Cyklo Nováky - 12.august 2008

Cyklo Nováky - 12.august 2008, ut.

Úsek 1, Alekšince - Hrušovany
čas v cieli úseku - 7:56 hod.; dĺžka úseku - 17,99 km; čistý čas jazdy - 0:47:09 hod.
Raňajšie vstávanie z postele, napriek vyhliadke dobrého počasia, je ťažké. Keďže rodinka odchádza do Košíc, bolo by dobré vyraziť ešte pred nimi. Po raňajkách a posledných prípravách opúšťam Rybničnú o 7:04 hodín. Andačské kopce ešte zvládam, no medzi Zbehmi a Čakajovcami ma chytá dosť silný protivietor. Postup sa teda výrazne spomaľuje, a to som prakticky iba na začiatku. Najskôr som chcel ísť lokálkou cez Šurianky, no akosi som si to rozmyslel. Ako tak ťahám po hlavnej na Jelšovce a závan sa mi opiera do tela, začínam mať toho plné zuby. Ozaj som uvažoval, či to nezabaliť a nevrátiť sa. Napokon ale pokračujem, bez prerušenia prechádzam cez Výčapy-Opatovce a Koniarovce, prvú pauzu si dávam v Hrušovanoch.

Úsek 2, Hrušovany - Topoľčany (nám.)
čas v cieli úseku - 8:47 hod.; dĺžka úseku - 16,86 km; čistý čas jazdy - 0:41:22 hod.
Po hlavnej ceste č.64 (Komárno – Žilina) prechádzam cez obce Preseľany a Belince, nakrátko sa zastavujem pri železničnej zastávke Kamanová. Tempo sa našťastie mierne zrýchľuje, zdolávam Dvorany, väčšiu obec Ludanice a po dlhšom úseku aj Chrabrany. S počasím to vyzerá dobre, už zrána je obloha bez najmenšej oblačnosti, belasé nebo je pre mňa tým najlepším povzbudením. Vedľajším produktom idylického počasia je ten vietor, s ktorým sa budem potýkať zrejme celý deň. V Topoľčanoch je živo, hlavné námestie je plné ľudí, domácich i turistov. Skladám sa pri katolíckom kostole v centre, kde oddychujm, konzumujem tyčinky a nahliadam do mapy.

