Cyklo Veľké Uherce - 13.máj 2006, so.



Úsek 1, Alekšince - Nitra (prameň pod Zoborom)
čas v cieli úseku - 7:42 hod.; dĺžka úseku - 15,32 km; čistý čas jazdy - 0:37:57 hod.
Na veľkú cyklistiku sa Rudolfovi tentoraz nechcelo ísť a preto vyrážam o 6:58 hodín po krátkych prípravách sám.
Je pomerne teplo, už na andačskom kopci, pri farme Oder dávam dole bundu a natieram ruky. Ďalej klasická cesta – Zbehy, Čakajovce, Drážovce. Na chvíľu sa zastavujem pri už dostavanom priemyselnom parku a potom na Šindolke pri prameni, ktorý som využil na doplnenie tekutín.

Úsek 2, Nitra - Jelenec (poľnoh.)
čas v cieli úseku - 8:35 hod.; dĺžka úseku - 15,72 km; čistý čas jazdy - 0:44:24 hod.
Od prameňa pokračujem po úpätí Zobora a stupákom okolo kasární von z mesta, respektíve do okamžite nasledujúcich Hrnčiaroviec. Mám tu síce spolužiaka, ale nechcelo sa mi zastavovať, som dobre rozbehnutý. Po niekoľkých kľučkách podhorskej cesty medzi vinohradmi, prichádzam do Štitárov, kedysi najvýchodnejšej mestskej časti Nitry, obývanej čiastočne aj Maďarmi. Zastavil som sa pri východiskovom hríbiku turistickej trasy do Podhorán a pokochal sa výhľadom na vrch Žibrica (616 m.n.m.).
Za dedinou zdolávam ešte jeden strmák a prejazdom križujem hlavnú cestu do Zvolena. Zjazdom prechádzam obcou Kolíňany, míňam križovatku s hlavnou a stúpam na Jelenec. Opäť mám pekný výhľad na Žibricu a navyše aj Kolíňanský kopec s kalváriou. Na nadjazde ponad trať č.141 spomínam, ako sme tadeto pešo zdolávali železnicu Lužianky – Zlaté Moravce. Pre zaznamenanie údajov zastavujem až na konci prevažne maďarského Jelenca, pri poľnohospodárskom družstve.

Úsek 3, Jelenec - Zlaté Moravce (Agip)
čas v cieli úseku - 9:24 hod.; dĺžka úseku - 13,61 km; čistý čas jazdy - 0:40:30 hod.
Po Neverice idem v údolí nejakého potoka, takže je to viac-menej rovina, ale potom prichádzajú stúpania. Míňam odbočku k železničnej stanici Sľažany, postavenej dosť ďaleko od dediny a vchádzam do rovnomennej obce. Počas stúpania najväčším kopcom na tejto zlatomoraveckej ceste obdivujem mohutný železničný viadukt podobný tomu podhoranskému. Pred Martinom nad Žitavou stojím na vrchu jedného zo stupákov, dávam si tyčinku a kontrolujem mapu.
Zjazdom sa dostávam do Zlatých Moraviec, kde pri stanici akurát renovujú povrch vozovky. Na križovatke pri OD Tekov som sa stočil na sever, do priemyselnej zóny mesta.

Úsek 4, Zlaté Moravce - Skýcov
čas v cieli úseku - 10:17 hod.; dĺžka úseku - 13,46 km; čistý čas jazdy - 0:39:04 hod.
Nastal čas kúpiť zásoby, čo som vykonal na pumpe Agip na periférii Zlatých Moraviec. Bolo tam veľa tankujúcich, chvíľu musím stáť vo fronte. Jednu marsku som si šupol hneď, ľadový čaj zriedil so svojim „domácim“ a isostar odložil na horšie časy.
Na mojej ceste ďalej prechádzam trať č.141 (Leopoldov – Kozárovce) pri bývalej zastávke Zlaté Moravce závody a okrajom obce Žitavany do Topoľčianok. Tie majú v súčasnosti štatút obce, avšak v reále jednoznačne mestský charakter. Nachádza sa tu národný žrebčín a kaštieľ, v minulosti slúžiaci ako letné sídlo prezidenta ČSR. Začínajú tu, ako som si všimol, vyrastať mnohé drahé domy.
Cesta na Partizánske sa ťahá údolím potoka Leveš. Vedie väčšinou lesom, prípadne prechádza nejakou tou čistinkou, pričom stúpanie je len mierne. Od rázcestia Hrušov-štátna cesta odbočuje asfaltka na Hrušovský hrad, ktorý zároveň leží ja na známej červenej Ponitrianskej magistrále.

