Cyklo Záhorie - 28.jún 2007

Cyklo Záhorie - 28.jún 2007, št.

Úsek 1, Zohor - Angern (žst.)
čas v cieli úseku - 9:45 hod.; dĺžka úseku - 21,62 km; čistý čas jazdy - 0:54:49 hod.
Už minulý rok pred Tatrami na bicykli som uvažoval predĺžiť si trasu o deň skôr zo Záhorskej Vsi, teda spolu s ďalším postupom až do Čiernej nad Tisou tak prejsť Slovenskom od západnej hranice až na ukrajinskú. Tento rok sa Tatry na bicykli definitívne nekonajú (aspoň teda určite nie v zaužívanom termíne), no vážne uvažujem o vlastnej iniciatíve v tomto smere. Pre ten prípad začnem už teda na Záhorí.
Ráno odchádzam s otcom smer Bratislava, školu si už môžem ten deň-dva dovoliť vynechať, posledný týždeň máme akurát Športové dni. V hlavnom meste prechádzame už aj novým tunelom Sitina, po záhorskej D2-ke potom po exit Lozorno. Kúsok ešte zachádzame za trať č.112 a na lokálnej komunikácii vykladáme z auta bicykel.
S prianím šťastnej cesty sa vydávam smerom na západ, po chvíli jazdy vbieham cez trať č.110 (Bratislava – Kúty) do obce Zohor. Od križovatky južne od dediny pokračujem v boji s protivetrom i myšlienkami na pesimistický scenár s dažďom na Vysokú pri Morave, kde na moment postupujem nábrežím rieky Morava s výhľadom na rakúsky breh. Za obcou popri hradskej smeruje aj železničná trať č.113, za menším úsekom náletového lesa míňam zastávku Vysoká pri Morave neďaleko majera Dúbrava a už aj mám výhľad na Záhorskú Ves. Na konci tejto dediny prichádzam k colnici.
Vyčasilo sa, konečne svieti slnko. Na colnici nezabúdam financov požiadať o razítko, nato sa presúvam ku kompe. Pri brehu Moravy sa ocitám na najzápadnejšom bode našej krajiny! Čakám, kým sa doplaví kompa z rakúskej strany, kam sa potom nerátajúc mňa vezú ešte dve osobné autá. Cena za prepravu činí 15 korún (bicykel/študent). Rakúšania pasy nekontrolujú, hoci colnicu majú rozhodne nablýskanejšiu.
Prievozník mi dal nejaké tipy, čo si pozrieť, no nechcem sa tu veľmi zdržiavať, z hlavnej cesty zachádzam akurát k miestnej železničnej stanici na bývalej Severnej železnici cisára Ferdinanda. Exteriér budovy je podobne ako na všetkých staniciach vo vlastníctve ÖBB slušne upravený, to isté platí aj o peróne, kde som sa zložil k úvodnej pauze.

Úsek 2, Angern - Malacky (centrum)
čas v cieli úseku - 11:01 hod.; dĺžka úseku - 19,46 km; čistý čas jazdy - 0:43:44 hod.
Kým som tak posedával na stanici, opäť sa čiastočne zatiahlo. Času nazvyš nemám, po zbežnej kontrole mapy sa vydávam na ďalšiu cestu. Práve keď som prechádzal popred budovu, staničný rozhlas vychrlil dajaké nezrozumiteľné hlásenie a z dopravnej kancelárie vybehol výpravca. Prechádzal vlak, nákladný smerom na Viedeň – na moju veľkú radosť s Taurusom firmy Siemens na čele. Raz som ho už zazrel v Győri, v našich končinách je to bezkonkurenčne najvýkonnejšia lokomotíva, dúfam, že i po našich koridorových tratiach sa raz budú preháňať pod znakom ŽSSK. Cestou k colnici v Angerne ešte jedna zaujímavosť – rakúsky vojak v poľnej uniforme a plnej výstroji, vrátane automatickej pušky Steyr AUG, verejnosti známej ako „bullpup“. Čo tam ale robil, neviem.
Na brehu Moravy si musím moment počkať, kompa akurát zbiera pasažierov na slovenskej strane. Späť idem s jednou dodávkou a osobným vozidlom slovenskej ŠPZ-ky. Slovenskí colníci si ma pamätajú, bez kontroly pokračujem do dediny a naberám smer Malacky.
Najskôr míňam odbočku na Suchohrad, nato prebieham lesíkom a stojím pri akomsi jazere pred Jakubovom. Ďalší rovinatý úsek ma privádza do Kostolišťa, za ktorým takmer okamžite nasleduje okresné mesto Malacky. Bez problémov sa dostávam až na hlavnú križovatku v centre, no tu už orientáciu strácam. Snažím sa na smer Rohožník spýtať asi troch rôznych ľudí, no nikto sa v Malackách nevyzná, samí dedinčania.

