Cyklo Komárno - 22.august 2008, pi.



Úsek 1, Alekšince - Močenok (ObÚ)
čas v cieli úseku - 8:51 hod.; dĺžka úseku - 30,66 km; čistý čas jazdy - 1:12:22 hod.
Večer som uvažoval, že pôjdem ráno s otcom do Bratislavy a odtiaľ sa nejako zveziem domov. Napokon mi však pripadlo rozumnejšie vyraziť z domu smerom na Blavu a až podvečer nazad autom. Za trasu som si zvolil: Alekšince – V.Meder – Šamorín – BA. Ráno som otcovi namontoval na Passata strešný nosič, čo mi koniec-koncov nejakú tú minútku zabralo, vyrážam teda až o 7:34 hodín.
Z Alekšiniec postupujem po hlavnej ceste č.513 (Nitra – Hlohovec), v Rišňovciach sa odpájam na lokálku a kopcovitým terénom pokračujem na juhozápad. Za obcou Báb ma čaká tiahly kopec, stúpanie nie je príjemné, nevyhnem sa mu však. Nakrátko sa zastavujem pri miestnom ... kaštieli, ležiacom povyše Bábu v časti Alexandrov Dvor. Na križovatke Mladý háj križujem rýchlostnú komunikáciu R1 a pozvoľným klesaním schádzam do rovnomennej osady patriacej k obci Hájske. Po neoficiálnej asfaltovej ceste, pretínajúcej mierne vlnitý a otvorený terén tunajších rolí, sa dostávam do spomínaného Hájskeho. Mám už teda jasno, že pri postupe týmto smerom môžem Patu vynechať. Iste, lepšou skratkou by bola trasa cez V.Zálužie a Jarok, ibaže táto je za daždivého počasia či deň-dva po daždi nepoužiteľná, nakoľko niektoré jej úseky sú iba prašné.
V Hájskom mi cestu skrížil autobus smerujúci na Šaľu. Mierny stúpaním pokračujem nad dedinu a odtiaľ viac-menej klesám cez Hornú Kráľovú až do Močenka (predtým Sládečkovce), kde pauzujem na „námestí“ pri obecnom úrade. Skladám sa pri soche sv.Gorazda a popri konzumácii müsli tyčiniek uvažujem o ďalšej trase.

Úsek 2, Močenok - Vlčany (kompa)
čas v cieli úseku - 10:18 hod.; dĺžka úseku - 27,08 km; čistý čas jazdy - 1:05:55 hod.
Za Močenkom postupujem rovnakou cestou ako pri nedávnej seneckej cyklistike, okolo chemickej fabriky Duslo do Veče, miestnej časti Šale. Keďže už som dlho nešiel kompou a rád by som si túto skúsenosť zopakoval, namiesto postupu do centra mesta sa stáčam po frekventovanej hlavnej ceste č.75 (Bratislava – N.Zámky) na Trnovec nad Váhom. Križujem železničnú trať č.130 (Bratislava – Štúrovo) a po prejazde cez dedinu sa predo mnou otvára šíra rovina. Slnko pečie, ťahá mierny protivietor, koniec hradskej je v nedohľadne. Kúsok sa „pretekám“ s traktorom, vstupujem do Selíc a opäť zdolávam pomerne dlhý úsek lemovaný holo ničotou juhoslovenských rovín. Míňam iba zo dve usadlosti a zakrátko prichádzam k brehu Váhu. Stalo sa, čo som nechcel, no predsa som sa nemohol vyhnúť pocitu, že to príde – kompa nepremáva. Tak to oznamuje nápis na rampe prívodnej cesty. Na brehu čaká iba jedno auto, jeho majiteľ mi silným maďarským prízvukom vysvetľuje, že je nízka hladina a takú hodinku, hodinku a pol bude ešte treba počkať. Neexistuje!

