Cyklo Topoľčany - 20.september 2010, po.


Úsek 1, Alekšince - Horné Otrokovce
čas v cieli úseku - 11:02 hod.; dĺžka úseku - 28,63 km; čistý čas jazdy - 1:08:58 hod.
Mapovací kurz sa skončil, v pondelok sa poslední štyria účastníci (nerátajúc doc.Kachlíka) vraciame do Prahy, kde ešte kvôli vybavovačkám ostávam do štvrtka. V piatok som mal v úmysle uskutočniť „barbecue“ dopoludnie, kde by sa takpovediac oslávilo ukončenie druhého ročníka a zároveň konečne vypil súdok piva, ktorý som dotiahol z Nemecka. Predbehol ma však istý kolega z Výčapov-Opatoviec, organizujúci na poľovníckej chate v Jelšovciach svoj povestný „guláš“. Z piatka na sobotu by teda program bol, v nedeľu sa bude odpočívať (respektíve sa zájde na futbal) a týždeň zahájim cyklistikou. Po mesiaci uplynulom od poslednej serióznej akcie, Tatier na bicykli.
Ráno vstávam s tým, že sa ide s otcom do Bratislavy, keďže je však prvý deň výuky na slovenských vysokých školách, prednosť má Rudolf. Rozhodne nechcem zdržiavať. Spánok som si o hodinu predĺžil a nato vyrazil samostatne, vzhľadom na neskorší čas zahájenia len do širšieho okolia. Uvažovaným cieľom sú Topoľčany, trasa je predbežne neznáma. Páni a dámy zo SHMÚ hlásili nadnes pekné počasie, jasno a slnečno, čo sa do bodky plní. Aj zrána chladný vzduch sa už pomaly ohrial. Z Alekšiniec vyrážam o 9:43 hodín smerom na Lukáčovce, v okolí Pastuchova práve prebieha žatva slnečníc, cesty sú však prázdne. V dedine povyše kostola, za prvým zo série stúpaní nakrátko zastavujem a vyzliekam zbytočnú vrstvu. Za Pastuchovom, na vrchole Soroša, ešte pred pokračovaním na východ nakrátko zachádzam do viníc, odkiaľ je výborný výhľad – na okraj Nitrianskej pahorkatiny, mesto Hlohovec rozkladajúce sa na jej oblých sprašových pahorkoch, nivu Váhu i v diaľke sa črtajúce Malé Karpaty.
Zjazdom okolo skládky elektrárenských kalov a zdĺhavým postupom krížom cez riedke lesy, sa dostávam do Dolného Trhovišťa. Z cesty II.triedy č.514, ťahajúcej sa kopcovitou krajinou smerom na severozápad, z Hlohovca do Topoľčian, schádzam kúsok za obcou a drobnou dolinkou pokračujem v ústrety nevysokým kopcom južného výbežku pohoria Považský Inovec. Na minútku sa zastavujem v Horných Otrokovciach, kde zapisujem údaje a dávam si na doplnenie energie müsli tyčinku.

Úsek 2, Horné Otrokovce - Bojná
čas v cieli úseku - 12:31 hod.; dĺžka úseku - 22,5 km; čistý čas jazdy - 1:01:19 hod.
Pokračujúc okrajom Považského Inovca zdolávam niekoľko prudších kopcov, prechádzam Orešanmi, Svrbicami a Ardanovcami, kde sa mi otvára výborný výhľad na masív Marhátu, najvyššieho vrchu v južnej časti pohoria. Zjazdom sa dostávam do Radošiny, napájam sa na hlavnú cestu č.499 prichádzajúcu od Piešťan a v susednej Nitrianskej Blatnici si dávam pauzu na občerstvenie a naplánovanie ďalšej trasy. Popod Marhát postupujem za Blatnicou zvlneným terénom cez Vozokany a Lipovník, tiahlym zjazdom sa dostávam do Bojnej, kde sa stáčam mierne na sever, naproti horám. Na okraji dediny spomínam na začiatok leta, kedy som na bicykli prechádzal naprieč Inovcom na nie úplne bezproblémovo prejazdnom úseku Moravany – Bojná.