Úsek 3, Malacky - Plavecké Podhradie (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 12:20 hod.; dĺžka úseku - 21,27 km; čistý čas jazdy - 0:50:20 hod.
Ostáva to teda na mne – nadjazdom križujem trať č.110 a za železnicou sa stáčam na sever. Miestna hradská ma vyvádza na periférii mesta hneď za diaľnicou do Borskej nížiny. Už názov napovedá, že táto časť Záhoria bude známa rozsiahlymi borovicovými lesmi, siahajúcimi až kdesi po Senicu. Tu to už nie je samá rovina, skôr terén mierne vlnitý. Z asfaltky smeruje do lesného porastu viacero spevnených ciest, no človeka nech ani nenapadne sa po nich vydať – okolie totiž tvorí vojenský výcvikový priestor.
Hoci oblačnosť nad krajinou nie je až taká dramatická, akurát nado mnou sa drží jeden čierny mrak, z ktorého pomaly aj začína padať. Po príchode do Rohožníka však zasa svieti slnko, čo ma podnietilo dať si pauzu na obedňajšie občerstvenie – konzervu „lahodného“ bravčového na paprike s rohlíkom. Medzitým však výrazne zhoršili poveternostné podmienky, preto z Rohožníka pokračujem s hrozbou zrážok.
Pri prejazde okolo vápenky Holcim, azda najväčšej na Slovensku, začínajú padať prvé kvapky. Pred Sološnicu už musím vytiahnuť bundu, no ten dážď je taký všelijaký – väčšie dávky sa striedajú s prostým mrholením. Najsilnejší je asi pred vjazdom do Plaveckého Podhradia, no lejakom by som to stále nenazval.
Ostatne, už som na úpätí Malých Karpát, okoliu dominuje vrch Vápenná (752 m.n.m), takzvaný Roštún, a taktiež zrúcaniny kedysi mohutného Plaveckého hradu. Polovci (alebo tiež Kumáni) boli v časoch stredovekého Uhorska strážcami hraníc, preto je aj veľa dedín v tejto oblasti pomenovaných po nich. Jednou takou je i Plavecké Podhradie, kde stojím na autobusovej zastávke pri poľnohospodárskom družstve.

Úsek 4, Plavecké Podhradie - Trstín
čas v cieli úseku - 13:30 hod.; dĺžka úseku - 22,62 km; čistý čas jazdy - 0:54:09 hod.
V priebehu pauzy v Plaveckom Podhradí pršať prestalo, hoci oblačnosť sa stále na oblohe udržala. Popod hradný vrch pokračujem z obce súbežne so zrušenou lokálkou č.112 do Plaveckého Mikuláša, ktorý je jej konečnou stanicou, a v tejto obci absolvujem prvý výraznejší stupáčik okolo kostola. Zakrátko sa dostávam do trnavského kraja, schádzam z hlavnej cesty č.501 (Lozorno – Jablonica) a začínam stúpať do údolia Bukovej. Vrcholom kopca je okraj záhradkárskej osady pri vodnej nádrži, na ktorej brehoch som naposledy stál vo februári.
Akosi zosilnel vietor, opäť sa schyľuje k prehánke. Po krátkej pauze na priehradnom múre pokračujem na druhú stranu jazera, míňam niekoľko na brehu stanujúcich rybárov a pozvoľna stúpam na Breziny, odkiaľ ma vedľajšia asfaltka privádza do Bukovej. Z dediny už viacej nestúpam, nasleduje pomerne dlhý zjazd okolo kameňolomu a vápenky na južnú stranu pohoria Malé Karpaty, po prejazde traťou č.116 (Trnava – Kúty) ústim do Trstína, pre mňa už kultovej dediny. Mierim hneď, samozrejme, do krčmy na kofolu.

