred jej mostom ponad Váh. Premávka na tomto hlavnom ťahu z Českej republiky v podstate až do Košíc je značná, som teda rád, že už zakrátko z nej schádzam. „Starou cestou“ č.61 (Bratislava – Žilina), ktorú niekedy v druhej polovici 90.rokov nahradila diaľnica, pokračujem už na juh. Pri najbližšej možnej príležitosti pochádzam už zrekonštruovanú hlavnú trať č.120, čím sa ocitám v Adamovských Kochanovciach.

Úsek 4, Adamovské Kochanovce - Nové Mesto nad Váhom (Nám. slobody)
čas v cieli úseku - 13:25 hod.; dĺžka úseku - 26,63 km; čistý čas jazdy - 1:13:19 hod.
V susedných Melčiciach zastavujem na drobný nákup (predovšetkým minerálky) v dedinskej Jednote, ktorú som vystihol tesne pred záverečnou. Domáce zásoby vody sa minuli a obávam sa, že na nasledujúcom kopcovitom úseku by som to bez tekutín nezvládal. Miestnou komunikáciou potom pokračujem cez Ivanovce na Štvrtok, odkiaľ stúpam úzkou starou asfaltkou, ale takou úzkou, že ňou s námahou prejde jedno osobné auto, aj to sa už šúchajúce o porast lemujúci túto cestu. Po niekoľkých minútach zaberania do pedálov, pri ktorom sa objavujú prvé, zatiaľ ešte nič neznamenajúce kŕče v nohách, sa vynáram v osade Haluzice. Obďaleč, ak to možno povedať – v jej centre – sa na minútku zastavujem pri odkryve „Hauptdolomitu“ chočského príkrovu, nato sa opäť vraciam k cyklistike a po miernom stúpaní nad Haluzice klesám s výhľadom na hradbu flyšových Bielych Karpár, oddeľujúcich Slovensko od Moravy, do obce Bošáca. Keďže som usúdil, že je čas dať si obedňajšiu pauzu, niekam si sadnúť a osviežiť sa pollitrom kofoly, zachádzam hlbšie do dediny v snahe nájsť nejaké pohostinstvo. Posedieť som si posedel, aspoň nakrátko som unikol páľave poludňajšieho slnka, vodová imitácia kofoly mi však veľa uspokojenia nepriniesla. Mohol som vyskúšať tú bošácku „slivku“, no tom by som sa potom do vyše 70 kilometrov vzdialených Alekšiniec sotva domotal... :)
Z námestíčka v Bošácej pokračujem na okraj dediny k družstvu, odkiaľ výšľapom zdolávam kopec oddeľujúci bošácku dolinu od susednej, kde leží Dolné Srnie a Moravské Lieskové. Obe obce prechádzam v krátkom slede za sebou. Otvára sa mi dobrý výhľad na miestnu dominantu, vrch Veľká javorina a vysielač na jej vrchole, na ktorý som sa posledný a súčasne jediný raz dostal počas cyklistiky v auguste 2007. V Moravskom Lieskovom križujem hlavnú cestu do ČR a pozvoľna stúpam na Bzince pod Javorinou. Posledný pohľad relatívne „zblízka“ na zelenajúce sa pahorky Bielych Karpát, zjazd do dediny a pokračovanie po frekventovanej ceste II.triedy č.581 (Senica – Nové Mesto n.V.). Po príchode do blízkeho Nového Mesta nad Váhom smerujem do jeho centra, tvoreného celkom príťažlivým klasickým obdĺžnikovým námestím. Pauzujem a telefonicky oznamujem domov, že po príchode budem potrebovať niečo chladené.

Úsek 5, Nové Mesto nad Váhom - Piešťany (letisko)
čas v cieli úseku - 14:51 hod.; dĺžka úseku - 18,18 km; čistý čas jazdy - 0:50:58 hod.
Nevyhnutnosťou je zastávka na najbližšej pumpe. Ubíjajúca horúčava ma núti zakúpiť a hneď si aj lognúť z isofruitu na doplnenie iónov. Z Nového Mesta ústim z juhu a vyššie spomínanou „starou“ cestou pokračujem na Piešťany. Raňajší protivietor, s ktorým som počítal poobede ako s takou „hnacou silou“, sa akosi otočil a opäť fúka priamo proti mne. Ba dokonca o čosi silnejšie. Nič na prvý pohľad dramatické, ale sily to uberá značným tempom. S pribúdajúcimi kilometrami a ubiehajúcimi dedinami (Považany, Brunovce, Horná Streda) sa cítim čoraz vyčerpanejšie. V Hornej Strede si dávam približne desaťminútovú pauzu na nazbieranie ďalších síl, potrebných na prejazd rušnými Piešťanmi.

Úsek 6, Piešťany - Leopoldov (centrum)
čas v cieli úseku - 16:12 hod.; dĺžka úseku - 20,86 km; čistý čas jazdy - 0:58:12 hod.
Premávkou poznačeným mestom sa presúvam po hlavnej ceste na južný okraj Piešťan, kde nakrátko zastavujem na čerpacej stanici Slovnaft, dokupujem isofruit a napriek značnej nechuti si dávam čosi po zub. Pokračovanie z Piešťan na Leopoldov je ešte horší zážitok ako úsek z Nového Mesta. Protivietor mi pri ubúdajúcich silách čoraz viac spomaľuje tempo; pauzy, prevažne krátke (okrem jednej pri odbočke k v.d.Drahovce) sú čoraz častejšie. Teplo, pot a únava ma začínajú privádzať do šialenstva. Pritom táto dnešná cyklistika sa ani nevyznačuje nejakou náročnou trasou či veľkou vzdialenosťou – holt asi starnem. Po príjazde do centra Leopoldova, ktoré práve rekonštruujú, zastavujem na autobusovej zastávke, kde niekoľkými minútami kľudu preskupujem sily na záverečný úsek.

Úsek 7, Leopoldov - Alekšince
čas v cieli úseku - 17:19 hod.; dĺžka úseku - 19,67 km; čistý čas jazdy - 0:50:36 hod.
Pri tiahlom stúpaní do centra Hlohovca a následne hore kopcom nad Zentivu sa opäť dostavuje neúprosný pocit únavy, fyzicky sa už nachádzam v „poslednom ťažení“, do krvi sa vyplavujú endorfíny a ja upadám do stavu eufórie. Dobre známy úsek, prejazd cez Kľačany a Rišňovce, zdolávam len za pomoci krátkych pauzičiek na vydýchanie. Domov prichádzam po štvrť na šesť, po mesiaci bez bicykla dosť zničený, asi trištvrte hodiny driemem v záhrade na tráve a až potom sa púšťam do ďalších nevyhnutných činností – vybalenia vecí, sprchy a večere. Vzhľadom k únave sa mi večer zaspáva dosť ťažko. Pozitívom je, že oproti poslednej cyklistike som sa opäť prekonal a ustanovil tak (aspoň zatiaľ) rekord roka 2011.

Počasie - jasno až polojasno, mierne veterno, tep.asi 28°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
162,3 km 9:43 hod. 7:05:26 hod. 23,26 km/h 52,8 km/h Bzince p.Javorinou





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):




© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2011