Cyklo Čachtice - 30.september 2007, ne.



Úsek 1, Alekšince - Hruboňovo
čas v cieli úseku - 8:51 hod.; dĺžka úseku - 15,84 km; čistý čas jazdy - 0:41:04 hod.
Posledný septembrový víkend po vyše mesiaci nečinnosti znova vyrážam na cesty. Záver prázdnin nebol z hľadiska uskutočnených akcií veľmi slávny, najmä z dôvodu premenlivého a nepriaznivého počasia, prvé tri septembrové týždne zasa kvôli rozbiehajúcej sa škole. Posledné tri dni som maródoval, no už som opäť v fit, pripravený trocha sa prebehnúť a osviežiť si spomienky z aktívnych letných prázdnin.
Z domu vyrážam po posledných prípravách o 7:59 hodín, pričom smerujem na západ. Zo Zbehov pokračujem do Čakajoviec a tu sa stáčam po miestnej komunikácii na sever. Na cestnom nadjazde ponad spojku trate č.140, vedenú medzi stanicami Zbehy a Jelšovce, na moment zastavujem. Potreboval som dať dole bundu a trocha sa vydýchať, no podarilo sa mi aj vystihnúť zrýchlený vlak Bojnice od Bratislavy na Prievidzu.
Spočiatku postupujem prevažne rovinkou, prechádzam cez osadu Perkovce, nato aj obec Šurianky a krajina sa začína vlniť. Počasie je priam nádherné, jasná obloha, slnečno, len zrána už trocha chladno. Prvú väčšiu pauzu si dávam na autobusovej zastávke okraji Hruboňova, ktoré sa skladá z dvoch častí – Sulian a Výčapkov, pričom je poslednou obcou okresu Nitra.

Úsek 2, Hruboňovo - Radošina (žst.)
čas v cieli úseku - 10:01 hod.; dĺžka úseku - 19,95 km; čistý čas jazdy - 0:54:00 hod.
Na začiatku obce Horné Obdokovce opúšťam údolie Perkovského potoka pozvoľným stúpaním s následným krátkym zjazdom prichádzam do dedinky Obsolovce. Aby som nechodil stále tými istými trasami (teda cez Veľké Ripňany), rozhodol som sa vyskúšať skratku, ktorú nachádzam v mape. Po jednej z uličiek teda prechádzam ku koncu zástavby a okrajom poľa sa po nespevnenej poľnej ceste, avšak bez problémov zjazdnej, presúvam do Lužian. Dedina leží na hlavnej ceste č.514 (Hlohovec – Topoľčany), ktorou pokračujem kúsok na západ a nato opäť po lokálke naberám smer sever. Na pár minút sa pristavujem pri vodnej nádrži Krtovce, v jej okolí je totiž božský kľud. Hladinu jazera čerí len slabé prúdenie vetra, vôkol niet ani živej duše, len sem-tam prebehne po neďalekej hradskej nejaké vozidlo. Cestu mám viac-menej pre seba, premávka je veľmi riedka. Obilie na poliach sa dávno nevlní v jemnom vánku, krajina je už totiž po žatve. Okoliu dominuje vrch Marhát (748 m.n.m.), jeden z výraznejších kopcov južnej časti pohoria Považský Inovec.
Pomaly sa dostávam až tesne na jeho úpätie, v Nitrianskej Blatnici prechádzam na hlavnú cestu č.499 (Brezová pod Bradlom – Topoľčany) a po chvíli sa ocitám v Radošine. Pred výšľapom na Havran by bolo dobré dať si nejaké občerstvenie, no a kde inde, ako na tunajšej, dnes už nepoužívanej, železničnej stanici, koncovej stanici lokálnej trate č.142 zo Zbehov.