Úsek 3, Bojná - Čeľadince
čas v cieli úseku - 14:03 hod.; dĺžka úseku - 22,75 km; čistý čas jazdy - 1:01:09 hod.
Z Bojnej pokračujem prašnou poľnou cestou do susednej Kokošovej, miestnej časti Tesár. V závere poľnú cestu v celej šírke zaberá pomerne veľká kaluž, vypĺňajúca nepatrnú terénnu depresiu. Obísť sa dá úzkou stopou po okraji, popri medzi, kam však tiež zasahuje voda. Pri zdolávaní tohto blatného úseku som stretol akéhosi miestneho dedka, ktorý tú mláku tiež kritizoval – vraj už to mali dávno niečím vysypať. Nakrátko zastavujem pri bráne do zámockého parku, oproti kostolíku sv.Jána Nepomuckého, bicykel i seba očisťujem od nafŕkaného blata. Zbieham do Tesár, krátkym výšľapom pokračujem do Jacoviec, odkiaľ už bez zastavenia postupujem do centra Topoľčian. Na hlavné námestie sa snažím dostať od železničnej stanice, no čím hlbšie do centra zachádzam, tým je rušnejšie. Dokonca musím zosadnúť a kúsok potlačiť, tie davy sú nepriechodné.
Centrum Topoľčian je dejiskom nejakých trhov (po starom by sa dalo povedať „jarmoku“), stánky sú umiestnené najmä v rohu námestia smerom k stanici, kde je najväčší pohyb. Zložil som sa na lavičke v tieni kostola, dal si čosi pod zub a nazrel do mapy. Okrem toho sledujem dianie na námestí. Po pätnástich minútach oddychu pokračujem v jazde von z mesta, od kruhového objazdu do Solčian a „podhorskou“ cestou II.triedy č.593 (Nitra – Partizánske) naberám smer juh. V Nitrianskej Strede sa stáčam ku kaštieľu a do Čeľadiniec prechádzam okolo cintorína.

Úsek 4, Čeľadince - Alekšince
čas v cieli úseku - 16:29 hod.; dĺžka úseku - 34,63 km; čistý čas jazdy - 1:03:40 hod.
Keďže nemusím bojovať s vetrom a ani únava nie je nejak zásadná, postupujem vcelku svižným tempom, vychutnávajúc si dobrý výhľad na okolitú krajinu – či už kopce pohoria Tríbeč alebo rovinu nivy Nitry, na západe ohraničenú sprašovou pahorkatinou. Pauzujem v Oponiciach, v poloprázdnom pohostinstve pri kostole rozjímam nad pollitrom kofoly. Za Dolnými Lefantovcami pokračujem hore kopcom a stále na juh sa ťahajúcou hradskou do Podhorian. Uvažujem, či si cestu nepredĺžiť cez Bádice, napokon však podnikám niečo iné – od križovatky na dolnom konci Sokolníkov stúpam hore deravou asfaltkou a kúsok poriadne prudkou prašnou cestou k vysielaču na Malom Bahorci. Vrch to síce nie je nijak vysoký, skôr taký vŕšok, je však z neho celkom slušný výhľad – najbližšie na Žibricu a pod ňou učupené Podhorany, opačným smerom zasa na stredné Ponitrie, obohnané vzdialenejšími kopcami Tríbeča a Považského Inovca. Až ma trochu mrzí, že som sem po prvýkrát zavítal až dnes.
V jazde pokračujem okrajom masívu Zobora k Drážovciam, kúsok postupujem po hlavnej, prechádzam Čakajovcami a Zbehmi. Napadlo ma, že dnes by som namiesto dobre známej trasy cez Andač mohol do Alekšiniec prejsť okolo rybníkov, veď niekedy na jar sa mi tadiaľ podarilo nájsť súvislý prechod. Za stanicou Zbehy míňam poľovnícku chatu, ďalej je treba prejsť kúsok okrajom poľa, kde je to bez cesty. Zem je trochu mäkšia než by som potreboval, navyše v nej po žatve zanechali nejaké oschnuté stopky. V apríli bol porast tŕstia prejazdný úzkou pešinkou, odvtedy sa však značne rozrástol a mne preto neostáva, než si vymyslieť inú trasu. Z dolinky potoka Andač teda pozvoľna stúpam hore kopcom, najskôr len po okraji role, vyššie sa však napájam na slabo udržiavanú poľnú cestu. Z tej ústim na asfaltku pri majeri Oder. Myslím, že prejazd okolo rybníkov nebudem riskovať ešte dosť dlhú dobu. Maximálne tak na bežkách. Domov prichádzam o pol piatej, zasvinený bike zatiaľ nechávam bokom – vôňa práve sa smažiacich rezňov je príliš silným lákadlom.

Počasie - jasno, slnečno, bezveterno, tep.asi 20-22°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
108,51 km 6:46 hod. 4:45:00 hod. 23,35 km/h 58,7 km/h Radošina





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):



© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2010