Cyklo Čierna nad Tisou

Cyklo Čierna nad Tisou - 8.júl 2007, ne.

Úsek 1, Košice - Ždaňa
čas v cieli úseku - 7:59 hod.; dĺžka úseku - 17,69 km; čistý čas jazdy - 0:40:20 hod.
Pobyt v Košiciach sme teda začali pohodovou vlakovkou do Levoče, po pomerne dlhej prestávke by sa hodila nejaká poriadna cyklistika. Prognózy hlásia aj jeden deň krajšieho počasia. Keďže minulý rok v nás dobrý dojem zanechal juhovýchod, vydáme sa tým smerom – akurát že tentoraz si miesto Slanca urobíme skratku cez Maďarsko.
Z našej „základne“ na Bernolákovej vyrážame po menšom zdržiavaní o 7:04 hodín. Ešte zastávka na pumpe Esso pri bývalom Všešportovom areáli, kde po nákupe zásob vyčkávam Rudolfa, ktorý si zabudol ruksak a musel sa kúsok vrátiť. Nato zbiehame cez Železníky po výpadovke na Juh, pokračujeme Barcou až na samý koniec mesta a za nadjazdom železničnej trate č.160 zabočujeme na miestnu komunikáciu. Pri žel.zastávke Valaliky podbiehame i širokorozchodnú trať Haniska pri Košiciach – Maťovce a nasledujú tri veľké spojené obce – Valaliky, Geča a Čaňa, kde si pauzu dávame pri miestnom „Areáli športu“, teda futbalovom štadióne.
Zvony ohlasujú začiatok nedeľnej svätej omše, veriaci sa schádzajú pred kostolom. Rovnako je tomu aj v Ždani, kam sa dostávame po prejazde ponad rieku Hornád. Len krátka pauza na čokotyčinku a ide sa ďalej.

Úsek 2, Ždaňa - Bózsva
čas v cieli úseku - 9:51 hod.; dĺžka úseku - 21,22 km; čistý čas jazdy - 1:03:14 hod.
Už za dedinou začíname pozvoľna stúpať, pred Skárošom máme dobrý výhľad na okolité kopce Slanských vrchov, najmä na Surok (643 m.n.m.). Z centra obce k pamätníku osloboditeľom je stúpanie asi najprudšie, ďalej sa postupuje vcelku príjemne, aj keď v jednej chvíli nás tu paradoxne obieha asi päť áut. Zakrátko vbiehame do lesa, míňame niekoľko miestnych rúbajúcich drevo (otázka je, či legálne) a napokon prichádzame k rampe, štátnej hranici medzi Slovenskom a Maďarskom.
Chvíľu sme tam pobudli – prezreli si infotabuľu na maďarskej strane, pofotili sa a ešte aj pokecali so slovenskými hubármi. V postupe pokračujeme po spevnenej ceste cez lúku, zdolávame sedlo a ústime na križovatku asfaltových ciest. Naposledy som sa pustil na východ a vrátil sa okruhom cez Hidasnémeti, dnes je však v pláne postup na juh. Na začiatok absolvujeme pomerne tiahly zjazd do prvej maďarskej obce, Hollóházy, uzavretej do úzkej doliny potoka Nyíri medzi vrchmi pohoria Zempléni hegység. Známa je hlavne hrnčiarstvom, zrejme asi ako celý kraj – popri ceste totiž badám tabuľky akejsi „porcelánovej“ magistrály. V dolnej časti dediny sa nachádza aj továreň – „porcelángyár“ .
Ďalšie klesanie v príjemnom tieni údolia nás privádza do obce Füzérkomlós, odkiaľ po krátkom uvažovaní nepokračujeme po hlavnej, ale stúpame popri akýchsi sadoch do susednej dedinky Nyíri. Severne od nás pri stúpaní na osadu Kápolnatanya celkom jasne vidieť na masívnom skalnom brale zrúcaniny hradu Füzér. Posledný zjazd nás privádza na križovatku s hlavnou cestou od Hidasnémeti, a to v obci Bózsva. Pauzu na čokotyčinku si dávame pri tamojšom luteránskom kostole.