Úsek 5, Trstín - Trnava
čas v cieli úseku - 15:01 hod.; dĺžka úseku - 17,47 km; čistý čas jazdy - 1:00:00 hod.
Zásielka sudov s pivom spôsobila, že v pohostinstve je pomerne rušno. Popíjajúc pollitrík kofoly sedím nad mapou a hľadám najlepšiu variantu ďalšieho postupu. K slovu sa znova dostal dážď, navyše postupne silnejúci, zdržal som sa tu teda dlhšie oproti predpokladu.
Akonáhle sa však počasie umúdrilo, vyrážam na cestu – s výhľadom na masív Zárubov (767 m.n.m.), najvyššieho vrchu Malých Karpát, ťahám na Bíňovce, odtiaľ zjazdom popri vodnej nádrži Boleráz do rovnomennej obce a jej časti Klčovany. I keď úsek po Trnavu je vcelku dlhý vzdialenosťou, považujem ho za oddychový – postupujem po rovinke a ani protivietor nie je nejak dramatický. Iba ten dážď mi túto pohodovku mierne znepríjemňuje. Aj som musel za Šelpicami chvíľu postáť na zastávke SAD, dosť sa totiž rozpršalo. Do Trnavy vchádzam za Nemčankou, ešte pred samotným mestom zastavujem na čerpacej stanici Real-K kvôli nákupu zásob.

Úsek 6, Trnava - Šúrovce (žst.)
čas v cieli úseku - 16:07 hod.; dĺžka úseku - 18,29 km; čistý čas jazdy - 0:42:49 hod.
Za železnicou prechádzam perifériou mesta, snažím sa dostať do centra, no mierne som sa tam zamotal. Napokon postupujem výpadovkou cez sídlisko Vodáreň a za mestom, kde už prebiehajú akési stavebné práce, zrejme na budúcom obchvate, sa po menšom uvažovaní stáčam na juh. Za osadou Prílohy prechádzam ponad hlavnú železničnú trať č.120, po krátkom rovinatom úseku aj diaľnicu D1 a vbieham do Zavaru.
Vyčasilo sa, obloha je jasná, len tu a tam nejaký ten obláčik. Zrážky mi už však rozhodne nehrozia. Rovinou sa dostávam do Šúroviec, poslednej obce trnavského okresu v tomto smere, pričom prestávku si dávam na tamojšej železničnej zastávke. Mal som šťastie, vystihol som osobák – jeden motorový vozeň rady 810.

Úsek 7, Šúrovce - Mladý Háj (križ.)
čas v cieli úseku - 17:14 hod.; dĺžka úseku - 20,72 km; čistý čas jazdy - 0:49:55 hod.
Ďalej už tradičná rutina. Za Šúrovcami Horný Čepeň, mestská časť Serede a nato samotné mesto. Jazda inak neprehľadnou spleťou uličiek medzi rodinnými domami ma privádza ku križovatke na považskom nábreží. Prechádzam ponad rieku a nato ťahám na Šintavu, Šoporňu a Patu, kde pauzujem na konci dediny. Úsek zakončujem po zdolaní tiahleho stúpania popri rýchlostnej komunikácii R1, okolo bývalého motorestu Kolienko a prekročení krajskej hranice na križovatke Mladý Háj.

Úsek 8, Mladý Háj - Alekšince
čas v cieli úseku - 17:57 hod.; dĺžka úseku - 17,36 km; čistý čas jazdy - 0:38:43 hod.
Od križovatky Mladý Háj postupujem vysokou rýchlosťou na Alexandrov Dvor a stadiaľ zjazdom do Bábu. Za Rumanovou absolvujem posledné obtiažnejšie stúpanie, z Rišňoviec potom po nitrianskej ceste na alekšinský Žomboch, prejazd dedinou a príchod domov tesne pred šiestou.
Ešte raz vravím, že škoda tých Tatier na bicykli, ja na mieste lychapárov by som sa snažil takúto tradíciu dodržať za každú cenu. Možno sa však vyberiem sám, v hlave mám naznačenú už aj istú trasu – smer Prievidza, Vrícko, Martin, Lipt.Mikuláš, V.Lomnica, Košice. Zatiaľ ani to nie je isté, nemám nikoho, kto by sa pridal. Ďalšie dni ukážu...

Počasie - polooblačno až zamračené, veterno od Z/SZ, prehánky, TT - vyjasnenie, polojasno, slnečno, tep.asi 20-25°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
159,28 km	9:27 hod.	6:15:17 hod.	25,98 km/h	55,7 km/h	Báb

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007