Cyklo Kolárovo - 28.apríl 2007

Cyklo Kolárovo - 28.apríl 2007, so.

Úsek 1, Alekšince - Nitra (Čermáň)
čas v cieli úseku - 8:42 hod.; dĺžka úseku - 18,14 km; čistý čas jazdy - 0:42:13 hod.
Tento rok 1.máj vyšiel dosť nešťastne na utorok, predĺžený víkend sa teda nekoná – pokúsim sa využiť aspoň tú sobotu. Rodičia budú teraz preč, na dovolenke v Podbanskom, no bratia sa o dom (hádam) postarajú.
Z Alekšiniec vyrážam po posledných prípravách o 7:50 hodín, ešte ma stihol vyprevadiť otec, pričom cyklotúru začínam stúpaním na Andač a Zbehy. Dnes tie poveternostné podmienky vyzerajú slabšie, no rátal som s tým, že nemôže byť celý apríl ideálne. Keď sa to však nebude zhoršovať až do úplnej oblačnosti a dažďa, je spokojnosť na mojej strane. Prechádzam cez Zbehy a Lužianky na okraj Nitry, po mestských častiach Kynek a Mlynárce vybieham na sídlisko Klokočina – zlá voľba smeru na križovatke, nechcelo sa mi vracať, inak by do takej diery nezachádzal. Spleťou ulíc ďalej prechádzam na Čermáň, konkrétne na opačnú stranu koľajiska železničnej stanice.

Úsek 2, Nitra - Veľký Kýr (žel.zast.)
čas v cieli úseku - 9:20 hod.; dĺžka úseku - 15,19 km; čistý čas jazdy - 0:33:19 hod.
Nasledujúci úsek bude skôr nezaujímavý, rutinný. Nadjazdom pri SPŠ stavebnej križujem trať č.140 a schádzam do Krškán. Za areálom Plastiky opúšťam mesto a pokračujem cez veľké dediny – Ivánku, Branč a Veľký Kýr. Z diaľky bolo počuť vlak, mierne som teda pridal a vystihol ho pri miestnej železničnej zastávke.

Úsek 3, Veľký Kýr - Nové Zámky (centr.)
čas v cieli úseku - 10:31 hod.; dĺžka úseku - 23,81 km; čistý čas jazdy - 0:54:24 hod.
Okolo Kýru a Komjatíc sa zdal byť stav počasia najhorší, s postupom na juh sa však oblačnosť začala rozťahovať. Napredujem vcelku rýchle, veľmi nezastavujem, iba pár minút na odpočívadle kdesi pred Šuranmi. Hlavná cesta mesto obchádza, za križovatkou pri Albertovom dvore pretína spojku trate č.130 do Palárikova a veľmi dlhým rovinatým úsekom ma privádza do Nových Zámkov. Na Kolárovo sa dá ísť už od prvej väčšej križovatky pri Tescu, no po niekoľkých rokoch by som sa chcel zastaviť aj v centre. Pokračujem teda v jazde na juh, z hlavnej potom schádzam do bludiska všemožných uličiek a nakoniec asi 100 metrov tlačím bicykel krížom cez ľuďmi prepchatú pešiu zónu na hlavné námestie.

Úsek 4, Nové Zámky - Kolárovo (žst.)
čas v cieli úseku - 11:59 hod.; dĺžka úseku - 22,15 km; čistý čas jazdy - 0:55:44 hod.
Zložil som sa v strede námestia pri morovom stĺpe, dal si tyčinku na energiu a chvíľku posedel. Potom som ešte cvakol sochu národovca Antona Bernoláka, ktorého pracovný život bol po dlhé roky spojený práve s týmto mestom.
Z centra sa mi pomerne rýchlo podarilo bez väčších problémov vymotať a už aj ťahám naprieč šírou rovinou. Za odbočkou na Andovce sa cesta vlečie popri toku rieky Nitry, nato pretínam Dlhý kanál, tečúci až od Lehoty, a vlastne aj samotnú Nitru. Aj som zbehol k brehu, ale žeby tá voda vyzerala nejako lákavo? Hoci okolitý terén je maximálne rovinatý, hradská sa všelijako neprirodzene zatáča, nakoniec sa dostávam do Komoče. Severne od nej, smerom na Zemné, leží sútok Nitry s Váhom, spečatenie osudu tejto rieky po jej 197 kilometroch od prameňa v Kľačne na úpätí Malej Fatry.
Nachádzam sa už v čisto maďarskej oblasti – pokiaľ sa človek sám neozve po slovensky, slovenčinu nepočuje. Na zastávke SAD si dávam krátky oddych, v postupe potom pokračujem viac na juh cez roztrúsené sídla roľníckeho charakteru, sústredené do osady Pačérok. Hradská sa potom náhle dvíha, nadchádza ochranný val rieky Váh a betónovým mostom sa dostáva na pravý breh. Po vjazde do mesta hneď míňam pumpu, no mojim najprednejším zámerom v Kolárove je nájsť železničnú stanicu. Pôvodne som myslel, že to zvládnem sám, no keď som sa zamotal v spletitej štvrti rodinných domov, bolo lepšie sa opýtať. Manželský pár mi niekoľkými vetami (s prízvukom typickým pre tento kraj) opísal správnu cestu – rovno a rovno po Mierovej ulici a na väčšej križovatke doľava, na Zemiansku Olču. Na miesto prichádzam tesne pred dvanástou, poludňajšie slnko pečie jak sviňa.