Úsek 3, Bózsva - Slovenské Nové Mesto
čas v cieli úseku - 11:10 hod.; dĺžka úseku - 21,28 km; čistý čas jazdy - 0:51:55 hod.
Po hlavnej teda postupujeme držiac južný kurz popod kopce maďarskej časti Slanských vrchov a po toku potoka Bózsva do susednej obce Pálháza, kde našu pozornosť zaujala najmä začiatočná stanica bývalej banskej úzkorozchodky. V súčasnosti železnička prevádzkuje osobnú dopravu pre verejnosť. Na čele súpravy je malý dieselový rušeň, v „otvorených“ vozňoch už posedáva niekoľko cestujúcich. Ďalej som si pozdĺž cesty aj všimol akési terénne práce – možno jej trasu chcú predĺžiť až do Sátoraljaújhely, odtiaľ totiž pôvodne viedla.
Po pomerne dlhom úseku tiahleho mierneho zjazdu, už aj s výhľadom na Slovensko (dedinky na nive Roňavy a Zemplínske vrchy), nasleduje obec Mikóháza – tu len malé zastavenie pri pomníku padlým, ako býva v Maďarsku zvykom, samozrejme monumentálnom. Nato križujeme Bózsvu, ktorá sa obďaleč vlieva do hraničnej riečky Roňavy, pričom vbiehame do Széphalomu, mestskej časti Sátoraljaújhely. Bolo tam čosi ako kaštieľ, no nezastavujeme.
Nasleduje už iba rovina podľa pravítka, míňame nájazd od cestného hraničného prechodu, hradská napokon od severu ústi do niekdajšieho hlavného mesta župy Zemplín, Sátoraljaújhely. Ide o sídlo veľkosťou porovnateľné napríklad s Rožňavou (asi 17-tisíc obyvateľov), centrum je celkom pekné, no ani tu na dlhšie nestojíme. Keďže nemáme forinty, občerstvenie si môžeme dať až po prekročení hranice.
Zvýšený počet slovenských návštevníkov podnietil tunajších obchodníkov v snahe zvýšiť tržby k vyvesovaniu tabúľ tiež v našom jazyku, i keď nápis „ ...košele, nohavice, ZAKÁ...“ vyznieva skôr úsmevne. Pred hranicou si ešte prezeráme pamätnú tabuľu k podpísaniu Trianonskej dohody – s vyobrazením pôvodnej rozlohy Zemplínu, rozdeleného čiarou na dve časti. Inde by to niekto mohol brať ako provokáciu, no na takomto národnostne zmiešanom území to ja osobne skôr považujem ako spomienku na udalosť, ktorá inak skomplikovala život mnohým ľuďom, rozdelila mnoho rodín, z jedného regiónu urobila akoby dva na sebe nezávislé svety. Udalosť iniciovanú šovinistickými politikmi, tunajšie obyvateľstvo si ju iste neželalo. Ešteže v rámci súčasnej Európskej únie panuje tendencia hranice búrať a nie vytvárať ďalšie...
Mostom prekračujeme Roňavu a na colnici absolvujeme pasovú kontrolu slovenskými i maďarskými financmi. S pečiatkou to chvíľu trvalo, no potom už konečne môžme zájsť na tú kofolu – v neďalekej krčme pri stanici.

Úsek 4, Slovenské Nové Mesto - Svätá Mária
čas v cieli úseku - 12:43 hod.; dĺžka úseku - 18,45 km; čistý čas jazdy - 0:47:03 hod.
Občerstvení a odpočinutí sa púšťame na západ, za chrbtom nechávame dominantný vrch Magas-hegy (513,5 m.n.m.) i Slovenské Nové Mesto. V Borši na chvíľu zachádzame k rekonštruovanému kaštieľu, rodisku sedmohradského kniežaťa Františka II.Rákocziho, vodcu jedného zo stavovských povstaní, veľkú osobnosť histórie Uhorska (myslím tým tiež slovenské dejiny). Kaštieľ je skvostná stavba, len mierne zanedbaná, tento rok však ožila dianím okolo Tokajských slávností.
Ďalej ťaháme hlavnou cestou č.553 súbežne so železnicou, ktorá sa však krátko nato stáča a dvomi oceľovými mostami prechádza ponad Bodrog. My túto mohutnú východoslovenskú rieku, vznikajúcu severnejšie sútokom Latorice a Ondavy, križujeme až za Viničkami, kde Rudolfa na moment vyčkávam. Stredu nad Bodrogom len v rýchlosti obiehame po okraji a rovinou pokračujeme do Somotora. Premávka je iba mierna.
Na autobusovej zastávke pri ihrisku OŠK Somotor musíme chvíľu postáť, Rudolfovi treba doladiť nastavenie sklonu sedadla. Úsek zakončujeme o niečo opodiaľ v obci Svätá Mária, kde si taktiež na zastávke SAD dávame pauzu na občerstvenie a regeneráciu síl pred „dojazdom“ do cieľa.

