Cyklo Jahodná - 22.máj 2010, so.



Na úvod musím podotknúť, že môj májový návrat domov nie je iba obyčajným víkendom, ale priam týždenným voľnom. Posledný týždeň v Prahe sa mi podarilo splniť všetky zápočty, z nich posledný v pondelok z angličtiny, takže už v ten deň môžem mašírovať podvečerným EC-vlakom (s príchodom do Bratislavy o desiatej) na Slovensko. Zápočtový týždeň, ktorý je i tak vypísaný skôr iba formálne, teda vypúšťam.
Nanešťastie, v niekoľkých uplynulých a podľa všetkého i nasledujúcich dní prší, ba dokonca na viacerých miestach republiky vytrvalé dažde prechádzajú do povodní. Utorok až piatok teda trávim vysedávaním doma, drobnými úpravami mojej zbierky „šutrov“ či učením (to však rozhodne nepreháňam). V piatok sa okolo obeda začalo vyčasovať, čo naznačuje perspektívu dobrého počasia počas víkendu. Zlepšenie okrem iného využívame na záhradné práce, najviac rýľovanie záhonov, vďaka čomu sme sa odhodlali k výkopu sondy k báze pôdneho pokryvu – so značnou námahou sme v diere 1x1 m vyhĺbili 1,35 m, no stále sme sa pohybovali ílovitom B-horizonte. K spraši či starším náplavom sme sa neprepracovali. Nasledujúci deň mám v pláne napriek pravdepodobne premenlivému počasiu uskutočniť nejakú cykloakciu. Keďže sú tie povodne, skúsim „omrknúť“ ako to vyzerá na riekach južne od nás.

Úsek 1, Alekšince - Močenok
čas v cieli úseku - 10:12 hod.; dĺžka úseku - 28,67 km; čistý čas jazdy - 1:04:01 hod.
Budík ma v sobotňajšie ráno prebúdza pomerne skoro, no z postele vyliezam s veľkou nevôľou. Slnečné lúče prenikajúce pomedzi lišty žalúzií ma však podnecujú k aktivite. Po krátkom zvažovaní balím veci, dávam si ľahké raňajky a z letnej kuchyne vyberám bike, ktorý som už včera večer po mesiaci dával do „pucu“. Z Rybničnej vyrážam o 9:02 hodín, prebieham obcou a od takzvaného „kamenného mosta“, čiže križovatky s hlavnou cestou Nitra – Hlohovec, postupujem mierne na severozápad. V susedných Rišňovciach sa stáčam na lokálku a prvým výraznejším stúpaním pokračujem na Rumanovú a Báb. Sledujúc okolie, pahorky sprašovej pahorkatiny, postupne sa zelenejúce a žltnúce vysadeným obilím a repkou, vnímam akúsi zvláštnu rannú atmosféru – ešte vystupujúce slnko svietiace pomedzi jemne rozptýlenú oblačnosť, vzbudzujúce dojem akoby jeho svetlo bolo umelé, akoby som sa nachádzal pod veľkou lampou, a zo zelene sálajúci pach vlhkosti a fermentácie.
Za Bábom absolvujem obligátne stúpanie, už od úpätia kopca však pozorujem stekajúce blato, ktoré, ako mám o čosi vyššie možnosť vidieť, pochádza zo stružiek a väčších i menších výmoľov v sprašových svahoch. Vedľajšia cesta medzi exitom Mladý háj a Patou je z akýchsi neznámych príčin uzatvorená. V tejto chvíli ma to však netrápi, pretože križujem rýchlostnú komunikáciu a následne postupujem priamo na juh, na neveľkú osadu Mladý háj a jej domovskú obec Hájske, kde práve prebiehajú trhy (trhovníkmi i kupujúcimi sú prevažne olaskí Cigáni). Vietor, ktorého pofukovanie pociťujem už od „štartu“, sa do mňa naplno opiera na miernom stúpaní za Hájskym. Napokon však bez zastavenia ťahám až do Močenku, kde údaje zapisujem pri katolíckom kostole.

