Cyklo Galanta - 10.jún 2006

Cyklo Galanta - 10.jún 2006, so.

Úsek 1, Alekšince - Alexandrov Dvor (križ.)
čas v cieli úseku - 10:48 hod.; dĺžka úseku - 15,67 km; čistý čas jazdy - 0:39:28 hod.
Konečne som sa s Radeckým dohovoril na cyklotúre do Strekova, no ráno naše plán zhatila celoplošná oblačnosť. Čakal som neúspech, no napriek tomu ma trocha sklamalo, keď mi strohá esemeska od kolegu, typu „necháme to nabudúce“, odsrala celý deň. Po pár hodinách sa však nečakane vyčasilo, zbuntošil som Rudolfa a o desiatej vyrážame na cyklotúru alternatívnou trasou.
Pri postupe Rišňovcami, Rumanovou a Bábom nestojíme, až na križovatke pri Alexandrovom Dvore.

Úsek 2, Alexandrov Dvor - Dlhá nad Váhom
čas v cieli úseku - 11:45 hod.; dĺžka úseku - 19,57 km; čistý čas jazdy - 0:42:09 hod.
Z tejto osady sa po krátkej pauze dávame dole tiahlym kopcom na Patu a Šoporňu, ležiacu na druhej strane rýchlostnej komunikácie R1. Zastávka na čokotyčinku prichádza na konci dediny pri poľnohospodárskom družstve. V tom momente nám myšlienky náhle prerušil rámus asi 20-člennej skupiny motorkárov tiahnúcich od Zajarčia.
Za Šoporňou sa nachádza odbočka k rekreačnému zariadeniu Dusla Šaľa, odkiaľ pokračujeme po úplne rovnej ceste na juh. Pred Štrkovcom sme si dali pauzu, Rudolf si natrel ruky proti slnku. Zaujímavým úkazom na tomto mieste sú vysokou trávou porastené vyvýšeniny zvané Štrkovecké presypy.

Úsek 3, Dlhá nad Váhom - Horné Saliby (ČS)
čas v cieli úseku - 13:01 hod.; dĺžka úseku - 19,44 km; čistý čas jazdy - 0:54:36 hod.
Od Dlhej nad Váhom prechádzame do Veče, mestskej časti Šale, ktorá sa nachádza na ľavom brehu Váhu a dá sa povedať, že je bránou do tohto dnes už okresného mesta. Po prekonaní mosta pokračujeme po štvorprúdovej ulici a stáčame sa do centra. To spočíva v jednej úzkej, autami prejazdnej a ľuďmi zaplnenej uličke, končiacej pri historickom kostolíku. Na priecestí pri železničnej stanici sme akurát vystihli osobný vlak od Nových Zámkov a po ňom ďalší v opačnom smere. Počas fotenia však stojíme ne šikmej ploche, teda nečudo, že sa nám biky pádom vyváľali v prachu.
Šaľa končí za poľnohospodárskym družstvom a po chvíli jazdy rovinou sme v Diakovciach. Tu sme mali v pláne sfotiť budovu železničnej zastávky, avšak akosi ju nevieme lokalizovať a blúdime spleťou ulíc. Až potom sme si uvedomili, že leží pri hradskej do Nededu, na samom konci obce. Strážny domček bol asi obývaný, budova zastávky zabednená, nepoškodená. Koľaje trate č.134 pokryté hrdzou (hoci tu premávajú 3 páry vlakov v pracovných dňoch), medzi podvalmi mierne zarastené rozmanitou burinou.
V dedine sa ešte zastavujeme pri monumente znázorňujúcom miestny erb. Nato z obce opäť prechádzame do pustej roviny, sem-tam míňame nejaké to auto alebo bicyklistu. Termálne kúpaliská Diakovce a Horné Saliby sú umiestnené hneď vedľa seba, delí ich len plot na hranici krajov. Do toho biednejšie vyzerajúceho, diakovského, má ísť Rudolf o týždeň na školský výlet, tak už aspoň pozná cestu. Pauzu na tyčinku si dávame až na malej pumpe lokálnej značky pri obci Horné Saliby.

