Cyklo Gabčíkovo - 6.jún 2008

Cyklo Gabčíkovo - 6.jún 2008, pi.

Úsek 1, Bratislava-Jarovce (križ.) - Dobrohošť
čas v cieli úseku - 10:23 hod.; dĺžka úseku - 28,18 km; čistý čas jazdy - 1:15:52 hod.
Hoci včera mi plán s návratom z Považskej Bystrice, kde som bol na návšteve cykloservisu, stroskotal, nevzdávam sa. Cyklotúru plánujem už na nasledujúci deň, pričom by malo ísť o jednosmernú trasu z Bratislavy domov po dunajskej hrádzi a cez Gabčíkovo. Treba využiť, že otec má na aute namontované strešné nosiče. Napriek zhustenej doprave na trase Zlaté piesky – Petržalka sa nám na najväčšie sídlisko na Slovensku podarilo dostať bez väčšieho časového sklzu. Petržalku následne obchádzame obchvatom z východnej strany, až sa napokon napájame na hlavnú cestu č.2 (smer Maďarsko) kde otec po chvíli otec odstavuje auto na rozšírenej ploche pri krajnici. Skladám bicykel, konsolidujem výbavu a lúčim sa s Robim i Rudolfom, ktorí následne pokračujú v ceste na Jarovce, k diaľničnému napájaču.
Po rýchlom nazretí do mapy, nakoľko v týchto miestach „pravého brehu“ sa ocitám po prvý raz, volím rovnaký smer. Priamo na juh, na hlavnej, je totiž dosť hustá premávka. Za priecestím trate č.132 (Bratislava – Rajka) chvíľu stojím, pretože po včerajšom „servisovaní“ mi zrejme spustili sedlo viac než by bolo žiaduce. Z hlavnejšej komunikácie potom schádzam do dediny, inak bratislavskej mestskej časti, na juhovýchodný smer. Pre Jarovce i neďaleké Rusovce je zaujímavé, že v oboch v minulosti žila početná kolónia Chorvátov. To je typické pre celý región bývalého Uhorska dnes zvaný Burgenland, ležiaci dnes v susednom Rakúsku. Pri vzniku 1.ČSR sa dokonca uvažovalo o jeho pripojení k slovenskému územiu, čím by sa vytvoril koridor k Juhoslávii. Napokon Československo dostalo z pravého brehu Dunaja minimum územia, vlastne iba Petržalku. Zvyšné tri obce patriace dnes Slovensku boli k nášmu územiu pričlenené až po druhej svetovej vojne (dovtedy boli súčasťou Maďarska).
Počasie v okolí Bratislavy nie je veľmi prívetivé, no na juhu to vyzerá, akoby sa vyjasňovalo. Z Jaroviec pokračujem lokálkou popri akýchsi sadoch do Rusoviec. Dominantou obce je neogotický kaštieľ z polovice 19.storočia, ktorého areál je však pre rekonštrukciu uzatvorený. Na moment sa zastavujem neďaleko železničnej stanice, za obcou pokračujem po hlavnej ceste popri trati a práve vyrastajúcej obytnej štvrti. Odbočkou sa dostávam do obce Čunovo, najmenšej na slovenskej časti pravého brehu. Hoci k dunajskej hrádzi vedie priamo autocesta, ja som sa tam domotal trocha komplikovanejšie cez samotnú dedinu. Po prekročení kanála Mošonského Dunaja sa opäť ocitám na križovatke. Pri zatvorenom pohostinstve Otočka si dávam pauzu a kontrolujem mapu.
V jazde pokračujem po spomínanej autoceste, pričom po chvíli sa dostávam k prvému význačnému bodu dnešnej cyklistiky – vodnému dielu Čunovo. Pomaly prechádzam hrádzou a ponad stavidlo, pričom očko hádžem ako na staré koryto Dunaja, tak na pokojnú hladinu rozľahlej zdrže Hrušov. Na opačnej strane hrádze, na najsevernejšom cípe Malého Žitného ostrova, sa nachádza galéria moderného umenia Danubiana. Obďaleč si dávam prestávku na desiatu, ktorú si krátim pohľadom na rieku, respektíve prívodný kanál vodného diela Gabčíkovo. Smerom na juh už postupujem po vyvýšenej dunajskej hrádzi, s ktorou súbežne až do Gabčíkova vedie asfaltová cesta a tiež červená turistická trasa, akási „magistrála“ naprieč CHKO Dunajské luhy.
Obloha je už jasná, no pofukuje vietor. Najmä na hrádzi je ho dosť cítiť. Prívodný kanál sa postupne rozširuje, cesta sa stáča do oblúka. Na opačnom brehu vykúkajú spoza protipovodňového valu budovy mesta Šamorín. Jazda trvá dlhšie, než by som čakal. Tempo mám mierne, spomaľuje ma mierny protivietor, avšak pomerne často sa aj zastavujem. Postupne sa od Šamorína vzďaľujem, prívodný kanál sa opäť zužuje a cesta na hrádzi ma privádza k akejsi hati či splavu. To už som na dohľad od Dobrohošti – prvej obce na Malom Žitnom ostrove. Ten vznikol pri výstavbe horného stupňa vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros (druhý sa nakoniec nerealizoval pre nezáujem maďarskej strany) a od pôvodného Žitného ostrova ho oddeľuje prívodný kanál, druhý breh obmýva Dunaj v starom koryte. Z hrádze zbieham dolu a poľnou cestou prechádzam okrajom dediny. V strede Dobrohošti, z ktorej sa postupne stáva prevažne chalupárska obec, sa skladám na autobusovej zastávke a oddychujem. Prvú etapu mám za sebou.

