Cyklo Levice - 15.august 2007

Cyklo Levice - 15.august 2007, st.

Úsek 1, Alekšince - Nitra (Šindolka)
čas v cieli úseku - 6:08 hod.; dĺžka úseku - 15,25 km; čistý čas jazdy - 0:37:00 hod.
Po dlhej a vcelku náročnej dunajskostredskej cyklistike som si doprial v utorok jednodňovú pauzu. Do príchodu rodinky z Chorvátska ostáva už len deň, do konca týždňa bude pekné počasie, preto to využijem.
Ráno vyrážam po ľahkých raňajkách pomerne skoro, o 5:25 hodín, pričom z Alekšiniec pokračujem tradičnou cestou na Andač, Zbehy a Čakajovce. Premávka je ráno ešte mierna, no pred vstupom do krajského mesta, a najmä okolo priemyselného parku v Drážovciach, sa čiastočne zahusťuje. Do Nitry prichádzam okolo poľnohospodárskej školy a na Šindolke pauzujem pri prameni.

Úsek 2, Nitra - Jelenec (žst.)
čas v cieli úseku - 6:56 hod.; dĺžka úseku - 15,57 km; čistý čas jazdy - 0:41:14 hod.
Spodnou časťou mestskej štvrte Zobor prechádzam zástavbou popod rovnomenný vrch a po tiahlom stupáku na konci Nitry ústim do Nitrianskych Hrnčiaroviec. Ťahá sa mi akosi ťažšie, trochu tomu napomáha aj mierny protivietor. Terén je na úpätí masívu Žibrice vlnitý, zdolávam niekoľko kopcov a cez Štitáre a Kolíňany, kde križujem hlavnú cestu č.65 (Nitra – Zvolen), sa dostávam do Jelenca. Na tunajšej železničnej stanici trate č.141 (v súčasnosti nepoužívanej pre osobnú dopravu) absolvujem prvú prestávku na občerstvenie. Koľajisko je pusté, zarastené, len občas tade prejde manipulačný nákladný vlak. Budova je však udržiavaná, žije tu výpravca zo Zlatých Moraviec, známy reklamný manekýn, ktorého som pri odchode aj stretol :)

Úsek 3, Jelenec - Veľké Vozokany
čas v cieli úseku - 8:20 hod.; dĺžka úseku - 19,85 km; čistý čas jazdy - 0:53:16 hod.
Lokálnou komunikáciou postupujem v dolinke Jelenského potoka na Neverice, pričom kopčeky pohoria Tríbeč sa mi čoraz viac vzďaľujú. V Nevericiach nepokračujem ako obyčajne rovno na Zlaté Moravce, avšak po vzore trasy posledných Tatier na bicykli mením smer k hlavnej a po nej krátkym úsekom prechádzam do Beladíc.
Hlavný ťah po chvíli opúšťam a okrajom obce pokračujem do miestnej časti Veľké Chrašťany, lokálka ma potom vedie dolinkou potoka Drevenica aj cez osady Perov a Malé Chrašťany, za ktorými sa stáčam opäť na východ. Cez mierny kopček prechádzam do Slepčian, kde pri miestnej železničnej zastávke vystihujem traťou č.151 od Zlatých Moraviec sa ženúci montážny voz, hovorovo drezinu. Za dedinou zbieham z požitavskej hlavnej cesty č.511 (Bajč – Veľké Uherce) do Viesky nad Žitavou, širokej verejnosti známej najmä unikátnym arborétom vždyzelených rastlín, patriacim pod SAV.
Keďže ako turista som tam bol už mnohokrát, minulý rok aj zo školy a tiež v rámci Tatier na bicykli, pokračujem v postupe. Deravá asfaltka ma privádza ku križovatke s miestnou komunikáciou od Tesárskych Mlynian, odkiaľ stúpam hore kopcom k rázcestiu s turistickým hríbikom na Sekaninách. Smerom na západ mám dobrý výhľad na pohorie Tríbeč, predovšetkým na masív Žibrice. Počasie je priam nádherné, na oblohe ani obláčik, čo viac si môžem priať? Azda pollitrík vychladenej kofoly by „bodol“, možno ďalej sa pošťastí.
Zo Sekanín nepokračujem hradskou, lež po prašnej ceste medzou na okraji polí – na prvom je už žito pokosené, druhé je kukuričné. Postupujem najskôr po rovinke, kúsok však klesám. Zakrátko sa ocitám pri cieli tejto menšej zachádzky – pamätníku Vozokanskej bitky roku 1652 medzi oddielmi tureckého sultána a vojskami uhorských stavov. Ako píše infotabuľa, turecký Boh vojny tu nepochodil, obrancovia uhorskej zeme zvíťazili, ba mali nepomerne menšie straty ako ich nepriateľ. Rodinka tu bola premiérovo počas môjho pobytu v Košiciach, no ja som mal už dávnejšie v pláne prísť sa sem pozrieť. Dnes sa teda podarilo.
Po obhliadke pamätníka, bronzového leva na mramorovom podstavci, po ktorom je aj lokalita nazvaná Pri Levovi či Vozokanský Lev, sa púšťam ďalej dole štrkovkou k rázcestiu Diely na okraji Veľkých Vozokán.