Úsek 5, Kolárovo - Vlčany (nám.)
čas v cieli úseku - 13:30 hod.; dĺžka úseku - 18,95 km; čistý čas jazdy - 0:49:11 hod.
Bicykel som odparkoval pred dopravnou kanceláriou a zatelefonoval Rudolfovi, ktorý sa už medzitým vrátil z burzy starožitností. Budova stanice pôsobí mierne zanedbane, no nie je vyrabovaná, v priestoroch pre personál sa stále pohybuje nejaký zamestnanec železníc. Koľajisko trocha zarástlo, ale nečudo, posledný pravidelný osobný vlak tadeto šiel vo februári 2003, a aj to asi nebol veľký nával cestujúcich. S nákladnou dopravou na trati č.136 neviem ako to je, nejaké veľké závody sa tu nenachádzajú (okrem agrochemického podniku v Kolárove).
Cestou od stanice ma zaujala ešte jedna vec – štadión futbalového klubu Agro ZVL, pomenovaný po Kolomanovi Gőghovi. V krčme som sa na to spýtal jedného dedka (aj s ním kúštik pokecal o najlepších časoch futbalu na Slovensku), a skutočne tento bývalý československý reprezentant začínal s futbalom práve tu. Ostatne, v krčme som sa nejaký ten moment zdržal – dal si pepsicolu (na juhozápade sa stáva, že čapovaná kofola nie je v ponuke), nazrel do mapy kvôli načrtnutiu spiatočnej trasy a popri tom si vychutnával atmosféru pekného jarného dňa, i keď už možno skôr pripomínal letný.
Vždy som si myslel, že Kolárovo je iba taká veľká dedina, no realita ma vyviedla z omylu. Čiastočne to tak môže byť, no toto poľnohospodárske mestečko uprostred Podunajskej nížiny má svoju históriu. Začína sa písať s výstavbou pevnosti v roku 1664, avšak ležiacej na druhom brehu Váhu. Po jej zániku sa osídlenie začalo rozvíjať za Malým Dunajom. Pôvodný názov (maďarský i slovenský) znel Gúta, nový mesto nadobudlo zrejme až po druhej svetovej vojne. Kuriozitou je, že rovnako ako ostatné po národných buditeľoch pomenované obce, nemôže mať umiestnenú tabuľu s názvom v jazyku národnostnej menšiny. Svinstvo, lebo všetci vieme, aká národnosť tu žije vo väčšine. Dojem na mňa urobilo najmä priestranné Kostolné námestie, tvoriace vlastne centrum mesta.
Čaká ma ešte cesta domov, s odchodom veľmi neotáľam. Na konci Kolárova sa hlavná cesta č.573 (Komárno – Sereď) prudko stáča na sever, oceľovým mostom prechádza ponad Malý Dunaj a opúšťa Žitný ostrov. Ozaj, prvý raz som na bicykli zavítal na Žitný ostrov (Nagycsallóköz sziget), to mám ďalší míľnik. Tieto dolniaky majú zvláštnu atmosféru, hoci niekedy môžu pôsobiť na návštevníka mierne zaostalo; dúfam, že sa sem ešte vrátim.
Ďalej už postupujem pustinou popri toku rieky Váh (nevidím ju však z cesty) do sídla zvaného „Dedina Mládeže“. Nejde o srandu, názov je oficiálny. Hoci trocha čudný, avšak pomerne výstižne reflektuje okolnosti, za akých obec vznikla – vystavali ju mládežnícki budovatelia socializmu niekedy v 50.rokoch, aby sa potom mohli venovať skultúrňovaniu okolitých lánov zeme na nive Váhu a po vzore stachanovcov plneniu plánu päťročnice na minimálne 200%. Dedina má asi 500 obyvateľov, nepatrí teda medzi najväčšie sídla v SR, skôr naopak. V čase mojej návštevy navyše vyzerá akosi ľudoprázdne.
Prechádzam do okresu Šaľa a po dosť dlhom úseku jazdy okrajom polí konečne vidím na obzore ľudské sídlo – Neded. Samozrejme, chcel by som zájsť k stanici, kde som doposiaľ zavítal iba raz v auguste 2005, no po zabočení na jednu z vedľajších uličiek strácam orientáciu a keď sa mi zdalo, že smerujem k trati, objavuje sa predo mnou ceduľka „Vitajte vo Vlčanoch“. Ďakujem pekne. Dostal som sa do stredu tejto približne 3-tisícovej obce, kde sa skladám pri pamätníku padlým. Ešte predtým sa pri mne ale pristavili dvaja do krčmy smerujúci Cigáni s obdivnými rečami na môj účet.