Úsek 5, Skýcov - Veľké Uherce (nám.)
čas v cieli úseku - 11:10 hod.; dĺžka úseku - 16,14 km; čistý čas jazdy - 0:38:19 hod.
V Skýcove si pri turistickom hríbiku dávam pauzu na tyčinku a pokračujem na Skýcovské sedlo (460 m.n.m.), odkiaľ je dobrý výhľad na celú v údolí ležiacu dedinu a miestny hrad. Nie je to však absolútny vrchol kopca. Dokonca ním nie je ani hranica trenčianskeho kraja pri horárni Klížske lúčky. Po krátkom stúpaní okrajom lesa, s výhľadom na masív Veľkej Ostrej (754 m.n.m.), prichádzam k rázcestiu Vrchhora. Tabuľky hríbika sú už časom dosť zašlé, avšak badateľne ukazujú modrú značku smer k horárni Vrchhora, kde sa nachádzajú aj zrúcaniny starého kostola a Michalovmu hradu. Asfaltová cesta tam vedúca je uzatvorená pre motorové vozidlá a končí v obci Veľký Klíž.
Ja mám však v pláne ísť na opačný smer tohto pohoria. Púšťam sa teda do zjazdu, ktorý je miestami dosť prudký, nie však taký dlhý ako stúpanie. Nejakú extrémnu rýchlosť som nenabral, je tam mnoho zradných zákrut a nechcem zbytočne riskovať. Na moment zastavujem pri priehradnom múre vodnej nádrže Veľké Uherce a pokračujem do dediny. V jej útrobách sa asfaltka mení na dláždenú cestu z „mačacích hláv“, vedúcu naprieč námestím, kde som zastal na zapísanie údajov, až po pôsobivý renesančný kaštieľ na južnom konci obce.

Úsek 6, Veľké Uherce - Krásno (skaly)
čas v cieli úseku - 12:14 hod.; dĺžka úseku - 13,23 km; čistý čas jazdy - 0:35:29 hod.
Za Veľkými Uhercami sa človeku otvára pohľad na údolie Nitry. Do očí hneď udrie rozľahlý kameňolom na druhej strane rieky pri Oslanoch. Kúsok od križovatky, kde som sa napojil na hlavný ťah, stojí železničná stanica Veľké Uherce. Tá je od dediny dosť vzdialená, preto tu nie je až taký ruch. Som zhruba v polovici, čo volá po dlhšej pauze, nuž som teda zahol k tej stanici a zložil sa na lavičke v príjemnom tieni rozkošateného stromu. Okrem doplnenia energie a tekutín som aj zavolal domov a poslal SMS-pozdrav niektorým neprítomným cyklokolegom. Myslel som, že sfotím nejaký prechádzajúci vlak, no jeden vraj odišiel tesne pred mojim príchodom – to mi potvrdila dievčina, s ktorou som prehodil pár slov.
Prelial som isostar do príručnej fľaše a vydal sa na cestu. Súbežne s hlavnou viedla až po Malé Uherce ešte jedna vedľajšia asfaltka. Za riekou Nitra vstupujem do Partizánskeho. Toto mesto (bývalá dedina Šimonovany) bolo založené pre plnenie obytnej funkcie v blízkosti bývalých závodov Tomáša Baťu. Až teraz si uvedomujem, že pri predchádzajúcich dvoch prejazdoch mestom sme z neho vlastne takmer nič nevideli a že aké je rozľahlé. Samotné jadro plynulo prechádzam do miestnej časti Veľké Bielice, kde zabočujem na podhorskú cestu. Opäť prekračujem rieku Nitru a zvlneným terénom idem ďalej cez Brodzany a Krásno.