Úsek 2, Močenok - Kráľov Brod
čas v cieli úseku - 11:23 hod.; dĺžka úseku - 25,73 km; čistý čas jazdy - 1:00:50 hod.
Preľudneným Močenkom, v ktorom taktiež prebiehajú akési miestne trhy, pokračujem hlavnejšou cestou na Šaľu a už zdiaľky pozorujem areál fabriky Duslo. Letmo uvažujem, čo ak by práve v tejto chvíli došlo k nejakej havárii a úniku chlorovodíku, čpavku a ďalších rozhodne nie zdraviu prospešných látok. Na okolitých poliach sa rozliehajú z dažďov vzniknuté dočasné vodné plochy rozličných veľkostí. V mestskej časti Veča sa napájam na cestu I.triedy č.75 (Bratislava – N.Zámky), míňam štadión Slovana, na ktorom práve prebieha nejaký dorastenecký zápas, a cestným mostom prekonávam rozvodnený Váh. Najdlhšia slovenská rieka je v dôsledku „veľkej vody“ sfarbená transportovaným bahnom do kávovohneda a rozlieva sa cez príbrežný porast do záplavovej nivy, ležiacej medzi bežným korytom a protipovodňovým valom. Žiadne predmety, ako kmene vyvalených stromov, kusy domov či uhynuté zvieratá, ktoré by svedčili o dramatických udalostiach na hornom toku, však so sebou voda neberie.
Centrum Šale, respektíve hlavná ulica, je preplnená ako počas pracovného dňa. Nakrátko sa zastavujem, nahliadam do mapy sa zoznamujem sa s ďalšou trasou. Z mesta ústim kúsok za priecestím s železničnou traťou č.130 (Bratislava – Štúrovo). Územie za Váhom, Podunajsko či Kisalföld, je rovné ako doska, na obzore sa strácajú rozľahlé polia, lemované radmi topoľov. Od družstva v Tešedíkove sa z asfaltky stáčam na spevnenú cestu, ktorá ďalej prechádza do štrkovky s reliktmi niekdajšej asfaltovej pokrývky. Napriek tomu, že obsahuje množstvo preliačin vyplnených mlákami, prechádzam ňou do Kráľovho Brodu takmer nezasvinený. Je to vítaná skratka.

Úsek 3, Kráľov Brod - Jahodná
čas v cieli úseku - 12:46 hod.; dĺžka úseku - 22,78 km; čistý čas jazdy - 1:00:30 hod.
Kostol v Kráľovom Brode leží na „ostrovčeku“ obkolesenom križujúcimi sa hradskými. V jeho tieni sa skladám ku krátkej, približne desaťminútovej pauze na občerstvenie. Keďže vietor fúka od severu a mám ho takpovediac v chrbte, postupujem svižným tempom okolo 30 km/h. Za Trsticami už cestuje lemuje hustý porast lužných lesov, sprevádzajúcich meandrujúci Malý Dunaj. Most medzi Trsticami a Topoľníkmi, ležiacimi ďalej na juh, je jednou z nemnohých brán na Žitný ostrov. Mojim dnešným cieľom je vlastne iba vstúpiť na jeho pôdu, na vzdialenejšiu Dunajskú Stredu či Veľký Meder si netrúfam.
Lokálkou mierim na západ, pri Trhovej Hradskej sa krátko dívam na rozvodnené Klátovské rameno a následne naberám smer domov, na sever. Ako som sa už zmienil, doposiaľ mi bol vietor nápomocný v postupe, s otočkou na sever sa však zmenil na súpera, a to dosť mocného. Voda sa na roliach či v sadoch drží aj v okolí Horného Mýta a Jahodnej. Druhá zmienená obec je známa najmä vďaka vodáckemu kempu, no pre mňa má momentálne väčší význam most ponad Malý Dunaj. Okrem toho dosahujem pomyselnú polcestu, čo si žiada kratšiu prestávku. Výhodou Jahodnej je, že sa tu nachádza viacero pohostinstiev, dokonca priamo pri hlavne ceste. Ja som zakotvil v krčmičke s maďarskou barmankou, maďarskými štamgastmi, moravským pivom (presnejšie Litovlom) a slovenskou kofolou.