Úsek 4, Veľké Vozokany - Tlmače (žst.)
čas v cieli úseku - 9:55 hod.; dĺžka úseku - 26,8 km; čistý čas jazdy - 1:09:09 hod.
V rýchlosti pokračujem dolinkou potoka Siročina na Čierne Kľačany, kde znova naberám kurz na východ. Lokálkou postupujem na Volkovce, s výhľadom na masív Veľkého Inovca schádzam do dediny a po chvíli postupu od trate č.141 (Leopoldov – Kozárovce) v miestnej časti Olichov sa dostávam späť k hlavnej ceste č.65.
Netrvá však dlho a zasa sa s ňou lúčim, tentoraz definitívne. Po výšľape okolo motorestu Zubor odbočujem na Čaradice, kde absolvuje jeden nepríjemnejší stupák a nato už len klesám cez Tekovské Nemce do najzápadnejšej obce stredného Slovenska, Hronského Beňadiku. Týmto som sa vlastne dostal na úroveň jedného z našich najmohutnejších tokov, rieky Hron. V súvislosti s ňou plánujem splav, no ten je skôr záležitosťou vzdialenejšej budúcnosti.
Najvýznamnejšou miestnou pamätihodnosťou je benediktínsky kláštor z 11.storočia (v 16.stor.opevnený na spôsob renesančnej pevnosti), ležiaci zhruba v strede obce na úpätí vrchu Vartička. Z ekonomického hľadiska je dôležité hlavne skladisko pohonných hmôt spoločnosti Slovnaft. Kláštor je skutočne pozoruhodná a uchvacujúca stavba, človek z tých múrov priam cíti závan histórie. Naposledy som tu bol minulý rok počas spomínaných Tatier na bicykli, no to sme dedinou viac-menej len prebehli. Prvý raz som toto miesto navštívil na jednej z vôbec prvých cyklotúr, ešte s Tomášom Radeckým v lete 2004. To sú spomienky...
Dnes sa tu v krčme nezastavujem, len som sa zložil na lavičke pri pamätníku padlým v prvej svetovej vojne. Okrem menšieho občerstvenia vyberám mapu a premýšľam o nasledujúcej trase. Z Hronského Beňadiku pokračujem po prúde rieky južným smerom, pričom prechádzam takzvanou Slovenskou bránou. Ide o niekoľkokilometrovú zúženinu na pomedzí údolia Hrona a postupne sa otvárajúcej Podunajskej roviny, ťahajúcu sa od Beňadiku približne po Tlmače. Po ľavom brehu rieky ju lemujú skalné útvary okraja Hodrušskej vrchoviny. V osade Psiare na moment zastavujem na jednoduchej železničnej zastávke trate č.150, nato prechádzam cez Kozárovce, križujem železnicu a mostom prebieham na druhý breh Hrona do Tlmáč. Je to malé mesto, ktorého dôležitosť spočíva výhradne v prítomnosti strojárenského závodu SES. Oproti vstupnej bráne do areálu leží miestna železničná zastávka, kde zapisujem údaje z cyklocomputera.

Úsek 5, Tlmače - Kalná nad Hronom (žst.)
čas v cieli úseku - 11:37 hod.; dĺžka úseku - 23,56 km; čistý čas jazdy - 1:01:26 hod.
Kúsok za Tlmačmi, respektíve pred Veľkými Kozmálovcami, zbieham z hlavnej cesty ešte viac na východ. Hradská vedie rovinou na úpätí Štiavnických vrchov, z juhu posiatych početnými vinohradmi, cez dediny Rybník a Čajkov. Postupne sa stáčam na juh, pokračujem cez Hronské Kosihy a Podlužany, pričom v lokalite Krížny vrch sa napájam na štvorprúdový obchvat Levíc. Do okresného mesta prichádzam od severu, výpadovku opúšťam na najbližšej križovatke pri Tescu a nato sa o 10:40 hodín dostávam do centra. Ústrednou pamiatkou metropoly dolného Pohronia je celkom iste Levický hrad pôvodom z 13.storočia, slúžiaci najmä na ochranu prístupových ciest k stredoslovenským banským mestám. Hrad dobyli Turci roku 1663, no neskôr boli porazení a cisárske vojská objekt opäť opevnili. Definitívne padol za obeť až počas Rákocziho povstania.
Zrúcaniny sú vkusne zasadené do areálu dnešného Tekovského múzea. Hoci prichádza pomerne veľa turistov, je tam vcelku ticho a príjemne. Dal som čosi pod zub, doplnil tekutiny a nahliadol do mapy. Chvíľu som ešte posedel a o 11:10 hodín sa pustil do ďalšieho postupu. Prejazd priemyselnou perifériou mesta za plnej premávky bol trocha nepríjemný, no Levicami to nekončí. Hlavnou cestou č.51 (Nitra – Krupina) pokračujem na západ, prechádzam Hornou Sečou a len ľavom brehu Hrona pri Kalnej, kde je umiestnený pamätník na záverečné boje druhej svetovej vojny v podobe ruského tanku T-34, si dávam krátku prestávku.

