Cyklo Senec - 7.august 2008, št.



Úsek 1, Alekšince - Šaľa (Duslo)
čas v cieli úseku - 9:06 hod.; dĺžka úseku - 26,46 km; čistý čas jazdy - 1:14:17 hod.
Z miest, ktoré by som mohol bicyklom dosiahnuť z Alekšiniec, mi v hlave najviac vŕtali Šamorín, Myjava a Trenčín (cez Duchonku). Večer som vedel, že idem na cyklistiku, ešte nadránom však nepoznám cieľ. Nakoniec som si ani jeden zo zmienených nevybral, ráno o 7:42 hodín vyrážam z domu smerom na juh s tým, že cestou sa uvidí. Z Alekšiniec postupujem kúsok po ceste II.triedy č.513 (Nitra – Hlohovec), už za prvým kopcom sa z nej však stáčam na spevnenú cestu vedúcu cez Tizardov na Veľké Zálužie. Poznám ju oddávna, avšak na „oficiálnej“ cyklistike som ju zatiaľ nevyužil. Dnes by som chcel prejsť práve viac takýchto vedľajších ciest. V okolí vojenskej základne je porast agátov vysekaný, takže jej objekty sú dobre viditeľné. Na opačnej strane lesíka sa terigám po panelovej ceste, ktorá ma privádza k rýchlostnej komunikácii R1. Podchádzam štvorprúdovku, v rýchlosti prebieham Veľkým Zálužím, míňam zámocký park a z dediny ústim na lokálku vedúcu na Jarok. Nad Zálužím na moment zastavujem pri krajnici cesty a kochám sa pohľadom na východ – na horizonte slnkom zaliatej ponitrianskej krajiny vyčnieva Zobor s Pyramídou, Žibrica a Veľký Tríbeč.
Jarok leží mimo hlavných ciest, zrejme preto som tu bol iba raz v živote, aj to iba autom (počas autoškoly). Miestna komunikácia zo Zálužia ma privádza na okraj obce, k poľnohospodárskemu družstvu, odkiaľ namiesto asfaltky postupujem najskôr štrkovkou a ďalej už iba prašnou poľnou cestou. Malú zachádzku si dávam k vodnej nádrži Jarok. Z hrádze pozorujem čeriacu sa hladinu jazera a pri pohľade na jednoduchú poľovnícku chatku spomínam na opekačky v Jelšovciach. Po Hornú Kráľovu sa terigám po traktormi rozjazdenej štreke, nič príjemné. Nazad na autocestu (smerujúcu od Paty) sa napájam pri potravinách Jednota. Premávka na trase do Šale je pomerne hustá. Za Močenkom už zdiaľky vidno komíny a iné zariadenia chemickej fabriky Duslo. Úsek zakončujem pri transformátorovni na okraji slnečnicového poľa, oproti hlavnému vchodu do Dusla.

Úsek 2, Šaľa (Duslo) - Kráľov Brod
čas v cieli úseku - 10:20 hod.; dĺžka úseku - 20,36 km; čistý čas jazdy - 0:54:35 hod.
Z Veče, mestskej časti Šale ležiacej na ľavom brehu Váhu, prechádzam mostom do centra mesta a od kruhového objazdu pokračujem ponad trať č.130 (Bratislava – Štúrovo) do Diakoviec. Pri mramorovom pamätníku, zobrazujúcom akýsi výjav z histórie obce, kde nedávno na „súkromnú návštevu“ zavítal aj maďarský prezident L.Sólyom, si dávam pauzu na občerstvenie. V susednom Tešedíkove míňam na konci obce (pri družstve) turistickú ubytovňu, schádzam z hlavnej a doposiaľ nepreskúmanou lokálkou pokračujem na Kráľov Brod. Za bitúnkom, ktorý som pre miernu odľahlosť od dediny a najmä ružový náter stien, považoval za „bodrel“, sa asfalt z povrchu cesty vytráca. Spevnená cesta je podľa mňa prejazdná aj za daždivého počasia, až v závere, kde ústi do obce Kráľov Brod, je prašná. Krátku pauzu spojenú s konzumáciou müsli tyčiniek a kontrolou mapy som si doprial pri miestnom kostole.