Úsek 4, Jahodná - Galanta (žst.)
čas v cieli úseku - 14:25 hod.; dĺžka úseku - 19,65 km; čistý čas jazdy - 1:02:11 hod.
Ďalšia trasa vedie viac-menej priamo na sever frekventovanou cestou II.triedy č.507 (Gabčíkovo – Žilina), na ktorej ležia od seba dlhými úsekmi šírej cesty vzájomne oddelené tri obce – Tomášikovo, Vozokany a Mostová. S miernym znepokojením pozorujem postupne sa kopiacu oblačnosť, menšie izolované kumuly zhlukujúce sa do čoraz väčších más. Sledujúc nebo ochkám a echkám nad tým, akou úžasnou vecou atmosférické procesy sú.
Oblačnosť sa rozťahuje akoby v dvoch smeroch, na juhozápad a juhovýchod, a ja postupujem v brázde medzi týmito dvoma vetvami. Predo mnou sa zaťahuje a od chrbta mi páli slnko. Vietor je čoraz nepríjemnejší, naberá na sile a medzi Mostovou a Galantou spomaľuje moje doteraz vcelku obstojné tempo na ledva pätnástku. Nad Galantou sa medzitým zhromažďuje fialovošedá masa, nazývaná ľudovo „čierňava“, z ktorej v priebehu pár minút vzíde riadna búrka. Presne to, čo nepotrebujem.
V momente, kedy bolo už takmer jasné, že začne liať, som sa rozhodol stočiť ku galantskej železničnej stanici a na ďalšiu, zatiaľ ešte presne nevymedzenú etapu využiť vlak. Na galantské nádražie prichádzam o 14:25 hodín a najbližší spoj, Os 4570 smer Trnava vyráža o tretej. Do vlaku som nasadol s lístkom do Leopoldova, avšak s úmyslom ho opustiť, ak sa medzičasom poveternostné podmienky zmenia k lepšiemu. Od sprievodcu som sa dozvedel, že v Trnave by ma čakal hodinový prestup a navyše sa búrková oblačnosť, presne ako som si myslel, odklonila od mojej dráhy. Ďalší postup je teda jasný – v Seredi vystupujem a odtiaľ je to trasa notoricky známa.

Úsek 5, Sereď (žst.) - Alekšince
čas v cieli úseku - 16:54 hod.; dĺžka úseku - 32,86 km; čistý čas jazdy - 1:29:46 hod.
Od stanice pokračujem k hlavnej ceste a hlbšie do mesta. Opäť postupujem po vetre, naviac oddýchnutý vysedávaním vo vlaku, čím naberám rýchle tempo. Po križovatku v Šoporni som sa až na jeden-dva fotohalty v jazde nezastavil. Za Šoporňou prechádzam ponad štvorprúdovku do Paty, kde však pre polom v topoľovom háji na konci obce a odstraňovanie vylámaných stromov nemôžem pokračovať priamo na Báb. Musím teda využiť menej pohodlnú obchádzku cez Pusté Sady. Cesty sú mokré, čo znamená, že týmto miestam sa spomínaná búrka nevyhla. Problémom obchádzky cez Pusté Sady je fakt, že medzi touto obcou a Bábom sa ide iba poľnou cestou, ktorej prašný povrch mohol dážď zmeniť na brečku. Podmienky sú však lepšie než som čakal.
Od západu sa znova rozťahuje akási oblačnosť, zatiaľ pôsobiaca neškodne. V Bábe nakrátko zastavujem na autobusovej zastávke a ostávajúcimi tyčinkami dopĺňam energiu. Prebieham Rumanovou a ďalej zdolávam posledné vážnejšie stúpanie dneška. Treba povedať, že absencia jarných kilometrov sa prejavuje – v podobe kŕčov do stehien a lýtok. Nad Rišňovcami vrhám letmý pohľad na masív Zobora, vytŕčajúci na obzore ponad vo vetre sa vlniace lány polí. Do Alekšiniec prichádzam krátko pred piatou, čistím bicykel, potom aj seba a deň končím výdatnou večerou. Musím spomenúť, že večer v telke beží finále Ligy majstrov medzi Bayernom Mníchov a milánskym Interom, v ktorom „nerazzurri“ víťazia pomerom 2:0 a získavajú trofej po 65 rokoch.
Nasledujúci deň ešte trávim doma, pôvode plánovanú väčšiu geologickú akciu sme však po rannom zaváhaní zmenili na výjazd za amonitmi do Chtelnice. Nazad do Prahy mierim v pondelok ráno (po dlhom čase vynechávam nočný vlak) – pred sebou mám hektické dva týždne vyplnené vodáckym kurzom a geologickými exkurziami. A do toho celý jún skúšky...

Počasie - polojasno, neskôr pribúdanie oblačnosti a zamračené, poobede polooblačno, veterno, tep.asi 20°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
129,69 km 7:52 hod. 5:37:18 hod. 23,43 km/h 47,4 km/h Rišňovce





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2010