Cyklo Senica - 22.august 2006, ut.



Úsek 1, Alekšince - Hlohovec-Soroš
čas v cieli úseku - 7:01 hod.; dĺžka úseku - 15,98 km; čistý čas jazdy - 0:40:18 hod.
Už sa mi cnelo po cyklistike a tom skvelom pocite ako na sedle koňa, tak som schytil svojho dvojkolesového tátoša a o 6:18 hodín vyrazil na cestu – smer trnavský región. Z prvého úseku si už veľa nepamätám, viem len, že som šiel na Lukáčovce a Pastuchov, pričom končím na rázcestí Soroš.

Úsek 2, Hlohovec-Soroš - Kátlovce (zač.)
čas v cieli úseku - 8:03 hod.; dĺžka úseku - 22,86 km; čistý čas jazdy - 0:54:09 hod.
Zašiel som na neďaleký Slovnaft kúpiť zásoby, na chvíľu si posedieť a nahliadnuť do mapy. Hlohovou ulicou sa dostávam k mostu cez Váh a pokračujem na Leopoldov, prechádzam ponad diaľnicu D1 do Trakovíc a Malženíc. Počasie je celkom priaznivé, len nad Malými Karpatami sa začínajú črtať nejaké mračná. Krajina začína byť mierne zvlnená. Údolím Blavy idem cez Jaslovské Bohunice a Paderovce na začiatok obce Kátlovce, kde si dávam pauzu na občerstvenie a zamyslenie o ďalšom postupe.

Úsek 3, Kátlovce - Buková
čas v cieli úseku - 9:25 hod.; dĺžka úseku - 22,2 km; čistý čas jazdy - 1:01:59 hod.
Aby som tých poondených strmákov na úpätí Malých Karpát musel absolvovať čo najmenej, tak si cestu predlžujem cez Dolné a Horné Dubové. Nad Naháčom, pôsobiskom katolíckeho národovca J.Fándlyho, sa chvíľu kochám pohľadom na masív Zárubov, najvyšší v tomto pohorí a potom sa púšťam ďalej do Trstína.
Hlavná cesta vedie rovno na Jablonicu a Senicu, no ja z nej schádzam a dávam sa po toku Trnávky do kopcov. Zakrátko míňam kameňolom a cesta sa dostáva do úzkej doliny. Zamračilo sa. Na vrchole stúpania sa nachádza obec Buková a za ňou zvláštna rovina obkolesená zo všetkých strán kopcami. Tam kdesi leží aj vodná nádrž.

Úsek 4, Buková - Jablonica (žel.zast.obec)
čas v cieli úseku - 10:26 hod.; dĺžka úseku - 17,75 km; čistý čas jazdy - 0:41:27 hod.
Z cesty som zbehol dole k priehrade – síce sa tam motá zopár ľudí, ale inak je mŕtvo. Nad tmavomodrou vodnou hladinou, ktorú čeria občasné závany vetra, sa vypínajú vrchy Veterlín (723 m.n.m.) a Záruby (767 m.n.m.). Títo zelení obri vyzerajú, a zvlášť na pozadí tých mračien, ešte mohutnejšie od severu ako od roviny z juhu.
Ešte kúsok stúpam a prichádza zjazd lesom pri rýchlosti 60 km/h, pričom dole sa ocitám na Záhorskej nížine, medzi obcami Plavecký Peter a Prievaly. Ihličnatý les pár kilometrov predo mnou vzdušnou čiarou, je hranicou vojenského výcvikového priestoru Záhorie. Severným okrajom pohoria sa cez Prievaly a Cerovú (nad ňou sú inštalované asi tri veterné elektrárne) dostávam k železničnej trati č.116 (Trnava – Kúty). Práve pri priecestí je zastávka Cerová-Lieskové, kde si dávam pauzu. Čakárňou bolo kedysi torzo starého dreveného vagónu, dnes je tu už funglová plechová búda.
Zavolal som rodinke, ako sa majú a čo práve robia (kúpali sa v mori – to som ešte netušil, že o chvíľu sa aj ja okúpem :). Prichádzam do Jablonice, veľkej dediny na križovatke niekoľkých lokálnych ciest a hlavnej trasy č.51 (Holíč št.hranica – Hontianske Nemce). Na priecestí s lokálkou do Brezovej pod Bradlom, tohto času vyradenou z prevádzky, stojí niekdajšia zastávka Jablonica obec. Tu končím úsek a púšťam sa do výmeny filmu vo foťáku.

