V poslednom čase bola aktivita profesora Matúša v oblasti organizovania turistických akcií slabšia, uskutočnila sa len opekačka na Zobore, no tam sme neboli (aspoň teda ja nie). V priebehu týždňa sme sa medzi rečou dozvedeli, že sa pôjde bicyklom na Oponický hrad. Keďže by to malo byť v piatok poobede, netrebalo sa záväzne zahlasovať, navyše sa mi to aj hodilo – sám som tam mal v pláne zájsť.
S Rudolfom som sa stretol ešte cestou zo školy v Zbehoch, kde nasadal na môj vlak z Nitry, po príchode domov hneď balíme a vyrážame približne o 15:45 hodín. Cez Zbehy a Čakajovce prechádzame na hlavnú cestu č.64 a vo Výčapoch-Opatovciach pri motoreste sa stretávame s Kazánom. Ten pôvodne nemal ísť, ale napokon si to rozmyslel. Mierime teda na sever, v Koniarovciach sa ale stáčame spojkou na Dolné Lefantovce – tu sme chceli chvíľu posedieť pri kofolke, kým dorazia ostatní, no tí už boli, predstavte si, tam. Z Nitry teda postupovali rýchlejšie než som myslel, možno aj preto, že účasť bola akosi pomenšia. Dokonca neprišiel ani Robo Hauser!!!
Po krátkom zvítaní sa v pelotóne rýchle presúvame na Oponice, pri veľkom kaštieli si dávame menšiu pauzu – Kazán sa skočil napiť do krčmy, profesor pomaly začal stúpať k hradu a postupne ho nasledovali i jeho „zverenci“ z kvarty. S Rudolfom čakám Kazána a nato aj my ťaháme, najskôr po asfaltke, potom spevnenej ceste, smerom von z dediny do kopca. Na konci asfaltky si Matúš nechal svoj cestný bike a ďalej kráčal s priateľkou peši. My sme to potiahli čo najvyššie ako to bolo možné – kým nám to neznemožnil terén alebo prílišné stúpanie. Posledných niekoľko metrov nakoniec aj my musíme tlačiť, hrad napriek jeho rozmerom sme ale takmer prehliadli – kvôli kriakmi zarastenej odbočke. To sa stalo „osudným“ trom zo zúčastnených kvarťanov, ktorí sa museli vracať až spod Veľkej skaly.
Po príchode okolo piatej sme preskúmali zrúcaniny hradu a vychutnali si výhľad z ich vrcholu iba šiesti – moja „skupinka“ plus profesor Matúš so slečnou a Galko z kvarty. Okrem nás sa tam motala ešte jedna partia, chystali si opekačku :)
Odchádzame (už aj s tými tromi nešťastníkmi) o 17:35 hodín, pričom sme si zvolili kratší zjazd cez les priamo pod hrad, namiesto návratu do Oponíc – avšak ten neobišiel profesora, ktorý tam nechal bicykel. Dokopy sa znova dávame pri kolibe v Dolných Lefantovciach, je čas dať si večeru – halušky, niekoľko kofoliek, ba aj slepačiu polievku a nealko pivko. Po „zacvaknutí“ všetkých týchto objednávok to napokon vyšlo tak, že som ostal kolegom dlžný nejakých tých pár korún. Strávili sme tam dosť času, okrem iného diskusiou o pripravovanom (už dlhšie plánovanom) výstupe na tatranský Kriváň. Najedli sme sa do sýtosti, odchádzame s plnými bruchami približne o 19:45 hodín. S kolegami ťaháme kúsok na ich ceste späť do Nitry, rozdeľujeme sa až pri kope hnoja pri Bádiciach, odkiaľ je to neoficiálnou asfaltkou len na skok do Výčapov. Ďalej pokračujeme po rozlúčke s Kazánom od opatovského cintorína rýchlym tempom na Zbehy a cez andačské kopce sa domov vraciame o 20:42 hodín.
Výlet bol vcelku v pohode, len mohlo dôjsť viacej ľudí, trocha ma mrzí aj môj dlh, no ten kvarťanom vyplatím v pondelok na pôde gymnázia.
Počasie - Účastníci - Jozef Matúš s priateľkou, Michal Celeng, Michal Galko, Matej Horniak, Viliam Vozár, Tomáš Kazán, Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