Úsek 3, Topoľčany - Dolné Vestenice (priem.park)
čas v cieli úseku - 10:56 hod.; dĺžka úseku - 39,12 km; čistý čas jazdy - 1:43:58 hod.
Cieľom sú Nováky, ostáva zvoliť nejakú nevšednú trasu. Z preplneného centra Topoľčian pokračujem k železničnej stanici, na hlavnú sa napájam opäť pri známom pivovare Topvar. Okraj mesta tvorí priemyselná zóna, Topoľčany končia pri priecestí trate č.140 (N.Zámky – Prievidza). Po „Route-64“ pokračujem už mierne vlnitým terénom po okraji Nitrianskej nivy cez Krušovce a Dolné Chlebany. Po technickej pauze na miestnej autobusovej zastávke sa z hlavnej stáčam na lokálku smerujúcu na sever. Po počiatočnom tiahlom stúpaní postupujem viac-menej po rovinke. V jase dopoludňajšieho slnka pôsobí tunajšia krajina veľmi vábnym dojmom. Spoza odlesnených pahorkov v diaľke vyčnievajú kopce pohoria Tríbeč a Považského Inovca na severe. Všetko to dotvára kontrast jasného modrého neba s béžovou farbou kukuričných polí a sýtozelenými lesmi ďalekých kopcov.
Ako prvé míňam Solčianky, v Norovciach vybavujem nejaký telefonát, ďalej opäť stúpam. Z vrchu kopca vrhám posledný pohľad na Tríbeč a následne sa rýchlym zjazdom dostávam do Šišova. Neprehliadnuteľný je zámocký park s neskoroklasicistickým kaštieľom, v súčasnosti nanešťastie pustnúcim. Na križovatke pri futbalovom ihrisku sa v myšlienkach zaoberám možným postupom na Trenčín, ale i návštevou miestnej krčmy. Trenčín si nechávam na inokedy, azda až budúci rok, krčmu tiež vypúšťam – ešte je skoro. Otvárajú sa mi nové pohľady, krajine dominuje vzdialený hrebeň Považského Inovca, kým doposiaľ to bolo pohorie Tríbeč.
Osadou Horný Riadok prechádzam do Borčian, kde po tiahlom výšľape zbieham do údolia Bebravy, do obce Rybany. V týchto končinách som sa naposledy objavil pred vyše dvoma rokmi (Cyklo Bánovce n.B.). Napájam sa na cestu II.triedy č.592, smerujúcu na okresné mesto Bánovce nad Bebravou, už takpovediac „za rohom“ však postupujem znova po lokálke. Prebieham cez železničnú trať č.143 a v ústrety kopcom Strážova pokračujem na Pravotice. Krátko pauzujem na autobusovej zastávke pri kostole.
Slnko už pečie naplno. Nad Pravoticami sa napájam na hlavnú cestu č.50 (Trenčín – Zvolen) a v hustej premávke smerujem na východ. Krajnica je úzka a deravá. V Jerichove, miestnej časti Brezolupov, míňam akýsi motorest, po ktorom začína tiahnuce sa stúpanie s následným zjazdom do obce Hradište. Pred troma rokmi sme tu pauzovali počas mojich premiérových Tatier na bicykli. V susedných Dolných Vesteniciach schádzam z hlavnej ku gumárskej fabrike Vegum, na neoficiálnu asfaltku vedúcu po ľavom brehu riečky Nitrice. Až takmer na konci priemyselného parku (areál Saargummi) som si spomenul, že občas aj údaje treba zapísať. Tentoraz som to dosť prešvihol...

Úsek 4, Dolné Vestenice - Chalmová
čas v cieli úseku - 12:44 hod.; dĺžka úseku - 26,33 km; čistý čas jazdy - 1:12:09 hod.
Popri Nitrici postupujem kľudnou a málo vyťaženou cestou do rovnomennej obce. Riečka Nitrica v týchto miestach prechádza úzkym údolím uzavretým masívom Drieňova na juhu a rozľahlejších Strážovských vrchov, vypínajúcich sa severne od hlavnej cesty. Za Nitrianskymi Sučanmi križujem Nitricu, kochám sa pohľadom hore jej údolím, ťahajúcim sa až k Nitrianskemu Rudnu, a užívam si objatie stredoslovenských kopcov, než sa vrátim naspäť na rovinu. Od osady Majer ma stúpanie privádza na predĺžený hrebeň Drieňova, odkiaľ sa púšťam do údolia Nitry. Pri vodnej nádrži v Novákoch nakrátko pauzujem, zachádzam do mesta a v krčme oproti železničnej stanici popíjam kofolu. Pohľadom do mapy uvažujem o spiatočnej trase.
Horná Nitra nepatrí medzi najkrajšie regióny na Slovensku. Dlhoročná pripovrchová ťažba lignitu poznačila ráz krajiny i niekoľko obcí, ktoré museli byť čiastočne vysťahované, a viacero priemyselných závodov (najmä tepelná elekltráreň a chemické závody NCHZ) tiež čistote prostredia v minulosti veľmi nenapomohlo. V centre Novák sa dlho nezdržiavam, po hlavnej ceste č.64 vyrážam smerom na juh (respektíve juhozápad). Autocesta vedie poza rozsiahly areál spomínaných NCHZ (predtým Chemické závody Wilhelma Pieka) a elektrárne Nováky (ENO), podľa značiek je tam zákaz zastavenia a fotenia(?).
V Zemianskych Kostoľanoch sa mi zapáčilo, že každú pamiatku, vrátane kostolov, mali zreteľne označenú. Aspoň netreba hľadať. Nachádzajú sa tu hneď tri kaštiele, najstarší z nich, strohý renesančný postavaný okolo roku 1600, leží hneď pri ceste. V snahe nájsť vedľajšiu cestu na Chalmovú, ktorá však mala zákaz vjazdu, keďže vedie k odkalisku, som poblúdil do miestnej časti Lelovce, ležiacej na pravom brehu Nitry. Vraciam sa teda na hlavnú a s výhľadom na Vtáčnik pokračujem cez Viesku do Bystričian, kde sa stáčam do spomínanej Chalmovej. Oceľovým mostom prechádzam ponad Nitru a pauzujem pri tunajšom barokovo-klasicistickom kaštieli rodiny Detrich, ktorý je dnes sídlom reedukačného domova pre mládež (polepšovne?).