Úsek 5, Jablonica - Senica (žst.)
čas v cieli úseku - 11:11 hod.; dĺžka úseku - 12,94 km; čistý čas jazdy - 0:40:17 hod.
Počasie sa teda rozhodne nevyvíjalo v môj prospech – obloha sa zatiahla súvislými mračnami.
Vydal som sa na sever, po širokej hlavnej ceste. Premávka bola pomerne silná. Už som mal na dohľad mesto, keď ma chytili prvé kvapky dažďa, niekde pri Surovinách. Zastal som na zastávke SAD a hodil na seba pláštenku. Kým som došiel do Senice, už lialo, teda ostáva mi jediná voľba – rýchlo sa pratať na železničnú stanicu. Nanešťastie, tá je práve v tomto meste dosť ďaleko od centra. V minulosti aj boli snahy dostať trať bližšie so stredu, no neúspešné.
V každom prípade, na jednej z uličiek sa klasický lejak zmenil na prietrž mračien, čo ma úplne odrovnalo. Schoval som sa pod ihličnan s hustou korunou a chvíľu počkal. Keď trošku ustal, vyrážam ďalej po stanicu, kam prichádzam o 11:11 hodín. Vtedy to besnenie úplne prestalo.
Výbava ma nesklamala – na tele som nemal ani jednu nitku mokrú, umelé vlákna na bunde a nohaviciach rýchlo vyschli, no v topánkach som mal hotovú kaluž. Tretry sú zo semišu a ten schne veľmi ťažko. Aby som to aspoň trochu zmiernil, prezúvam si ponožky.

Úsek 6, (Senica -) Boleráz - Trnava
čas v cieli úseku - 13:38 hod.; dĺžka úseku - 13,52 km; čistý čas jazdy - 0:16:54 hod.
V pokladni som kúpil lístky a na lavičke na peróne čakal na vlak. Bol akurát čas obeda, šupol som si jedno bravčové na paprike. Dážď sa už ako naschvál nevrátil. Spod tmavosivých mračien sa občas odkryli plôšky modrej oblohy a ja som začal dúfať v zvrat.
Červeno-biela pantografová súprava osobného vlaku č.2607 (Holíč – Kúty – Trnava) prichádza do stanice Senica nad Myjavou o 12:30 hodín. Seba a bicykel som hodil do posledných dverí vlaku; okrem mňa naskočilo ešte zopár ľudí. Pokračujeme v jazde cez Jablonicu, Cerovú a kľukatinami okolo výhybne Dúbrava do tunela. Z lesa vychádzame za výhybňou Buková. Počasie na druhej strane Malých Karpát sa javí celkom nádejne, aj slniečko svieti sem-tam. Horšie už je, že do cesty sa mi opäť pritrafila výluka.
V Boleráze celé osadenstvo vlak opúšťa a prestupuje na autobusy NAD. Ja naopak nasadám na bike a ďalej „po svojich“ (hoci som mal platný lístok až do Trnavy). Od stanice prechádzam na hlavnú a ženiem sa na juh popri Trnávke. Nasledujúcou železničnou stanicou sú Šelpice, kam dva autobusy zabočujú po tom, čo ma predbehli. Znova som pred nimi získal náskok a ten som si držal až skoro po Trnavu, osobák ma predstihol pri Nemčanke a ja zasa dosahujem jeho úroveň, keď odchádzal zo zastávky Trnava predmestie. Nato som okolo bývalého cukrovaru prešiel do centra a dal si krátku pauzu.