Úsek 6, Vlčany - Šaľa-Veča
čas v cieli úseku - 15:25 hod.; dĺžka úseku - 22,33 km; čistý čas jazdy - 0:59:08 hod.
Po tom, čo dojedám koláče, som aj po Vlčanoch poblúdil v snahe vyhľadať železničnú stanicu – skončil som na roli za dedinou. Bez úspechu teda pokračujem v jazde obcou smerom k Váhu, pričom ešte zastavujem pri tamojšom futbalovom štadióne, dejisku divízneho majstrovského futbalového zápasu.
Na kompe Slovenskej správy ciest už čakajú dve autá, jedno potom došlo úplne nadoraz, už sme sa chystali vyplávať. Bicykel som odstavil na ľavoboku, kompár potom zatiahol laná a už aj križujeme rieku. Plavba prievozom je zážitok, na tomto som napokon bol v októbri minulého roku počas návratu bicyklom z Palárikova. Pre obyvateľov dedín z pravého brehu Váhu je kompa vítanou pomocou, inak by na smer Nové Zámky a Šurany museli našu najdlhšiu rieku prechádzať mostami v Šali alebo Kolárove, čo predstavuje citeľnú obchádzku.
Na najbližšej križovatke sa stáčam na sever a ďalej ťahám šírošírou rovinou cez osadu Perješ až do Selíc. Za dedinou, uprostred cesty ma zastavili dvaja típkovia s frajerkami, že majú pichnutú dušu. Dofúkal som, no keďže stále spúšťalo a išlo o úzky ventil, mal som dojem, že problém nebude v deravej duši, skôr vo ventile samotnom (tieto úzke sú dosť citlivé). Nakoniec tam ale bolo iba povolené nejaké tesnenie, toto zastavenie ma však stálo dosť času.
Nasleduje Trnovec nad Váhom, kde sa napájam na hlavnú autocestu č.75 a rovinkou s výhľadom na areál chemického závodu Duslo pokračujem do Šale, konkrétne mestskej časti Veča. Na pumpe Extrabenz si dávam už potrebnú pauzu na občerstvenie, doplnenie tekutín a v neposlednom rade i krátku regeneráciu fyzických síl.

Úsek 7, Šaľa-Veča - Pata (kon.)
čas v cieli úseku - 16:45 hod.; dĺžka úseku - 18,81 km; čistý čas jazdy - 0:48:52 hod.
Kým tak sedím na pumpe, pri čerpadlách sa vystriedalo množstvo áut, postupne prichádza i môj čas. Dnes pre zmenu zo Šale nepôjdem cez Šoporňu, ale podobne ako tri roky dozadu – rovno z Veče k Duslu po rovinke a odtiaľ mierne zvlnenou krajinou obcami Močenok a Horná Kráľová. Veľmi nezastavujem, hoci energie mám čoraz menej. Z Hájskeho opäť stúpam, míňam hranicu okresu Galanta a zakrátko križujem nadjazdom štvorprúdovú rýchlostnú komunikáciu R1. Na konci Paty potom krátka pauza a ďalšie stúpanie.

Úsek 8, Pata - Alekšince
čas v cieli úseku - 17:57 hod.; dĺžka úseku - 21,52 km; čistý čas jazdy - 0:56:04 hod.
Z Paty šľapem hore tiahlym stupákom okolo motorestu Kolienko; volá mi otec, že už dorazili na Podbanské a idú niekam na prechádzku, aspoň som teda pri hovore preveril funkčnosť tej handsfree súpravy, čo mám celý deň zacviknutú na uchu.
Prestávku si dávam aj na osamotenej autobusovej zastávke pri exite Mladý Háj. Od Alexandrovho Dvora zbieham dole do Bábu a odtiaľ pokračujem na Rumanovú – posledný úsek je rutina, no napredujem stále pomalšie. Ešte zdolať tie kopce – neviem, čím to je, ale pri pohľade na to stúpanie akoby som nabral nové, čerstvé sily. Na vrchole som bol v momente. Cez Rišňovce potom po hlavnej od Hlohovca a na Žombochu zatáčka do Alekšiniec. K nám domov prichádzam niečo pred šiestou a musím povedať, že úplne zničený.
Taký som bol z tej cesty hotový, že pár minút len tak sedím a čumím do blba. S podaným výkonom ale nemôžem byť nespokojný – prešiel som rovných 160 km. Pokiaľ bude moja tohtoročná forma aj naďalej gradovať, hádam sa dočkám aj prekonania nejakých osobákov.

Počasie - ráno polooblačno, doobedu vyjasnenie, polojasno, veterno, tep.asi 20-23°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
160,90 km	10:07 hod.	6:38:55 hod.	24,64 km/h	56 km/h	Andač

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007