Úsek 3, Vlčany (kompa) - Nové Zámky (Výpalisko)
čas v cieli úseku - 11:58 hod.; dĺžka úseku - 21,1 km; čistý čas jazdy - 0:53:47 hod.
Po zápise údajov trielim nazad k poslednej križovatke, odkiaľ sa stáčam na Palárikovo. Kompa napokon nie je jediný problém, v dedine som nabehol na nejaký hrboľ a chytil defekt na zadnom. Takáto zhoda náhod človeka naserie, nervy však pri riešení zapeklitej situácie nepomôžu. Skladám sa na lavičke v parku palárikovského kaštieľa, dávam dole kapsy a odopínam koleso. Výmena nejakú chvíľu trvala, keď som s ňou bol hotový, dal som si čosi pod zub a dumal, kam a ako budem pokračovať. Po nazretí do cesťáku volám domov Viliamovi, aby mi overil časy odchodov vlakov. Plán je teda nasledujúci – bicyklom do Komárna (hádam to stihnem...), vlakom z Komárna do Dunajskej Stredy a tam sa uvidí (buď to potiahnem na Bratislavu alebo ma vyzdvihne otec). Obloha je akási čudná, ani jasná, ani zamračená. Dúfam, že sa nezatiahne a nebude pršať, to by už bol vrchol!
Po obehnutí zámockého parku smerujem krížom cez dedinu, križujem Dlhý kanál a po lokálke sa presúvam cez osadu Horný Jur do Ľudovítova. Prekračujem hlavnú trať č.130 a zakrátko som späť na ceste I.triedy č.75. Pridávam do tempa. Snažiť sa musím o to viac, že do tela sa mi opiera slabší protivietor. Premávka je značná, ešte viac sa zahusťuje na začiatku Nových Zámkov. Za druhou väčšou križovatkou (odbočka k Tescu) nakrátko zastavujem, nazerám do mapy a cestovného poriadku a uvažujem, či to potiahnuť „po vlastných“ do Komárna alebo sa zviezť vlakom.

Úsek 4, Nové Zámky - Hurbanovo (ČS Jurki)
čas v cieli úseku - 12:58 hod.; dĺžka úseku - 18,61 km; čistý čas jazdy - 0:49:26 hod.
Síl mám samozrejme dosť, takže sa spoľahnem sám na seba. Z Nových Zámkov však budem postupovať pozdĺž železnice, takže v najhoršom prichádza do úvahy aj ten vlak. Po prejazde mestom (centrum pravdaže vynechávam), prechádzam ponad rieku Nitru a výpadovkou míňam priemyselnú zónu. Už sa dočista vyjasnilo, takže poludňajšie slnko cítiť o to viac. Najbližšou dedinou je Bajč, cez prázdniny som tu s Rudolfom popíjal kofolu, to počas Tatier na bicykli. Tentoraz som iba zašiel k železničnej zastávke, skontroloval odchody vlakov a trocha sa vydýchal.
Vo svižnom postupe pokračujem naďalej, míňam križovatku bajčiansky cíp a cez osadu Pavlov Dvor sa dostávam do Hurbanova. Naposledy som do tohto 8-tisícového mesta, známeho najmä pivovarom Zlatý bažant a hvezdárňou, zavítal ešte v auguste 2005. Dnes tu nie je na nič čas, iba prechádzam. Údaje zapisujem na konci mesta na čerpacej stanici.

Úsek 5, Hurbanovo - Komárno (žst.) (- Dunajská Streda)
čas v cieli úseku - 13:47 hod.; dĺžka úseku - 15,59 km; čistý čas jazdy - 0:42:06 hod.
Pôžitok z tejto jazdy rozhodne nemám. Hustá premávka, ostré slnko, silnejúci protivietor a chradnúce sily sú toho príčinou. Tempo mierne zvoľňujem, no nezastavujem, stále šľapem a šľapem. Už mi to aj lezie na nervy, cesta sa zdá byť nekonečná, okolité polia tiež, siahajú až za horizont. Za Hurbanovom míňam osady Zelený Háj a Holanovo, po hodnom úseku odbočku k železničnej stanici Chotín, ktorá je pred Komárnom poslednou. Teraz to závisí už iba odo mňa samého. Kúsok za Ďulovým Dvorom, čo je už vlastne súčasť Komárna, nadjazdom križujem železnicu (jediné stúpanie široko-ďaleko) a pred vážskym mostom sa zastavujem na pumpe Slovnaft, keďže zásoby tekutín mi povážlivo dochádzajú.
Do Komárna, okresného a historicky významného mesta s približne 36 tisícmi obyvateľmi, vstupujem po prejazde ponad rieku Váh od východu. Na hlavnej križovatke severne od centra mesta sa stáčam na smer Bratislava a okolo nemocnice sa dostávam na predstaničné námestie. Bicykel vynášam hore schodmi do vestibulu stanice a po nákupe lístkov čakám pár minút na peróne. Zalial ma pot. Ten záver bol hektický, stihol som to akurát. Po pristavení súpravy (810+dva vozne) nakladám bike a dávam si čosi pod zub.
Osobný vlak č.4360 vyráža zo stanice Komárno o 14:09 hodín, smerujúc traťou č.131 (Komárno – Bratislava) na severozápad. Prvou zastávkou sú Komárno závody, ďalej to sledujem iba zbežne, čosi fotím a spomínam na poslednú jazdu touto traťou – v auguste 2005 počas akcie „Po železnici“. Jediným väčším sídlom na trase je Veľký Meder – z okna motoráku hľadím na svoj cieľ, ktorý ostal nezdolaný. Do Dunajskej Stredy prichádzame o 15:21 hodín, vlak tu jazdu končí, ďalší spoj vyráža opačným smerom a stanica sa po chvíli vyprázdňuje.