Úsek 7, Trnava - Šintava (most)
čas v cieli úseku - 15:25 hod.; dĺžka úseku - 25,34 km; čistý čas jazdy - 1:00:25 hod.
Normálne to začalo vyzerať, že sa vyčasilo. Namiesto toho, aby som šiel k trnavskej stanici a počkal si na vlak, niečo mi hovorilo, že domov to potiahnem.
Ukázalo sa, že ide o omyl – kým som obchádzal mesto a smeroval k Prílohám (časť Trnavy), opäť sa od juhozápadu priplazila nejaká čierňava a dážď na seba nenechal dlho čakať. Malú chvíľku som si teda posedel pri predajni Peugeot a keď prestalo padať, pokračujem okolo rozľahlého areálu rovnomennej fabriky. Pršať však prestalo, aby ma vyššia moc úplne zblbla. V Zavare ďalšia výdatnejšia prehánka, takže som si musel posedieť na preplnenej zastávke SAD.
Po krátkych intervaloch bez dažďa, kedy sa stíham presunúť o sídlo ďalej, pokračujem v nútených zastaveniach aj v Šúrovciach a Seredi. Tu to už bolo o čosi vážnejšie; náhle začalo liať, rýchlo som sa schoval pod konáre stromu, cez ktoré aj tak padalo a tak som sadol na bicykel a snažil sa vyhľadať dajaký vhodnejší úkryt. Márne. Padli aj druhé ponožky.
Napokon, keď už bolo kde skryť hlavu, nebolo dažďa, nuž idem rovno ďalej, mostom cez Váh do Šintavy. Za riekou som už ako keby doma, aj keby mal prísť tajfún, cestu už dokončím (iné mi ani neostáva, najbližší vlak je v Seredi, aj to na takej trati…).

Úsek 8, Šintava - Alexandrov Dvor
čas v cieli úseku - 16:10 hod.; dĺžka úseku - 19,34 km; čistý čas jazdy - 0:38:48 hod.
Na ceste ostávajú rozľahlé kaluže a kedykoľvek cez ne prefrčím, robím si v topánkach ešte väčšiu potopu. Spustil som sa k diaľničnému exitu, prešiel do Šoporne a za dedinou, už pred druhým exitom, sa posilnil marskou.
Od Paty stúpam po starej ceste okolo motorestu Kolienko, vstupujem do Nitrianskeho kraja a len dúfam, aby ma už nezastihla žiadna prehánka. Pri Alexandrovom dvore sa zastavujem. Autobusovú zastávku však už zabrali asi štyria chlapi, tiež utekajúci pred nepriazňou počasia; kým som zapisoval údaje, prehodil som s nimi pár slov.

Úsek 9, Alexandrov Dvor - Alekšince
čas v cieli úseku - 16:56 hod.; dĺžka úseku - 11,63 km; čistý čas jazdy - 0:37:26 hod.
Konečne som na záverečnej etape – zjazd do Bábu, Rumanová, stupáčik a otvára sa mi výhľad na Zobor a Žibricu. Potom to už len ťahám (s miernym sebazaprením) z Rišňoviec po hlavnej, silu mi dodáva fakt, že o chvíľu si dám sprchu a vychladenú kofolu.
O 16:56 hodín som pri dome, presne po 160 kilometroch, čo je dosť veľká vzdialenosť (a to som neplánoval tú jazdu vlakom). Nech už boli podmienky akokoľvek neprajné, určite to bol zážitok.

Počasie - ráno polojasno, slnečno, mierne veterno, SE zamračené, lejak, TT krátke vyjasnenie, potom opäť súvisle zamračené, dážď siln./slab., bezveterno, Sereď lejak, potom mrholenie, Alekšince vyjasnenie
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
161,56 km 10:38 hod. 6:31:47 hod. 25,06 km/h 61,5 km/h Buková





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006