Úsek 7, Krásno - Solčany
čas v cieli úseku - 12:56 hod.; dĺžka úseku - 12,1 km; čistý čas jazdy - 0:34:58 hod.
Postupne sa dostavuje únava, takže zastavujem ešte častejšie. Jednu pauzu si dávam na konci Bošian. Za Baštínom sa vraciam do nitrianskeho kraja. Akosi mi od juhu začal fúkať vietor, čo ma značne spomalilo a vyčerpalo, ďalší oddych teda nasleduje v Solčanoch.

Úsek 8, Solčany - Dvorany nad Nitrou
čas v cieli úseku - 13:37 hod.; dĺžka úseku - 10,73 km; čistý čas jazdy - 0:33:27 hod.
Po prejazde Nitrianskou Stredou a Čeľadincami sa pri poloschátranom kaštieli stáčam na spojku do Ludaníc. Chvíľu som mal vietor v chrbte, ale po napojení sa na hlavnú cestu prichádza opäť krutá realita – nepríjemný protiťah. Od križovatky sa dávam prievidzskou cestou č.64 na juh, nasledujú Dvorany nad Nitrou, za ktorými sa vraciam do Ludaníc, konkrétne časti Mýtna Nová Ves. Kým som zapisoval údaje, v miestnom rozhlase dávali hlásenie o separovanom zbere odpadu a predaji uhoriek na obvyklom predajnom mieste.

Úsek 9, Dvorany nad Nitrou - Jelšovce
čas v cieli úseku - 14:32 hod.; dĺžka úseku - 12,74 km; čistý čas jazdy - 0:34:28 hod.
Zástavba popri ceste ide plynule za sebou, dediny pri rieke Nitra sú spojené do jedného celku, oddeleného len tabuľkami – Kamanová, Belince, Preseľany nad Nitrou, Hrušovany, Koniarovce. Vietor ma už pomaly privádza do agónie. Miestami dosahujem okamžitú rýchlosť ledva 15 km/h. V poslednej zmienenej obci sa na chvíľu zastavujem pri stanici, pričom volám otcovi, že kde sa nachádzajú (hovoril mi ráno, že idú s Rudolfom na menšiu cyklistiku mojim). Mali sme sa stretnúť v motoreste Zobor vo Výčapoch-Opatovciach, ale ten bol na moje nepríjemné prekvapenie práve zatvorený. Minuli sme sa až za dedinou – len sa pozdravili a šli svojimi smermi, oni na Lefantovce a ja domov.
Zastavujem povedľa krčmy v Jelšovciach – klasickom pajzli a dávam si čokotyčinku, posledného mohykána spláchnutého čajovou vlnou.

Úsek 10, Jelšovce - Alekšince
čas v cieli úseku - 15:15 hod.; dĺžka úseku - 11,8 km; čistý čas jazdy - 0:34:42 hod.
Čakajovce sú miestom, kde schádzam z hlavnej na lokálku a križujem trať č.140. V Zbehoch som využil vietor v chrbte a na domovine to na rovine vytiahol skoro na 50 km/h. Po zdolaní andačských kopcov a esíčku cez Alekšince, prichádzam domov o štvrť na štyri, teda pomerne skoro. Vzdialenosť rozhodne nie je rekordná, no to sa zdá byť vyvážené stúpaniami horského prechodu pohorím Tríbeč. Chválabohu, vyšlo mi aj počasíčko.

Počasie - slnečno, prevažne jasno, ku koncu mierne oblačno, poobede dosť protivietor
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
134,85 km 8:17 hod. 6:21:18 hod. 21,48 km/h 59,5 km/h Andač





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006