Úsek 3, Kráľov Brod - Čierna Voda
čas v cieli úseku - 11:42 hod.; dĺžka úseku - 21,97 km; čistý čas jazdy - 0:52:46 hod.
Od Kráľovho Brodu už viac na juh nepokračujem, mostom pretínam močaristý Salibský Dudváh a vedľajšou cestou prechádzam do osady Slovenské Pole. Slnko už páli jak čert, nebo je bez jediného obláčika, trocha cítiť protivietor, mierne spomaľujúci moje svižné tempo. Cesta na pomedzí okresov Galanta a Dunajská Streda je rovná ako priamka, bez zákrut a zmeny smeru, vôkol iba šíre lány polí. Jediným ľudským sídlom na trase je Pašienka, obďaleč sa dostávam do obce Tomášikovo. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou je tu barokový kaštieľ Eszterházyovcov, v súčasnosti využívaný ako internátna škola s vyučovacím jazykom maďarským. Neďaleko obce sa nachádza aj technická pamiatka – vodný mlyn, pre mňa by však bol zachádzkou.
Riečku Stará Čierna voda prebieham za Tomášikovom mostom, postupujúc po ceste II.triedy č.507 (Gabčíkovo - Žilina) míňam obec Vozokany a v Mostovej schádzam na miestnu komunikáciu s neurčitým smerom. Pri dedine menom Čierna Voda prekračujem rovnomenný vodný tok a krátku pauzu si dávam pri tamojšom pamätníku padlým vo svetových vojnách. Zaujalo ma, že namiesto dvojkríža či svätoštefanskej koruny, teda symbolov, aké poväčšine bývajú na „maďarských“ pomníkoch, tento bol ozdobený iba červeným plameňom (čiže symbolom partizánskeho hnutia).

Úsek 4, Čierna Voda - Kráľová pri Senci
čas v cieli úseku - 13:15 hod.; dĺžka úseku - 24,46 km; čistý čas jazdy - 0:57:37 hod.
Obec Čierna Voda na mňa inak pôsobila pusto, ľudoprázdno. Lokálka vedúca z na juhozápad neprechádza na Žitný ostrov, kľukatí sa niekoľkými menšími osadami poľnohospodárskeho charakteru a okruhom sa vracia do Veľkých Úľan. Kúsok za Čiernou Vodou ma z cesty prinútilo zliezť nejaké jazierko, o také veci sa ako (snáď, azda, možno...) budúci rybár totiž zaujímam. Nič podobné som však doteraz nevidel. Zdiaľky štrkovisko ako každé iné, zblízka pri troche nadsadenia pohľad ako vystrihnutý z tropického raja. Pokojná hladina, prírodná voda belasej farby, pri brehoch priezračná ako krištáľ, mierne sa zvažujúce, plytké dno posiate jemným štrkom. Absolútny kľud, len tu a tam nejaký rybár, plavcov minimum. Nuž, sem by sa oplatilo niekedy vrátiť...
Nasleduje osada Sedín, patriaca k Veľkým Úľanom. Okrem niekoľkých biednych domov sa tu nachádza dnes už zrejme nefungujúci liehovar. Hodný úsek postupujem pomedzi polia, na ktorých práve prebieha žatva, či už v podaní drobných roľníkov alebo mechanizmov veľkých PD. Za Novými Osadami prichádzam do Veľkých Úľan, kde trávim obedňajšiu prestávku v pohostinstve Stein.
Po krátkej debate o olympijských hrách s miestnymi štamgastmi pokračujem smerom na Senec. Na konci dediny práve prebieha rekonštrukcia povrchu cesty, treba si počkať na semaforoch. Prechádzam Jánovcami a Hrubou Boršou, opäť pauzujem v Kráľovej pri Senci oproti kostolu. Dostavuje sa únava, ktorú hasím tyčinkou a logom energydrinku.

Úsek 5, Kráľová pri Senci - Pusté Úľany
čas v cieli úseku - 14:45 hod.; dĺžka úseku - 23,05 km; čistý čas jazdy - 1:02:25 hod.
Vynoveným barokovým mostom prechádzam ponad Čiernu vodu do miestnej časti Krmeš a zakrátko sa už ocitám na križovatke s hlavnou cestou č.62 (Senec – Nitra). Na moment sa zastavujem pri južnom seneckom jazere, takzvanom Hlbokom, ktoré ju využívané iba potápačmi a platí tu zákaz kúpania. Pravdaže, inak by tu už bola kopa ľudí, voda totiž vyzerá nádherne. Do Senca vstupujem od juhu, pár minút čakám na závorách na bratislavskom zhlaví stanice kvôli posunu rušňa, prekračujem trať č.130 a po návšteve NTC (Národné tréningové centrum), čiže miestneho štadióna, v rýchlosti prechádzam centrom mesta.
Od kruhového objazdu som sa vymotal zo Senca, prešiel severným okrajom Slnečných jazier a prestávku si dal až v Reci pri obecnom úrade. Sily ubúdajú, i keď na pokraji zatiaľ nie som. Páľava je neznesiteľná, na rovine takmer nie je kde sa schovať. S miernym protivetrom sa presúvam do susedného Veľkého Grobu, po dlhšom úseku potom prichádzam do obce Pusté Úľany. Po tom čo som odmietol cigaretku tamojšiemu hochštaplerovi a odzdravil početnejšiu skupinu diaľkových cyklistov, zapisujem údaje na križovatke pri kostole.

