Cyklo Dürnkrut - 11.august 2011

Cyklo Dürnkrut - 11.august 2011, št.

Úsek 1, Bratislava-Petržalka (št.hranica) - Witzelsdorf
čas v cieli úseku - 9:45 hod.; dĺžka úseku - 19,83 km; čistý čas jazdy - 1:46:08 hod.
Od začiatku leta som toho veľa nepojazdil. Ak si odmyslím TnB, na bicykli som sedel len pri dvoch menej významných príležitostiach – jednou bol výjazd na Jahodnú s Jakubom Fedoriakom, druhou „kazánovská“ grilovačka v Jelšovciach. Tú by som však vôbec nemal počítať. Aby som ešte pred odjazdom do Ameriky dohnal nedostatok cyklistických kilometrov, rozhodol som sa po dlhej dobe vybehnúť do Rakúska. Krajinu našich západných susedov som v uplynulých rokoch obľúbil nielen kvôli ich pivu, no najmä kvôli množstvu trás vhodných na cyklistiku. Obzvlášť sa mi zapáčil rovinatý kraj na západ od Viedne, označovaný ako Moravské pole, ktorý som navštívil vlani (Cyklo Großenzersdorf). Rád by som sa tam však vybral znova. Do Bratislavy som sa zviezol s otcom, ktorý tentoraz nemusí kvôli mojim výjazdom do Rakúska podnikať zachádzku na opačný koniec Bratislavy. Sídlo jeho firmy sa totiž presunulo práve na tú stranu mesta.
Cyklistiku zahajujem pri hraničnom priechode v Petržalke, odkiaľ po rozlúčke s otcom vyrážam o 8:50 hodín. Na Hainburg postupujem frekventovanou hlavnou cestou, kde ma zatiaľ predbiehajú najmä vozidlá so slovenskými evidenčnými číslami. Hainburg, prvé väčšie mesto na rakúskej strane, prechádzam svižne, na minútku sa však zastavujem na hlavnom námestí a hľadím do mapy. Prechádzam úžinou Dunaja, takzvanou Uhorskou bránou, symbolizujúcou prechod z alpskej oblasti do nížinatej Panónie. Kúsok za Hainburgom prechádzam ponad Dunaj, cestu si skracujem po protipovodňovej hrádzi, ktorú kopíruje priebeh akejsi podunajskej cyklotrasy, a z najbližšej obce, Stopfenreuthu, postupujem opäť po asfaltke. V neďalekom Witzelsdorfe si potom dávam pauzu na občerstvenie.

Úsek 2, Witzelsdorf - Glinzendorf (žel.zast.)
čas v cieli úseku - 10:57 hod.; dĺžka úseku - 25,46 km; čistý čas jazdy - 0:58:20 hod.
Lokálka ma privádza do obce Wagram an der Donau, odkiaľ som mal v pláne pokračovať priamo na sever, nevedomky som sa však zaradil na hlavnú cestu č.3 smerujúcu na Viedeň. Z nej schádzam až v obci Orth an der Donau. Cyklistika je dnes jedna báseň. Obloha je zväčša jasná, na západe mierne zakalená belavým oparom. Slnečné lúče prenikajúce nad strednú Európu však nie sú nijak nepríjemné, v posledných dňoch sa na leto citeľne ochladilo a teplota sa pohybuje okolo znesiteľných 20 stupňov. Vzduch je zrána trocha chladný a osviežujúci. Vestu si teda skladám až vo Franzensdorfe, kde mám pri väčšom počte odbočiek problém nájsť správny smer. V diaľke už badať kopce na okraji Východných Álp a v ich predpolí, pomerne neďaleko odo mňa, predmestia hlavného mesta Rakúska – Viedne. V obci Glinzendorf križujem železničnú trať z Bratislavy a na tunajšej zastávke pár minút odpočívam.

Úsek 3, Glinzendorf - Prottes
čas v cieli úseku - 12:18 hod.; dĺžka úseku - 20,21 km; čistý čas jazdy - 0:49:37 hod.
Nasleduje Markgrafneusiedlu. Pri výjazde z obce mierne stúpam, pričom mojej pozornosti neunikla akási veža. Síce sa mi k nej neporadilo dostať, z jednej strany je totiž ohradená, no údajne sa jedná o bývalú strážnu vež a miestni ju nazývajú „Ruine“. Ďalej postupujem hodný kus šírou rovinou a napokon od juhu vstupujem do mesta Gänserndorf, ktoré som si ráno vytýčil ako cieľ. Južná časť mesta je tvorená štvrťami rodinných domov a leží trocha bokom od centra mesta. Nakrátko postupujem rušnou hlavnou cestou č.8 (Viedeň – Angern), nato sa stáčam do centra. Zdržiavam sa asi iba minútku potrebnú na krátku úvahu nad mapou. Kľudnou lokálkou ústim z mesta do krajiny, ktorá je už trocha iného rázu. Dostávam sa na okraj roviny Moravského poľa, nemecky zvaného Marchfeld, kde sa terén začína vlniť. Kraj ležiaci viac na sever sa tradične označuje ako Weinviertel. Okrem pahorkov posiatych vinicami sú ďalšou miestnou zvláštnosťou početné malé stanice s vahadlovými pumpami, roztrúsené po okolitých poliach. Pomocou nich koncern ÖMV ťaží zo sedimentov viedenskej panvy kvapalné uhľovodíky. Na rozhraní roviny a pahorkatiny sa nachádza obec Prottes, kde krátko pauzujem. Kým som sedel zahĺbený do mapy na schodíkoch obecného úradu, vyšiel von nejaký zamestnanec a dal mi zadarmo mapku mikroregiónu. No nech sa páči!