Úsek 3, Radošina - Horná Streda (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 11:27 hod.; dĺžka úseku - 21,57 km; čistý čas jazdy - 0:59:26 hod.
Prvé krátke stúpanie absolvujem ešte v dedine, kúsok potom idem prevažne po rovinke a od motorestu Čertova pec (ktorý už je opäť v prevádzke) začína samotný výstup. Za prvou zákrutou bicykel ešte na moment odstavujem pri krajnici a dávam zo seba dole aj spodnú vrstvu, je už pomerne teplo. Zvyšok výšľapu zaberám na plné obrátky, snažím sa ho vybehnúť čo najrýchlejšie – napokon mi to trvá približne pätnásť minút. Hore len chvíľa zastavenia na vydýchanie a nasleduje zjazd.
V takýto pekný deň je pravidlom, že na cestách možno stretnúť viac cyklistov ako automobilov, no a výnimkou nie ani sedlo Havran (390 m.n.m.), kde však prevažujú tí horskí. Z Banky prechádzam rovno na Kúpeľný ostrov a pri Kolonádovom moste premýšľam, kadiaľ pôjdem ďalej. Pôvodne som chcel ísť na Veľké Orvište a cez Vrbové sa stočiť na Chtelnicu, no zasa som sa v spleti neprehľadných piešťanských ulíc vymotal až na konci mesta, za plánovanou odbočkou, takže tento zámer som zmenil. Púšťam sa po hlavnej ceste č.61 (Trnava – Žilina) okolo letiska Piešťany rovinou Považskej kotliny až k mimoúrovňovému križovaniu s diaľnicou D1 pri Hornej Strede. Na opačnej strane obce pauzujem na zastávke SAD, pojedám ďalšiu tyčinku a pritom opäť špekulujem, ako si trasu predĺžiť.

Úsek 4, Horná Streda - Višňové
čas v cieli úseku - 12:44 hod.; dĺžka úseku - 17,73 km; čistý čas jazdy - 0:48:28 hod.
Z Hornej Stredy teda napokon pokračujem po hlavom ťahu na sever, prechádzam Brunovcami a Potvoricami. Poslednou dedinou pred Novým Mestom nad Váhom, ktorému sa budem chcieť vyhnúť, pretože predstavuje značnú obchádzku, sú Považany. Práve na konci tejto obce, v lokalite Zámlačie, som sa odhodlal vyskúšať priamu neoficiálnu cestu do susedných Čachtíc. V okolí železničnej trate č.120 sa však stále pracuje – tu konkrétne prebieha výstavba mosta ponad železnicu, čo však spôsobilo, že „moja“ skratka je asi na 100 metroch totálne rozrýpaná. Nerezignoval som však, kúsok bicykel potlačil a ďalej už postupoval po striedavo panelovo-asfaltovej komunikácii. Do Čachtíc sa dostávam kdesi pri ihrisku, nato prechádzam bludiskom úzkych uličiek k hlavnej ceste a na námestí sa pri pamätníku spolku Tatrín skladám k menšej pauze.
Trocha som sa pohrával s myšlienkou vybehnúť na Čachtický hrad, avšak o takomto čase sa tam bude motať dosť ľudí, navyše už som tam raz bol. Miesto výstupu na hrad volím ďalšie predĺženie trasy, a to prechodom za hrebeň Malých Karpát, ktoré tu zasahujú svojim najsevernejším cípom. Zachádzam teda za opevnený kostol, ležiaci v strede obce, a zjazdom opúšťam Čachtice. Prielomové údolie potoka Jablonka sa z jednej strany nazýva Čachtická dolina, z opačnej Višňovská. Cesta vedie prevažne v tieni lesa, kúsok súbežne s traťou č.121 (Nové Mesto n.Váhom – Vrbovce), ktorá však približne v polovici údolia vbieha do tunela. Znova sa vynára približne dvadsať metrov povyše cesty. Vozovka je úzka, no áut tade prebieha pomerne dosť.
Vo Višňovom, presne ako som predpokladal, stretávam množstvo turistov, návštevníkov zrúcaného Čachtického hradu. Hoci z Čachtíc je hrad dostupnejší (po asfaltovej ceste), pre peších je pohodlnejšie a časovo menej náročné vyraziť z Višňového. Križujem potok i železnicu a na konci obce, pri infotabuli s mapou oblasti, si dávam pauzu.