Úsek 5, Chalmová - Bošany (ČS Slovnaft)
čas v cieli úseku - 14:22 hod.; dĺžka úseku - 25,64 km; čistý čas jazdy - 1:08:52 hod.
Podľa mapy vedie z Chalmovej, inak známej celoročne otvoreným termálnym kúpaliskom, spevnená cesta do Malých Krštenian. Rád by som pokračoval práve ňou, už aj preto, že sa mi nechce vracať hore kopcom do Bystričian. Nie som si ale celkom istý, či je zmienená cesta prejazdná v celej dĺžke (nakoľko tam leží kameňolom), takže sa informujem u cyklistu prichádzajúceho práve z toho smeru. Ubezpečil ma, že aj napriek lomu je táto štreka prejazdná. Kúsok je povrch spevnený, ďalej už iba prašný, dosť nerovný. Od lomu na vápenec postupujem opäť po asfaltke, prechádzam obcou Malé Kršteňany, míňam nemocnicu v Partizánskom a vstupujem do mestskej časti Šimonovany. Tu sa nachádza pomerne starý, goticko-renesančný kaštieľ podobný tomu v Zemianskych Kostoľanoch.
V Partizánskom som chcel navštíviť istý cykloobchod v úmysle zakúpiť si nový dres (starý doslúžil a tento modrý turistický nátelník je iba dočasné riešenie), od čoho však nakoniec upúšťam. Obchod som v spleti ulíc nenašiel. Najužšie centrum mesta tvorí Námestie SNP, kde sa skladám a pauzujem. Od námestia prechádzam parkom k rieke, kde niekoľko barakov tvorí „kolóniu“ neprispôsobivých obyvateľov mesta, nábrežím sa presúvam popri Nitre k jej sútoku s Nitricou. Nastupujem na hlavnú cestu č.593 (Partizánske – Nitra), vedúcu popod severné svahy Tríbeča. V Brodzanoch zachádzam ku kaštieľu, renesančnému s barokovým letohrádkom, najbližšie potom pauzujem na malej benzínke Slovnaftu v Bošanoch, kde dokupujem zásoby.