Úsek 5, Svätá Mária - Kráľovský Chlmec (kon.)
čas v cieli úseku - 14:12 hod.; dĺžka úseku - 16,9 km; čistý čas jazdy - 0:45:09 hod.
V miestnej časti Hrušov z hlavnej cesty schádzame, presnejšie schádzam ja, Rudolf mi spoza dediny volá, že široko-ďaleko ma nevidí a nevie kade má teda ísť. Hlavne, že pri poslednej pauze som ho oboznámil so všetkými náležitosťami ohľadne nasledujúceho postupu! Nič teda, za dedinou čakám, kým sa doterigá.
Spolu pokračujeme v jazde po lokálnej komunikácii Medzibodrockými pláňavami, patriacimi do šírošírej Východoslovenskej roviny, míňame odbočku na Rad a prechádzame dosť biedne pôsobiacimi maďarskými obcami Svinice a Zatín. Zaujímavosťou je, že skoro v každej dedine majú na stĺpoch elektrického/telefónneho vedenia hniezda bociany – niekde je ich aj viacej. Im sa v tomto Bohom zabudnutom kraji darí celkom solídne.
Za Zatínom už na vedľajšej ceste niet žiadnych motorových vozidiel, zaradil som sa teda vedľa Rudolfa, že v krátkosti prediskutujeme plány na zajtrajšok a poprípade celý nastávajúci týždeň, keď zrazu počujem výrazné „prásk“ a do 15 sekúnd pozorujem na pneumatike úplne spľasknutie. Zasa defekt. Skladám teda zo zadného nosiča kapsy, bicykel obraciam, koleso dole a nasleduje výmena duše. Vyšlo to práve tak, že naokolo sa nie je kde skryť do tieňa, na priamom slnku som sa pri tom pobehovaní dosť zapotil. Rezerva tiež nevyzerá 100-percentne, akosi hapruje ventil, no na tých zvyšných dvadsať kilákov hádam vydrží.
Ďalšou dedinou na trase je Boľ – pôvodným mojim zámerom bolo pokračovať na východ lokálkou cez Leles, no vzhľadom na to, že defekt nás obral o cenný čas a máme čo dobiehať, stáčame sa tu na juh smer Kráľovský Chlmec. Okolité polia sú väčšinou pšeničné, miestami sa prekrývajú s močarinami či rašeliniskami. Počasie je veľmi pekné, na cestách skvostný kľud, radosť bicyklovať – teda keby sme sa nemuseli náhliť na vlak.

Úsek 6, Kráľovský Chlmec - Čierna nad Tisou (žst.)
čas v cieli úseku - 14:47 hod.; dĺžka úseku - 11,2 km; čistý čas jazdy - 0:28:38 hod.
Na začiatku Kráľovského Chlmca (z nášho smeru) prechádzame cigánskou osadou a napájame sa späť na hlavnú 553-ku, ktorou rýchlym tempom postupujeme po najbližšiu odbočku, a to na Dobrú. Križujeme vedľajšie koľaje prekladiska, nato celou dedinou až na okraj, kde sa nachádza železničná stanica. Dostávame sa za trať č.190, rovinka nás privádza do Biela – nachádzame sa na konci Slovenska, v rohu našej krajiny, len na dohodenie kameňom od neviditeľných „zelených“ hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Veľa vecí tu v človeku vzbudzuje dojem, že čas sa zastavil pred dvadsiatimi rokmi. Príkladom môže byť množstvo tabúľ s upozorneniami, zákazy vjazdu, či plotmi obohnané objekty železníc i armády (napr.Posádkové veliteľstvo Biel).
Koľajisko rozľahlej stanice Čierna nad Tisou začína v podstate už za Bielom, niekde pri Čiernej nad Tisou zastávke, jeho súčasťou sú aj depá, skladiská, všemožné dielne a iné zariadenia súvisiace s prevádzkou na železnici. Pri pohľade na budovu miestnej Obchodnej akadémie združenej so SOU železničiarskym žartujem, či by nebola pohodovka sem prestúpiť.
Konečnou tejto cyklistiky, podobne ako rok dozadu, je parkovisko pred železničnou stanicou. Nasleduje niekoľko fotiek okolia, kúpa lístkov v pokladni (okrem mňa si po slovensky nepýtal nik) a rýchla fľašková kofola v miestnej staničnej „hospode“. Na peróne ešte chvíľu čakáme, vlakvedúca si dáva načas – bicykle napokon s jej asistenciou nakladáme do batožinového priestoru v prednej časti pantografovej jednotky osobného vlaku č.8810 s odchodom o 15:20 hodín.
Počas spiatočnej cesty sledujem krajinu len zbežne, ľudí pristupuje dosť a väčšina smeruje do Košíc. Podľa reči pristupujúcich ma zaujala najmä ostrá hranica medzi národnosťami meraná podľa zastávok na trati č.190 – kým v Slovenskom Novom Meste nastupovali prevažne Maďari, z Čerhovčanov už všetci hovorili po slovensky.
Po zdolaní Slanských vrchov ostáva už iba zákruta pri Nižnej Myšli, prejazd nivou Hornádu a o 17:00 hodín príjazd do Košíc od juhu. S vyzdvihnutím bikov dlho neotáľame, osobák totiž bude pokračovať až do Prešova. Od stanice potom do centra, prejazd cez Maratónca a hore na Terasu kopcom od amfiteátru.

Počasie - jasno, slnečno, mierne veterno, tep.asi 25-30°C
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
106,74 km	7:43 hod.	4:36:24 hod.	23,87 km/h	63 km/h	Hollóháza

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007