Cyklo Gönc - 1.august 2006, ut.


Úsek 1, Košice (sídl.Terasa) - Nižná Myšľa
čas v cieli úseku - 8:58 hod.; dĺžka úseku - 16,48 km; čistý čas jazdy - 0:35:39 hod.
Je utorok, 1.august, pre nás školopovinných psychologická hranica. Prázdniny sú v polovici a dni už budú len ubúdať. Všetci to vieme a všetci sa snažíme na to nemyslieť. Ja osobne sa vydávam na sólo cyklotúru, takú skôr oddychovejšiu.
Vyrážam o 8:17 hodín, zásoby nakupujem na pumpe Esso pri Všešportovom areáli a schádzam cez Železníky na začiatok Barce. Mestskými obchvatmi som sa dostal Nad Jazero a ďalej už len rovno šľapem v rannej premávke naprieč celým sídliskom, cez Hornád a Krásnu a von z mesta Košíc. Po dlhej rovinke križujem Torysu a vchádzam do Nižnej Hutky, za ktorou nasleduje prvý kopec. Cesta smeruje na Trebišov, no ja ju opúšťam a ponad trať č.190 a ŠRT vbieham do Nižnej Myšle. Tá je známa predovšetkým významným archeologickým náleziskom otomanskej kultúry.

Úsek 2, Nižná Myšľa - Kéked
čas v cieli úseku - 10:09 hod.; dĺžka úseku - 16,46 km; čistý čas jazdy - 0:52:00 hod.
Hneď za dedinou míňam cigánsky tábor a pretínam riečku Oľšavu, prameniacu v Slanských vrchoch neďaleko obce Lesíček. Po menšom stupáčiku nasleduje Ždaňa, v minulosti v rámci Abova okresné sídlo. Stáčam sa do doliny potoka Marovka na Skároš, obec na hraniciach s Maďarskom. Vystúpal som až na jej koniec, k areálu slúžiacemu ako pamätník bojov z roku 1944. Je tam vystavená sovietska T-34-ka, delo, mínomet… akurát, že celé je to dajaké zanedbané. Zastávku som využil na občerstvenie – isofruit a tyčinku.
Stúpam ďalej okolo areálu, v jeho hornej časti míňam parkovisko (asi z čias „červených“, kedy tu ešte niekto aj chodil) a miesto vlajkových žrdí. Vozovka výrazne stráca na kvalite, ale stále je asfaltová. Tiahne sa lúkou, pričom už na začiatku ma povzbudila tabuľa so zákazom vjazdu a jednou dodatkovou – štátna hranica. Som troška nepokojný. Začiatkom mája obe krajiny otvorili 40 hraničných prechodov pre peších a turistov, no neviem, či tento patrí medzi ne tiež. Veľmi ma nepotešil ani fakt, že dole v dedine sa motalo auto štátnej polície. No ale keď kolega z cykloservisu vravel, že tade išiel…
Po chvíli stúpania vbieham do lesa a ten je opäť roztrhaný lúkou. Keď sa druhý raz dostávam medzi stromy, stretávam miestnych ľudkov – jeden na škodovke, druhý na babete. Pýtal som sa ich na cestu do Kékedu (Kikedu v miestnom dialekte) a prehodil s nimi pár slov. Asi 100 metrov odtiaľ mám pred sebou bielo-červenú rampu – hranica Slovenskej a Maďarskej republiky. Zosadám z biku, cez jarok prebieham rampu a už som v inom štáte. To miesto sa volalo „Eszkárosi sorompó“, bol tam umiestnený turistický hríbik a slovensko-maďarská tabuľa písaná v zmysle „Hollóháza a Skároš sa otvárajú svetu…“.
Zelená turistická trasa vbiehala do dubového lesa, do kopca na východ. Z asfaltky sa stala lesná cesta a o kúsok ďalej, keď znova vychádzam do otvoreného terénu je už len prašná, spevnená. Čosi ako sedlo nasleduje pár metrov nato – absolútny vrchol stúpania a za ním križovatka. Jedna cesta viedla do hôr, ku kaštieľu Kastélyszálló, ďalšia južne do Hollóházy a Slovenského Nového Mesta a do tretice tá moja – východný smer Kéked. Povrch hradskej bol zrejme nedávno zrenovovaný, celkom tmavý asfalt bez čiar. Istý úsek stúpam lesom a na rad prichádza konečne zjazd. Nemôžem sa však veľmi rozbehnúť pre ostré zákruty a predsa len, aj na tejto vedľajšej ceste občas prebehne auto. Zastavujem až v zapadlej kúpeľnej obci Kéked, nachádzajúcej sa tesne pri hraniciach. Zaujal ma najmä štýlový pomník padlým.