Úsek 6, Dunajská Streda (žst.) - Oľdza
čas v cieli úseku - 16:27 hod.; dĺžka úseku - 23,47 km; čistý čas jazdy - 0:57:41 hod.
Na dunajskostredskej stanici je pusto, ostal som tam iba ja a zopár železničných robotníkov. Tvár a ruky, zasolené a zalepené od schnúceho potu, som si osviežil v umývadle na peróne, „zlikvidoval“ zo dve tyčinky a pustil sa do ďalšej cesty. S otcom som sa dohodol, že ma vyzdvihne v Senci – mám teda čo robiť. Od stanice postupujem výpadovkou na okraj mesta, ku križovatke s hlavnou cestou č.63 (Bratislava – Štúrovo), odkiaľ pokračujem po lokálke cez Veľké Blahovo a Orechovú Potôň. Za dedinou sa napájam na cestu II.triedy č.572 (Bratislava – Dun.Streda). Pozorujem pribúdanie oblačnosti od juhu, tvorí sa pomerne ostrá hranica medzi jasnou oblohou (smerom na Senec) a zamračenou (okolo Dun.Stredy). Táto oblačnosť však nevyzerá hrozivo, dažďa sa nemusím obávať.
V Lehniciach krátko pauzujem, kontrolujem mapu obdivujem tunajší pseudogotický kaštieľ, dnes liečebný ústav. V miestnej časti Sása opúšťam hlavnú cestu a lokálkou s nedávno zrenovovaným povrchom pokračujem na Oľdzu. Jediné moje šťastie je, že mám vietor v chrbte, počas jazdy vlakom sa mi zregenerovali sily, ide to rýchlo. Keby som však mal zápasiť s protivetrom, neviem, neviem či by som to stíhal...

Úsek 7, Oľdza - Senec (kon.)
čas v cieli úseku - 17:37 hod.; dĺžka úseku - 19,23 km; čistý čas jazdy - 0:48:24 hod.
Záverečný úsek. V Oľdzi telefonujem s otcom, opúšťajúcim Bratislavu, upresňujem mu súčasnú polohu. Skratka z Oľzde (krásny názov, miestni určite nemajú problém ho vysloviť :D) ma privádza do Zlatých Klasov, čo je v podstate strategické miesto, neďaleko seba sa tu nachádzajú dva mosty ponad Malý Dunaj. Cesta vedie cez Hurbanovu Ves a Hrubý Šúr, do Senca prichádzam od juhu. Zastavujem pri akomsi hoteli a volám otcovi – napokon ešte musím prejsť obchvatom mesta bližšie k exitu diaľnice D1. Bike nakladáme na strechu na takej väčšej odstavnej ploche neďaleko hasičskej stanice. Z cyklistiky som sklamaný, dnes mi nič nevyšlo. Spokojný môžem byť iba so 150 kilometrami a riadnym záberom, čo sa fyzičky týka.

Počasie -
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
156,01 km 10:03 hod. 6:29:41 hod. 24,32 km/h 50,6 km/h Rišňovce





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008