Úsek 2, Dobrohošť - Gabčíkovo (vodné dielo)
čas v cieli úseku - 11:43 hod.; dĺžka úseku - 21,29 km; čistý čas jazdy - 0:59:11 hod.
Za dedinou sa vraciam na hrádzu. Protipovodňový val lemujúci oba brehy gabčíkovského vodného diela je skutočne impozantná štruktúra, vypína sa nad Malým Žitným ostrovom ako akýsi hrebeň. Naspäť si musím ozaj vyšliapnuť. Dole som mal viac-menej bezvetrie, ten val to tlmil, hore ma zasa spomaľuje protivietor. Tesne za Dobrohošťou sa dostávam k prístavisku Vojka, ležiaceho na brehu Dunaja priamo na rovnomennou obcou. Z druhej strany kanála, Kyselice, sem práve vyráža kompa. Počkal som, kým sa doplavila na náprotivnú stranu, čosi nafotil a pokračoval v jazde.
Postup je zdĺhavý, cesta na hrádzi prázdna, slnko už pečie naplno. Pri pohľade „dole“ na lužné lesy a početné jazierka či mŕtve ramená Dunaja, ma napadá, že by možno bolo fajn prísť sem na pešiu túru. Iste by to bolo oživenie oproti tradičnej horskej turistike. Premávka na ceste je pomerne hustá, podobné je to i na rieke – dve výletné lode, jeden rýchly čln a remorkér. Pred príjazdom ku gabčíkovskej hrádzi ešte míňam obec Bodíky a niekoľko menších chatárskych osád. Cyklistov stretávam až tesne pred Gabčíkovom.
Výstavba najväčšieho vodného diela na Slovensku sa tu začala roku 1977 spoločne s Maďarskom (projekt Gabčíkovo – Nagymaros). To však roku 1992 od projektu odstúpilo, čo skomplikovalo situáciu na slovenskej strane, kde boli stavebné práce hotové na 90%. Vtedajšia federálna vláda rozhodla o uskutočnení náhradnej varianty s výstavbou čunovskej hrádze a zdrže Hrušov, čo vyvolalo u Maďarov nevôľu a prerástlo do dlhoročných súdnych sporov. Hlavnou úlohou vodného diela Gabčíkovo je ochrana pred povodňami a výroba elektrickej energie (vodná elektráreň s výkonom 720 MW).