Úsek 4, Prottes - Mannersdorf an der March
čas v cieli úseku - 13:53 hod.; dĺžka úseku - 27,45 km; čistý čas jazdy - 1:04:43 hod.
Hraničný priechod Záhorská Ves – Angern mám na dosah, no dobrá kondička a skorý čas – veď ešte iba teraz sa deň prehupol do druhej polovice – ma podnietili pokračovať v ceste ešte mierne na sever, kým sa definitívne vrátim na Slovensko. Prvé stúpanie zdolávam už v Prottese, po najbližšiu obec, Ebenthal je ich ešte niekoľko. Žiadna dráma, no kontrast oproti doterajšej pohodičke na rovine je citeľný. Z Ebenthalu vybieham spomedzi pahorkov a hnaný vetrom svištím cez Waidendorf a zastavujem sa až v Dürnkrute. Obec ležiaca na nive Moravy sa slovensky nazýva Kruta. V jej dolnej časti sa nachádza železničná stanica na trati z Viedne do Břeclavi. Dobré miesto na obedňajšiu pauzu.
Nastal čas otočiť sa smerom na juh. Zmena smeru však so sebou prináša aj protivietor, a preto už prakticky od Dürnkrutu musím tuho zaberať do pedálov. Tempo upadlo a aj síl je menej. Hlavnou cestou č.49 (Hainburg – Břeclav) postupujem mierne vlnitým terénom, až pri obci Stillfried sa opäť vraciam na rovinu. V Mannersdorfe sa zastavujem na nákup v miestnom supermarkete Billa, kde do nákladu priberám zo dve fľaše rakúskeho piva.

Úsek 5, Mannersdorf an der March - Zohor (križ.)
čas v cieli úseku - 15:35 hod.; dĺžka úseku - 21,1 km; čistý čas jazdy - 0:57:06 hod.
Z Mannersdorfu je to do Angernu už iba na skok. Od hlavnej cesty sa v hraničnej obci stáčam k rieke Morava, ktorú zdolávam kompou. Za jednosmernú cestu sa platí jedno euro. Odkedy som sa touto kompou plavil naposledy (t.j. v júni 2007), hovorilo sa čosi o výstavbe mosta, ktorý by uľahčil dopravu, no podniknuté v tomto smere nebolo nič. Kompa tak v Záhorskej Vsi ostala zaujímavou atrakciou.
Prechádzam nazad na Slovensko. Z ošumelej Záhorskej Vsi, v dávnejšej minulosti prosperujúcej vďaka cukrovaru, pokračujem mierne na sever a z cesty č.503 (smer Malacky a Pezinok) sa stáčam až pred jakubovským rybníkom. Prechádzam krížom cez riedky borovicový les, typický pre Záhorskú nížinu. Opäť postupujem proti vetru, ktorý pomaly a isto ukrajuje z mojich síl, a preto si v Lábe dávam pauzu na občerstvenie. Krátkym telefonátom som sa s otcom dohodol na mieste, kde by ma mohol vyzdvihnúť. Cieľom teda bude bratislavská Karlova Ves. Etapu končím kúsok za Zohorom pri križovatke s cestou od Stupavy.

Úsek 6, Zohor - Bratislava-Karlova Ves (Družba)
čas v cieli úseku - 17:04 hod.; dĺžka úseku - 22,67 km; čistý čas jazdy - 1:02:42 hod.
Podľa dohody sa s otcom mám stretnúť medzi piatou a šiestou, nemusím sa teda ponáhľať. Za Zohorom pokračujem spevnenou cestou, v úvode dosť poničenou nákladnou dopravou smerujúcou na blízku skládku TKO. Ďalej je kľud, nestretám ani len cyklistov, ktorých tu inokedy bývajú celé húfy. Čoraz viac sa blížim k Malým Karpatom, tvoriacim prirodzenú hradbu medzi Záhorím a Podunajskou nížinou. Pri Devínskom Jazere sa na minútku zastavujem, zaujal ma betónový bunker z čias prvej republiky. Z postupu proti vetru som už dosť vyčerpaný, s blížiacou sa Bratislavou myslím na ďalšiu občerstvovaciu pauzu. Tá prichádza až v Devíne, kde už z bicykla zosadám s roztrasenými nohami. Na námestí pod hradom je rušno, všade plno ľudí, turistov, prúdiacich k zrúcanine tróniacej nad sútokom Moravy a Dunaja. Miesto na pauzu som si nevybral úplne ideálne, okolie je zamorené komármi, ktorí si na mne počas odpočinku „zgustli“.
Z Devína pokračujem hlbšie do Bratislavy frekventovanou cestou, vkliesnenou medzi masív Devínskej Kobyly a koryto Dunaja. Až po hodnej chvíli sa opäť objavuje civilizácia – najskôr žulový veľkolom, nato štvrť rodinných domov a napokon sídlisko Karlova Ves. Popri hlavnej ceste pokračujem až k Prírodovedeckej fakulte UK. Cyklistiku končím už krátko po piatej na čerpacej stanici ÖMV vedľa intrákov Družba. Na otca čakám ešte asi trištvrte hodiny. Medzitým si zajedám bagetu z pumpy a sledujem okolitý ruch. Zdá sa, že na intrákoch je živo aj v lete.

Počasie - polojasno, slnečno, veterno od J, tep.ráno 20-22°C, zrána 15°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
136,72 km	8:14 hod.	5:42:36 hod.	23,9 km/h	48,7 km/h	Ebenthal

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2011