Úsek 4, Horné Saliby - Galanta-Nebojsa
čas v cieli úseku - 14:30 hod.; dĺžka úseku - 12,75 km; čistý čas jazdy - 0:46:06 hod.
Od čerpacej stanice sa dávame na sever po ceste č.561. Išlo o zrejme hlavnejší ťah, pretože nás predbiehalo niekoľko kamiónov. Horšie však bolo, že sme sa museli vliecť ako slimáky – mali sme severný a dosť nepríjemný protivietor. Z toho dôvodu sme v najbližšej obci, teda Matúškove, okamžite zastali v krčme a dali si pollitrovú dávku kofoly na povzbudenie. Prostredie by bolo vyhovujúce, keby nás tam v tieni neprefukoval vietor. Nad nami sa týčil miestny kostol a socha uhorského vojaka na pamätníku padlým 1914-18. Ten sme sfotili po odchode z hostinca Šport. Neplánovanú zastávku sme si urobili o čosi ďalej, kde nachádzame Dom ľudového bývania – Tajház, s charakteristickou trstinovou strechou typickou pre maďarský juhozápad.
Matúškovo plynulo prechádza do ďalšieho okresného mesta, Galanty. Mierime hneď k železničnej stanici, nachádzajúcej sa priamo za prejazdom trate č.130. Budova je moderne zrekonštruovaná, nechýbajú pamätné tabule viažuce sa k tomuto miestu, akurát, že tam nejako „chcíp pes“. Na sfotenie vlak nečakáme, pretože najbližší ide až za 20 minút.
Jedna z ulíc bola rozkopaná a mestom viedla obchádzka. Máme v pláne pustiť sa na Sládkovičovo, ale tá trasa nás vyviedla smerom na Sereď. To sa však nakoniec ukázalo ako rozumnejšie, lebo vzhľadom na protivietor sa ledva hýbeme. Pauzičku sme si dopriali až v miestnej časti so svojským názvom – Nebojsa.

Úsek 5, Galanta-Nebojsa - Šintava (ČS)
čas v cieli úseku - 15:32 hod.; dĺžka úseku - 12,09 km; čistý čas jazdy - 0:38:33 hod.
Od zrúcaného kaštieľa v Nebojse pokračuje naša cesta na sever a aj boj s nepríjemným protivetrom. Zobor vidno stále lepšie, hoci výhľad naň máme prakticky už od Šale. Na opačnej strane cesty sa v diaľke týči stanica Gáň, architektonickým štýlom rovnaká budova ako Siladice. Sfotil som ju, ale iba s digitálnym zoomom. Rudolf už začal strácať nervy, preto mu vysvetliť zásady cykloturistickej morálky a zdôrazniť, že na neprajné poveternostné podmienky sme my, bežní smrteľníci, krátki.
Prechádzame ponad rýchlostnú komunikáciu a obec Dolná Streda a v Seredi ústime na križovatku pri obchodnom dome Progres. Po meste sa motá množstvo ľudí, my sa skôr snažíme z neho dostať von – cez Váh do Šintavy a zastavujeme na pumpe Slovnaft.

Úsek 6, Šintava - Alexandrov Dvor (križ.)
čas v cieli úseku - 16:32 hod.; dĺžka úseku - 10,8 km; čistý čas jazdy - 0:40:59 hod.
Musím povedať, že postup proti vetru aj mňa dosť vyčerpáva. Energiu sme doplnili tyčinkami a tabletkami hroznového cukru a vydali sa na ďalšiu cestu. Asi 50 metrov od pumpy sa nachádza hrob dvoch ruských vojakov, padlých počas druhej svetovej vojny v boji s Nemcami.
Tentoraz sme nezašli až do Šoporne, ale z hlavnej zabočujeme na poľnú cestu vedúcu zrejme do Paty. Asi v polovici stretávame človeka zarovnávajúceho nerovnosti na jej povrchu. Poradil nám aj ďalšiu skratku okolo pustakertského (asi myslel Pusté Sady) majeru do Bábu. Pár metrov opodiaľ narážame na obelisk s letopočtom 1848-49, zrejme sa viažucemu k vtedajšej revolúcii. V dedine Pata sme vyústili z poľnej cesty na poslednej križovatke a dali sa na smer Báb. K Mladému Háju (diaľničný exit) stúpame pomaly, pri motoreste Kolienko sa opäť posilňujeme hroznovým cukrom.

Úsek 7, Alexandrov Dvor - Alekšince
čas v cieli úseku - 18:01 hod.; dĺžka úseku - 20,04 km; čistý čas jazdy - 1:06:06 hod.
Na križovatke Alexandrov Dvor sme sa rozhodli pokračovať smerom na Lehotu cez Veľké Zálužie. Kopec sme zvládli, avšak už melieme z posledného. V Lehote pri nákupnom stredisku schádzame z cesty medzi domy a hľadáme spojku do Krvavých Šenkov, vedúcu okolo štadiónu, pod viaduktom rýchlostnej komunikácie R1 a ďalej smerujúcu popri nej hore kopcom kúsok ako asfaltka. Potom je povrch už iba prašný, miestami spevnený. Po výjazde z čerešňovej aleje sa napájame na hlavnú cestu Nitra – Hlohovec v miestnej časti Lehoty, Krvavých Šenkoch. Obloha sa medzitým zatiahla a vyzeralo to na dážď, no našťastie sme neboli až tak ďaleko domova. Posledný kopec máme na samote Pri kríži, odtiaľ už len zjazd do Alekšiniec a cez Žomboch a Kostolnú k domu.
Na to, že ešte okolo deviatej to vyzeralo na celodenné kvasenie doma, sme si celkom dali do tela.

Počasie - takmer jasno, slnečno, pomerne teplo, mierne veterno
Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
110,36 km	6:58 hod.	5:28:49 hod.	20,58 km/h	51,3 km/h	Veľké Zálužie

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006