Úsek 6, Pusté Úľany - Sereď (ČS Slovnaft)
čas v cieli úseku - 16:27 hod.; dĺžka úseku - 24,49 km; čistý čas jazdy - 1:08:24 hod.
Z Pustých Úľan nepostupujem tradične rovno na Sládkovičovo, ale využívam menej známu trasu cez Abrahám. Polia sú v týchto miestach už skosené, slama je pobalená do lesknúcich sa valcov, ktorými je posiata celá krajina. V Abraháme si celkový čas cyklotúry mierne predlžujem posedávaním na terase pohostinstva a popíjaním vychladenej kofoly. Lokálka ma z Abraháma vedie pozdĺž okraja parku chátrajúceho kaštieľa, bývalého sanatótia, cez Malú Maču sa dostávam k hlavnej ceste č.62. Do Sládkovičova nezachádzam, na dnes by už toho bolo dosť. Navyše teraz som pauzoval.
Azda po prvý raz sa z hlavnej stáčam do „centra“ Veľkej Mače, odkiaľ po krátkom oddychu pokračujem na koniec obce, kde asfaltka prechádza do panelovej cesty, tiahnucej sa topoľovou alejou. Motorové vozidlá tadeto nejazdia, nanajvýš nejaké poľnohospodárske mechanizmy. Povrch spevnenej cesty nie je teda bohviečo, na rôznych nerovnostiach som si párkrát riadne narazil kolesá. Za potokom Derňa som znova na asfaltke, ktorá sa prudko stáča na východ. Prechádzam osadou Nový majer a nadjazdom rýchlostnej komunikácie R1 sa dostávam na perifériu Serede. Pauzujem na čerpacej stanici Slovnaft, kde zároveň kupujem fľašu minerálky. Vysychá mi v hrdle...

Úsek 7, Sereď - Alekšince
čas v cieli úseku - 18:13 hod.; dĺžka úseku - 29,92 km; čistý čas jazdy - 1:24:28 hod.
Po prejazde hlavným ťahom cez mesto, zachádzam nakrátko k miestnemu chátrajúcemu kaštieľu, nato križujem rieku Váh a pokračujem cez Šintavu. Za dedinou schádzam z hlavnej cesty na poľnú, prašnú skratku do Paty. Zhruba v jej polovici míňam biely obelisk s letopočtom 1848-49, venovaný s najväčšou pravdepodobnosťou vtedajšej revolúcii. Otázne ostáva, kto ho dal vystavať. Z Paty sa stáčam na sever, takže namiesto stúpania na Alexandrov Dvor prechádzam Pustých Sadov a odtiaľ si po krátkej pauze na autobusovej zastávke postup skracujem opäť po nie práve najkvalitnejšej ceste, vedúcej od družstva vlnitým terénom do susedného Bábu.
Poobedňajšie slnko stále posieva krajinu svojimi teplými lúčmi, i keď jeho ostro žiariaci kotúč postupne klesá na západ. Dnes sa počasie skutočne vydarilo. V Rumanovej zachytávam čulý spoločenský život v „revolučnej“ krčme, fotím nevýraznú budovu, o ktorej som sa nedávno dozvedel, že je kaštieľom, a zdolávajúc posledné kopce dnešnej cyklistiky pokračujem do Rišňoviec. Záverom postupujem hlavnou cestou č.513 (Nitra – Hlohovec), pri kamennom (v skutočnosti betónovom) moste sa stáčam do Alekšiniec a jazdu končím na Rybničnej pred štvrť na sedem. Spokojnosť je, keďže z pôvodne oddychovky sa vykľuklo 170 kilákov. Po príchode z Košíc sa mi zatiaľ darí...

Počasie - jasno, slnečno, miestami mierne veterno, tep.asi 30°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
170,71 km 10:31 hod. 7:34:32 hod. 22,91 km/h 55,3 km/h Rišňovce





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):






© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008