Úsek 3, Gabčíkovo - Dolný Štál (ČS OMV)
čas v cieli úseku - 13:11 hod.; dĺžka úseku - 20,08 km; čistý čas jazdy - 0:54:38 hod.
Na vodnom diele sa skladám k obedňajšej pauze. Hodil som do seba zo dve tyčinky a popritom sledoval mapu. V hlave si načrtávam trasu smerom domov. Prognózy meteorológov veštili nadnes oblačné počasie s občasnými zrážkami alebo búrkami. Doteraz som o tom pochyboval, no mám tušenie, že predpoveď sa naplní. Ešte stále je slnečno a viac-menej jasno, avšak od severozápadu, teda mojim smerom, sa začínajú zbierať oblaky. Nerobím však z toho „vedu“, uvidím ako sa to vyvinie.
Z vodného diela cesta zbieha okolo priemyselného areálu do dediny. Kedysi sem viedla železničná vlečka z Dunajskej Stredy, vybudovaná v čase výstavby vodného diela. Dnes už neexistuje, teleso bolo odstránené dva-tri roky dozadu. Samotné Gabčíkovo (predtým Beš) je veľká obec s asi 5-tisíc obyvateľmi, nachádza sa tu termálne kúpalisko a kaštieľ (dnes domov dôchodcov). Nezdržiavam sa tu, času nemám nazvyš. Okolo družstva pokračujem miestnou komunikáciou, najskôr lesíkom, potom cez polia. Oblačnosť na severe je zatiaľ dosť roztrúsená, nevytvára front. Nasleduje obec Pataš, kde sa definitívne stáčam na sever. Postupujem úplnou rovinou. Vietor na nížinách býva nepríjemný, čo pociťujem na vlastnej koži. Na moment pauzujem pri súkromnom rybníčku v Boheľove, inak stojím až v Dolnom Štále. Na tunajšej čerpacej stanici OMV nakupujem zásoby a dopĺňam energiu. Aj som prehodil slovo s maďarským pumpárom.

Úsek 4, Dolný Štál - Žihárec (nám.)
čas v cieli úseku - 14:57 hod.; dĺžka úseku - 24,76 km; čistý čas jazdy - 1:08:08 hod.
Cez dedinu prechádzam hlavnou cestou č.63 (Bratislava – Štúrovo), no na jej okraji sa opäť stáčam na lokálku. Po chvíli intenzívneho boja s protivetrom sa dostávam k priecestiu s traťou č.131 a na minútku zachádzam k miestnej stanici. Sotva ju môže niekto využívať, keď je tak ďaleko od „materskej“ obce. Pri mojej poslednej jazde touto traťou (august 2005) sa ešte volala Hroboňovo, dnes už opäť nesie pôvodné meno Dolný Štál. Železniciam niekedy trvá, kým si uvedomia zmeny...
Rovina ma privádza do Topoľníkov, za ktorými v krátkom slede prebieham ponad Klátovské rameno i Malý Dunaj. Popod trstický most akurát plávala skupina člnov, posádka mi nadšene zamávala. Za Trsticami postupujem po hlavnej ceste č.561 (Galanta – V.Meder), pričom na dlhom úseku po Kráľov Brod aj naďalej zápasím s nepríjemným protivetrom. V Kráľovom Brode križujem mostom Salibský Dudváh a pokračujem po miestnej komunikácii do susedného Žihárca. Sily ubúdajú, potrebujem odpočinok.

Úsek 5, Žihárec - Dlhá nad Váhom (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 16:07 hod.; dĺžka úseku - 14,99 km; čistý čas jazdy - 0:40:50 hod.
V Žihárci pri kostole som približne 15 minút posedel v tieni, zjedol marsku a stiahol plechovku isofruitu. Zoskupil som sily na ďalší postup. Ešte na konci dediny zastavujem pri bývalej tehelni, močový mechúr mám už na prasknutie. Za Žihárcom sa vraciam takpovediac do starých koľají – v postupe ma značne spomaľuje vietor. Tešedíkovom iba prechádzam a pauzu si dávam až v Diakovciach na železničnej zastávke trate č.134 (Šaľa – Neded).
Nasleduje okresné mesto Šaľa. Panuje tu čulý ruch, centrum je plné ľudí, navyše pred mostom do Veče sa tvorí zápcha – dôvodom je dopravná nehoda na hlavnej ceste č.75 (Bratislava – Nové Zámky). Myslel som, že s tým vybabrem, no na chodníku sa mi do cesty vmotala kopa chodcov. Až som mal nakoniec pocit, že v zápche by bolo lepšie. Veču, mestskú časť Šale na ľavom brehu Váhu, opúšťam hneď na prvom kruhovom objazde a smerujem priamo na sever. Pauzujem v Dlhej nad Váhom na autobusovej zastávke.