Úsek 5, Višňové - Vrbové
čas v cieli úseku - 13:59 hod.; dĺžka úseku - 19,97 km; čistý čas jazdy - 0:52:35 hod.
Pokračujem vedľajšou cestou v údolí Jablonky do Hrachovišťa, odkiaľ mi už je trasa z nedávnej cyklotúry na Veľkú Javorinu známa. Za Krajným však nepostupujem na osadu Janušky, avšak, s ohľadom na značnú členitosť terénu, o ktorej som sa minule mohol presvedčiť na vlastnej koži, volím radšej miernejšiu trasu smer Podkylava. Okolitá krajina je prevažne kopcovitá, striedajú sa zalesnené plochy s roľami a pasienkami. Kolorit tohto kopaničiarskeho regiónu dotvára najmä veľké množstvo menších roztrúsených ľudských sídiel. Na konci Podkylavy ešte obchádzam Agropenzión Adam, kde mal otec minule míting – podľa počtu návštevníkov súdim, že miesto je to obľúbené.
Poslednou kopaničiarskou osadou je U Boórov, nato schádzam do obce Prašník, kde sa po dlhom čase zasa napájam na hlavnú cestu č.499. Aby som pri postupe na Vrbové nemusel zbytočne absolvovať jeden prudký stupák, šikovne si cestu skracujem popri vodnej nádrži Čerenec. Pravda, kúsok som musel potlačiť po úzkom vyšľapanom chodníčku, no napokon som sa dostal až k hrádzi. Pri brehoch nádrže posedáva zopár rybárov, niekoľko výletníkov, prevažne z blízkeho okolia, je zasa koncentrovaných pri zrekonštruovanom penzióne po pravej strane hrádze. Na hladine sa ligocú ešte stále teplé lúče jesenného slnka, ktoré v kombinácii s jasným bledomodrým nebom vytvárajú takmer idylickú situáciu.
Mne však domov ešte ostáva pomerne veľa kilometrov, preto sa vydávam na cestu. Na moment sa potom ešte zastavujem v centre Vrbového, obdivujem šikmú zvonicu, a taktiež na čerpacej stanici Slovnaft, kde kupujem nejaké zásoby a odpočívam.

Úsek 6, Vrbové - Červeník
čas v cieli úseku - 15:32 hod.; dĺžka úseku - 22,37 km; čistý čas jazdy - 1:00:07 hod.
V postupe, a tiež boji s protivetrom, pokračujem z Vrbového na Trebatice, kde sa odpájam od hlavnej cesty č.499 a smerom na juh postupujem po 504-ke (Trnava – Nové Mesto n.Váhom) cez obce Borovce, Rakovice, Veselé a Dubovany. Nato zbieham po miestnej komunikácii k diaľnici D1, ktorú prekonávam nadjazdom, no vzápätí ma čaká nemilé prekvapenie, opäť spojené s modernizáciou železničnej trate č.120. Aj pri železničnej stanici Veľké Kostoľany teraz prebieha výstavba nadjazdu trate, no s tým, že úrovňové križovanie, teda priecestie, predtým sa nachádzajúce na leopoldovskom zhlaví stanice, je momentálne zrušené. Navyše celá cesta je zanesená hrubou neprejazdnou vrstvou rozmočeného blata.
Videl som prichádzať nejakých miestnych, lenže tí to riešili rovnako ako ja. Nakoniec sme ale našli provizórny prechod cez koľajnice z pozbíjaných dosiek. Menej šťastia mali motoristi prichádzajúci z opačnej strany, museli urobiť otočku. Asi by bolo dobré už na začiatku príjazdových ciest upozorniť na neprejazdnosť priecestia, že?
V každom prípade na druhú stranu som sa dostal, takže môžem pokračovať v jazde – teraz už hlavnou cestou č.61. Nie však nadlho, už za Madunicami z nej schádzam a na začiatku Červeníka zastavujem kvôli krátkej pauze. Musím priznať, že už dosť pociťujem vyčerpanie, ten mesačný výpadok robí svoje. Okrem toho s protivetrom bojujem skoro celú spiatočnú cestu.

Úsek 7, Červeník - Alekšince
čas v cieli úseku - 16:50 hod.; dĺžka úseku - 21,29 km; čistý čas jazdy - 0:54:52 hod.
Po krátkej pauze na oddych a doplnenie energie teda pokračujem v postupe. Prechádzam centrom Leopoldova, míňam Šulekovo a ponad Váh sa dostávam do okresného mesta Hlohovec. Ten zvyšok už musím nejak pretrpieť. Domov prichádzam o 16:50 hodín, akurát teda stíham v telke futbalový šláger medzi Spartakom Trnava a bratislavským Slovanom.
S cyklotúrou som viac-menej spokojný, vyšlo mi počasie, absolvoval som vcelku zaujímavú trasu a v prvom rade si dal poriadne do tela. Len dúfam, že to nebola posledná cyklistika tejto sezóny – ak sa radikálne nezhorší počasie, ešte by som v tomto smere mohol čosi podniknúť. Lenže jeseň je jeseň, človek nikdy nevie...

Počasie - jasno, slnečno, mierne veterno, ráno chladno, tep.cez deň max.20°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
138,72 km 8:51 hod. 6:10:32 hod. 22,82 km/h 47,9 km/h Banka





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):




© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007