Úsek 3, Kéked - Gönc (žst.)
čas v cieli úseku - 10:53 hod.; dĺžka úseku - 15,3 km; čistý čas jazdy - 0:40:24 hod.
Od Kékedu pokračujem v prevažne kopcovitom odlesnenom teréne so Slanskými vrchmi, alebo maďarsky Zempléni hegység, za chrbtom. Prechádzam obcou Abaújvár, kde sa má nachádzať nejaké rekreačné stredisko s kempingom. Navyše od jej názvu je odvodený názov celého kraja – Abaúj, čiže po našom Abov. Autocesta vedie po takom menšom hrebeni, Veli-domb (226 m.n.m.), odkiaľ je pomerne slušne vidieť Košice, U.S.Steel v Šaci a kľukatiaci sa Hornád vtekajúci do Maďarska. Za malou dedinou Zsujta pretínam trať č.98 MÁV, vedúcu od Hidasnémeti do Szerencsa. Je to práve pri zastávke Zsujta, kam som zašiel aj minulý rok, no chýbal mi foťák.
Míňam nejaký súkromný majer a ocitám sa na rázcestí, ktorým práve prebiehajú dvaja maďarskí kolegovia cyklisti. Jednou z tých väčších obcí na pohraničí je Gönc, jeho centrum má však viac mestský charakter. Okrem toho som skočil aj k miestnej stanici (teraz už skôr len zastávke) maďarských železníc na konci dediny. Už to tu poznám, bol som tu minulý rok v júli. Kým fotím budovu stanice, na perón prichádzajú dve dievčiny o niečo mladšie odo mňa. Dedukujem, že asi pôjde vlak od Abaújszántó, no nevystihol som ho, i keď som nejaký čas zabil plánovaním ďalšej trasy.

Úsek 4, Gönc - Seňa
čas v cieli úseku - 12:00 hod.; dĺžka úseku - 16,14 km; čistý čas jazdy - 0:40:49 hod.
Vyrážam teda smerom domov. Opustil som obec Gönc, vrátil sa ku križovatke a postupoval na Hidasnémeti. Na začiatku tejto dediny prechádzam mostom ponad Hornád (Hernád) a ťahám po hlavnej pomedzi domy. Keď tak pozerám na obchody, všimol som si slovenské nápisy – na kuchynských potrebách, rovnako ako ordinácii stomatológa.
Rozhodol som sa zahnúť k železničnej stanici, kde je rušno – pristavený bol osobák MÁV do Miskloca, akurát dorazil Bzmot (ten z Göncu) a na opačnej strane perónu naša červená súprava s posunujúcou modro-bielo-sivou gorilou. Vrátil som sa na hlavnú a prešiel do hraničnej obce Tornyosnémeti. Za ňou absolvujem pasovú kontrolu (na požiadanie som od colníčky dostal aj razítko) a som na území SR. Na chvíľu zastavujem pri pumpe Benzina, dávam si marsku a pokračujem do spojených dedín Kechnec a Seňa.

Úsek 5, Seňa - Košice-Šaca
čas v cieli úseku - 12:47 hod.; dĺžka úseku - 14,88 km; čistý čas jazdy - 0:37:05 hod.
Hlavná cesta cez Grajciar, ktorá je súčasťou ťahu č.68 od poľských hraníc, ma privádza ku križovatke pri Haniske. Je to dlhý, rovný úsek s vysokou priemernou rýchlosťou. Rozhodol som sa zabočiť na Hanisku, prešiel okrajom dediny a pri plynárňach si na zastávke SAD dal prestávku. Nejak som cítil únavu. Prechádzam pod trať č.160 a popri betónovom oplotení areálu železiarní U.S.Steel, pričom ústim na štvorprúdovke neďaleko Ludvíkovho Dvora. Po severnej strane „hutného kombinátu“ vchádzam do mestskej časti Košíc, Šace, a na jej konci pri súkromnej nemocnici zapisujem údaje z cyklocomputera.

Úsek 6, Košice-Šaca - Košice (sídl.Terasa)
čas v cieli úseku - 13:56 hod.; dĺžka úseku - 18,07 km; čistý čas jazdy - 0:47:54 hod.
Nasleduje výjazd zo Šace do údolia Idy, kde sa autocesta ťahá popod zalesnený kopec Kodydom (362 m.n.m.) po Malú Idu. Stúpam ďalej okolo vojenského priestoru až k priehradnému múru vodnej nádrže Pod Bukovcom. Ako som sa dozvedel z infotabule, bola postavená v 60.rokoch ako zdroj vody pre havarijne chladenie vtedajších Východoslovenských železiarní VSŽ. Tak ako aj my kedysi, pri brehoch jazera polihujú ľudkovia, užívajú si vodu a leto. Od rekreačnej oblasti na konci s hotelom Hrabina, som to vytiahol po začiatok dediny a nastupujem na prudký stupák na Bašku, ktorej okraj tvorí viacero novostavieb zbohatlíkov.
Serpentínkami schádzam do ďalšej periférnej časti mesta Košice – Myslavy. Počas zjazdu spomínam na to, ako ma práve v jednej zo zákrut minulý rok pri rovnakej cyklotúre chytil dosť nepríjemný lejak s krupobitím. Na záver absolvujem už len sídlisko KVP, zjazd k „bielemu domu“ a o 13:56 hodín som na Bernolákovej. Trocha smutne zisťujem, že celé dnešné snaženie mi nevynieslo ani 100-kilometrovú celkovú vzdialenosť.
V kontraste s vydareným dňom však vyšli večerné udalosti. S Rudolfom som do noci sedel nad mapami a uvažoval, čo podnikneme zajtra, keď tu našu dilemu prerušilo zvonenie telefónu. Lekárka z geriatrického centra mi oznámila, že náš pradedo Ondrej Gluchý (1910-2006) zomrel. Prekvapilo ma to a srdce mi od vzrušenia vyskakovalo z trupu, no nebol som zronený. Človeka si totiž neuctíme tým, že budeme oplakávať jeho smrť, ale tým, že si s obdivom pripomenieme jeho životné činy.

Počasie - ráno teplo, jasno, slnečno, bezvetrie, pred KE mierny protivietor, oblačnosť od severu
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
97,33 km 5:39 hod. 4:13:51 hod. 23,20 km/h 56,4 km/h Baška





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006