Úsek 6, Bošany - Dolné Lefantovce
čas v cieli úseku - 15:55 hod.; dĺžka úseku - 21,35 km; čistý čas jazdy - 1:01:39 hod.
Opäť sa výrazne začína prejavovať protivietor. Za Bošanmi pokračujem cez miestnu časť Baštín, kde ma vietor značne spomaľuje, pomalým tempom prichádzam do Solčian – kotvu som zhodil U Fischera a stiahol jeden pollitrík topvarovskej odnože kofoly. V tomto prípade neplatí, že kópia je horšia ako originál – táto miestna „kofola“ je priam božská, zvlášť, ak je človek vyprahnutý ako saharská púšť.
Po Solčanoch postupujem mierne vlnitým terénom predhoria Tríbeča, pričom míňam obce Nitrianska Streda, Čeľadince a Kovarce (tu zachádzam ku kaštieľ, nenápadnému, zastrčenému v ulici smerujúcej na Ludanice). Tempo sa mi vplyvom protivetra dosť spomalilo, rýchlosť sa však snažím držať na úrovni 20 km/h. Pred Oponicami celá krajina zaváňa akýmsi hnojovým či močovkovým zápachom, do čoho sa ešte miesia výfukové plyny z prechádzajúceho traktora. Otrasné čosi. V dedine obchádzam okolo malého poľovníckeho kaštieľa a pri kostole nakrátko pauzujem. Vynechať zo zápisu nemôžem Oponický hrad, respektíve jeho zrúcaniny, týčiace sa pod vrcholom Veľkej skaly (495 m.n.m.). Údaje zapisujem v susedných Dolných Lefantovciach.

Úsek 7, Dolné Lefantovce - Alekšince
čas v cieli úseku - 17:53 hod.; dĺžka úseku - 27,07 km; čistý čas jazdy - 1:24:30 hod.
Na kopci nad Dolnými Lefantovcami sa mi naskytá celkom dobrý výhľad – na jednej strane na rovinu Nitrianskej nivy, na druhej na pohorie Tríbeč so spomínanou Veľkou skalou a najvyšším vrchom pohoria, Veľkým Tríbečom (829 m.n.m.). Napriek pokročilej únave nepostupujem cestou č.593 priamo, avšak dovolil som si ešte jednu zachádzku. Cestu medzi Bádicami a Podhoranmi som objavil na jar, keď som sa pre nedostatok voľného času iba motal vedľajšími cestami v severnej časti okresu Nitra. Vyčerpanie zaháňam tyčinkami a niekoľkými logmi energydrinku, oddychujem v Bádiciach pri potravinách. V jazde pokračujem po poľnej, hrboľatej a prašnej ceste v ústrety kopcom Tríbeča, ktorým tu dominuje Žibrica (617 m.n.m.). Pohľadom vôkol seba znova obdivujem zložky krajiny, ktoré navzájom tak úžasne ladia – svetlomodré nebo, členité pohorie obalené zelenými korunami stromov a polia, či už nápadne žlté slnečnicové alebo doslova vo farbe pokoseného žita.
Cez pole som to potiahol až k podhoranskému družstvu, ležiacemu vedľa trate č.141 (Leopoldov – Kozárovce), odkiaľ schádzam k železničnému viaduktu a následne dole dedinou, oboma miestnymi časťami – Mechenicami i Sokolníkmi. Po opätovnom napojení sa na cestu II.triedy č.593 postupujem v pomerne hustej premávke po Drážovce, a iné to nie je ani na krátkom úseku do susedných Čakajoviec. Pár minút pauzujem pri pamätníku slovenských národovcov – hoci väčšina skutočných národovcov sa pri zaradení „ľudáckeho“ prezidenta Tisa medzi seba asi obracia v hrobe. V každom prípade, v Čakajovciach je príjemný kľud, aký tu ostatne býva po väčšinu roka (s výnimkou 14.marca).
Záver cyklistiky je bežnou rutinou – Zbehy, Andač, kopce, príchod domov tesne pred šiestou. Po údržbe bicykla nasleduje sprcha (z nevysvetliteľných dôvodov tiekla iba studená, čo mi náladu na záver dňa trocha pokazilo) a výdatná večera. S dnešnou cyklistikou môžem byť iba spokojný, krásne počasie, zaujímavé krajinné scenérie a nadmerný fyzický výkon si to zaslúžia. Len na okraj spomeniem, že od príchodu z Košíc som na cyklistike nešiel pod 170 kilometrov...

Počasie - jasno, slnečno, veterno, tep.asi 30-32°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
174,36 km	10:49 hod.	7:59:39 hod.	22,28 km/h	51 km/h	Brezolupy-Jerichov

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008