Úsek 6, Kalná nad Hronom - Dyčka (žst.)
čas v cieli úseku - 12:37 hod.; dĺžka úseku - 20,95 km; čistý čas jazdy - 0:52:27 hod.
V Kalnej sa železničná trať č.150 (Nové Zámky – Zvolen) stáča na juhozápad, ja však ešte kúsok ťahám súbežne s vlečkou do jadrovej elektrárne Mochovce, ktorej mohutné chladiace veže vykukujú spoza kopčekov Hronskej pahorkatiny a je ich vidieť takmer zo všetkých svetových strán. Hlavná cesta začína pozvoľna stúpať, plynulý postup mi sťažuje aj mierny protivietor. Navyše ďalšia komplikácia prichádza v Rohožnici, kde ma pri zjazde čosi poštípalo do nohy, pravdepodobne osa alebo včela. V minulosti som na to býval dosť citlivý, preto radšej zastavujem na autobusovej zastávke a stehno natieram niekoľkokrát Fenistilom.
V jazde pokračujem cez Veľký Ďur, nato znova stúpanie a potom už prevažne po rovinke rýchly postup cez Čifáre a Telince až do Vrábeľ. Aj týmto približne 9-tisícovým mestom len prebieham, križujem rieku Žitavu a v priemyselnej zóne schádzam na vedľajšiu cestu smer juh. V miestnej časti Dyčka si dávam pauzu na tamojšej železničnej zastávke, pričom na trati č.151 vystihujem bardotkou vedený nákladný vlak od Úľan nad Žitavou. Navyše mi volá Dušan, ktorý šiel fotiť závodnú lanovku Calmit-u v Žiranoch, či nepoznám odtiať nejakú spojnicu do Podhorian. Bodaj by, o žiadnej zatiaľ neviem.

Úsek 7, Dyčka - Nitra (Chrenová)
čas v cieli úseku - 13:50 hod.; dĺžka úseku - 19,86 km; čistý čas jazdy - 0:51:23 hod.
Po chvíli oddychu pokračujem z Dyčky tiahlym a miestami aj strmým stúpaním nad Vráble, nato prudko zbieham a vlnitý terén Žitavskej pahorkatiny zdolávam ešte jedným výšľapom. Za obcou Paňa už iba mierne stúpam k vinohradom, odkiaľ ma tiahle klesanie privádza do obce Veľký Cetín. Nachádzam sa teda späť na nive Nitry a do krajského mesta pokračujem starou-známou trasou cez Malý Cetín, Čechynce a Janíkovce, pričom do Nitry prichádzam na sídlisku Chrenová.

Úsek 8, Nitra - Alekšince
čas v cieli úseku - 16:32 hod.; dĺžka úseku - 20,86 km; čistý čas jazdy - 0:55:33 hod.
Z Chrenovej sa púšťam smerom k „lávke“ ponad rieku a nato k zimnému, respektíve futbalovému štadiónu. Bol som zvedavý, či nemá Jano nejaký tréning, ibaže ihrisko bolo prázdne. Kolega sa má na prípravu dostaviť až o štvrtej, preto do tej doby som s ním posedel na kofole v bufete na Sihoti. Od môjho návratu z Košíc sme sa už raz v meste stretli, no stále je o čom diskutovať.
O 15:40 hodín sa naše cesty dočasne opäť rozchádzajú, kým Jano beží na tréning A-mužstva, ja pokračujem v ceste domov. Za štadiónom prechádzam ponad rieku Nitru a cez Šindolku, kde som náhodou natrafil na Dušana Vargu, opúšťam mesto. Do Alekšiniec prichádzam po necelej hodinke jazdy cez Drážovce, Čakajovce, Zbehy a Andač o 16:32 hodín, čím zakončujem druhý a posledný výlet môjho sólo pobytu doma. Som rád, že sa mi do tých Levíc podarilo dostať, pretože podobne ako Dunajská Streda, aj tento cieľ som mal v pláne ešte pred dvoma rokmi.

Počasie - jasno až polojasno, miestami veterno, zrána mierne chladno, tep.asi 30-32°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
162,70 km	11:07 hod.	7:01:28 hod.	23,52 km/h	52,2 km/h	Kolíňany

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007