Úsek 6, Dlhá nad Váhom - Báb (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 17:25 hod.; dĺžka úseku - 22,06 km; čistý čas jazdy - 0:59:40 hod.
Obloha vyzerá všelijako. Na juhu sú oblaky roztrúsené, na severe viac-menej tiež, no miestami sa akoby zahusťovali a vytvárali čierňavu. Postupujem hlavnou cestou č.573 smerom na Sereď. Snažím sa držať rezkejšie tempo, i keď vietor mi toho veľa nedovolí. Míňam Štrkovec, Zajarčie a v Šoporni pri kostole sa z hlavnej odkláňam smerom na Patu, kam sa dostávam prejazdom ponad rýchlostnú komunikáciu R1. V dedine si dávam iba krátku prestávku a následne v údolí potoka Jarčie postupujem smerom na sever. Mám totiž v pláne premiérovo vyskúšať spojku medzi Pustými Sadmi a Bábom. Táto cesta nie je zrejme v celej svojej dĺžke vyasfaltovaná, viac-menej asi prašná. Keď som na vozovke videl fľaky po daždi, začal som sa preto obávať, či táto spojka bude zjazdná (blato).
V Pustých Sadoch som ešte nazrel do mapy a nato sa od kostola vydal smerom za dedinu. Povrch cesty bol asfaltový len zo začiatku, pri družstve, ďalej už viedla iba klasická poľná. S prejazdom problém nemám, akurát že ma začína obklopovať vcelku solídna čierňava a navyše sa dvíha silný vietor. Keď k tomu ešte pridám prudký stupák pred Bábom, o nervy mám postarané.

Úsek 7, Báb - Alekšince
čas v cieli úseku - 19:11 hod.; dĺžka úseku - 12,88 km; čistý čas jazdy - 0:34:12 hod.
Na autobusovej zastávke na okraji Bábu som pre istotu pár minút vyčkal ako sa bude vyvíjať počasie. Zo západu krajinu zalievali lúče podvečerného slnka, kdežto od východu sa i naďalej posúval búrkový front. Mal som pocit, že aspoň po Rumanovú, ktorá je skutočne len „čo by kameňom dohodil“, to potiahnem, no prvé kvapky dažďa ma chytajú vzápätí po opustení Bábu. Z pár kvapiek sa postupne stáva lejak a ja to na najbližšiu zastávku SAD na samom začiatku vedľajšej dediny stíham len tak-tak. Dobrých 20 minút som tam presedel, kým zrážka aspoň troch ustala. Hodil som na seba teda bundu a vydal sa na cestu.
Za Rumanovou opäť začína padať, hoci s omnoho menšou intenzitou. Zmoknúť som nezmokol. Aj stúpanie na Rišňovce zvládam celkom s prehľadom. Záverečný úsek by mal byť už iba rutinou. Pri zjazde k alekšinskému „kamennému mostu“ však cítim, že zo zadným kolesom niečo nie je v poriadku. Veď akoby, keď mám defekt. Bicykel teda odstavujem na autobusovej zastávke a púšťam sa do výmeny duše. To mi predsa len nejaký ten čas zabralo, preto domov prichádzam po tohtoročnej rekordnej (zatiaľ) vzdialenosti pred štvrť na osem. Vyčerpanie je značné, výdatná večera a sprcha sú momentálne mojimi prioritami.

Počasie - ráno zamračené, postupne vyjasňovanie, polojasno až jasno, miestami veterno, na obed pribúdanie oblačnosti, poobede polooblačno, zamračené, dážď, tep.asi 25°C (obed)
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
144,24 km	10:36 hod.	6:32:31 hod.	22,51 km/h	46,5 km/h	Rišňovce

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008