Začiatkom augusta 2014 som opäť strávil služobný týždeň v Južnej Afrike. Priletel som do Kapského Mesta s Emirates cez Dubaj (kde som si na letisku na poslednú chvíľu kúpil nový fotoaparát) v sobotu 3.augusta 2013 večer. Bol som ubytovaný v hoteli Colosseum v časti mesta zvanej Century City. Ešte večer som zašiel do blízkeho obchodného centra, len tak sa prejsť. Nakoniec z toho bol nákup malého diamantového prívesku ako dar k nášmu 25. výročiu svadby.
Kirstenbosch – prírodná botanická záhrada (Nedeľa 4.augusta 2013)
Na nedeľu som už mal rezervovaný program – výlet na potápanie v klietke s bielymi žralokmi. Ale pretože som mal ešte ráno asi dve hodiny čas, na radu mojho nového priateľa Donnieho (inak zamestnanca cestovky, s ktoru som mal ísť na výlet) som sa rozhodol zájsť do veľmi známej botanickej záhrady Kirstenbosch. Donnie ma tam odviezol. Mal som asi hodinu a pol na prehliadku, čo ma však o chvíľu začalo veľmi mrzieť, pretože záhrada bola úchvatná a veľmi rozľahlá. Počasie bolo svieže (bolo to uprostred juhoafrickej zimy), slnečný deň a takto skoro ráno málo ľudí. Krásne upravené a udržiavané rozľahlé priestory, množstvo drevín, rastlín a kvetov. Vrcholom je asi domáci symbol – kvet protey. Tak sa mi to páčilo a zašiel som tak ďaleko do kopca, že som sa nakoniec musel vracať behom ku vchodu, kde pre mňa medzitým prišiel Donnie.
Kleinsbaai - „Cage Diving“ (Nedeľa 4.augusta 2013)
Po návrate do hotela po chvíľke prišiel vodič s mikrobusom, s ktorým som mal ísť na potápanie, „Cage Diving“. Asi hodinu trvalo, kým sme po Kapskom Meste pozbierali ostatných účastníkov. Bolo nás celkovo 12 turistov, muži aj ženy, rôznych národností (Nemci, Francúzi, Španieli, Američan a ja). Cieľom bolo mestečko Kleeinbaai (Gansbaai) na východ od Cape Town, neďaleko známeho mesta Hermanus, kam sa jazdí na pozorovanie veľrýb (najlepšie je to v septembri, teraz z toho nič nebolo).
Po zhruba dvoch hodinách jazdy sme boli na mieste. Na základni sme absolvovali inštruktáž, naučili sme sa niečo o bielych žralokoch, podpísali sme reverzy a pešo sme sa vydali do blízkeho prístavu. Nalodili sme sa a na rozbúrenom mori sme zamierili ďalej od brehu. Fúkal pomerne silný chladný vietor, more bolo búrlivé a loď dosť poskakovala po vlnách, raz sa dokonca na chvíľku ocitla vo vzduchu. Keď sme doplávali ku klietke, posádka nahádzala do vody návnady - kusy zapáchajúcich krvavých mŕtvych rýb v sieťach. Dostali sme povel obliecť sa do neoprénov. Rozdelili nás na dve skupiny po šiestich. Bol som v prvej skupine. Po jednom sme vkĺzli do klietky, ktorá bolo spustená tak, že sme mohli vystrčiť hlavy a nadýchnuť sa. Potom sme sa mohli so šnorchlami ponoriť pod vodu a pozorovať okolie. Voda bola studená. Žraloky prišli, dva asi 4-metrové kusy. Plávali okolo klietky len pár centimetrov od nás. Bolo to nevšedný zážitok. Potom sme sa vystriedali, druhá skupina mala divokejšie podmienky – žraloky sa rozdáždili, útočili na klietku, zopárkrát sa riadne otriasla a s ňou celá loď. Potom som oľutoval, že som nebol v druhej skupine. Ale vzhľadom na „motion sick“, ktorá sa zmocnila niekoľkých členov skupiny vrátane mňa, sme mali iné starosti. Preto som žiaľ nestíhal fotiť.
Po návrate na breh sme na základni dostali dva druhy teplej polievky (bola vynikajúca a výborne padla), premietli nám video, ktoré počas potápania natočili a my sme si ho samozrejme kúpili.
Vrátil som sa do hotela večer, za tmy, dosť unavený. Zážitok však stál za to.
Kapské Mesto (Cape Town) - Stolová hora (Table Mountain) (5.august 2013, po.)
V pondelok popoludní/podvečer som sa rozhodol pre krátky výlet na Stolovú horu. Chcel som sa lanovkou vyviezť na vrchol a pokochať sa výhľadom. Ako sme však zistili, lanovka bola práve v rekonštrukcii (mimo sezóny). Môj priateľ Kurt (z cestovky) ma odviezol k stanici lanovky a tam na mňa počkal. Bolo to dosť vysoko, v podstate tesne pod vrcholom hory. Chcel som sa aspoň poprechádzať po okolí a niečo nafotiť. To som aj urobil. Okolie bolo pekne upravené. Bol odtiaľ krásny výhľad jak na samotnú Stolovú horu a jej okolie, tak aj dole na mesto, more a širšiu krajinu. Vyšiel som kus hore po úpätí hory, aby som si to ešte vylepšil. Pri návrate som zistil, že tadiaľ vedie značený chodník na vrchol. Škoda, že som nemal viac času, to by bola ideálna malá túra. Aj tak som mal šťastie, na druhý deň pršalo a hora bola v mrakoch a v hmle. V zime v Kapskom meste prší.
Port Elisabeth (6.-7.august 2013, ut.-st.)
V utorok večer po skončení pracovného programu v Kapskom Meste sme sa s kolegyňou presunuli do Port Elisabeth. Večerný let bol pokojný, po prílete sme si na letisku prenajali auto a po chvíli blúdenia sme nakoniec na druhý pokus našli naše ubytovanie, Singa Lodge. Vybrali sme sa ešte na neskorú večeru – ja som chcel ísť pešo, ale kolegyňa to rezolútne odmietla, kvôli bezpečnosti. Tak sme zašli autom k pobrežiu a dali sme si večeru z morských produktov, bola výborná. Po večeri sme ešte nahliadli do blízkeho komplexu kasína, také mini Vegas.
Port Elisabeth je veľmi pekné prístavné mesto s promenádou popri pobreží, krásnym zálivom a príjemným podnebím. Nie je také preplnené ako Johannesburg, jeho poloha na svahoch nad zálivom mu dáva pekný výhľad na more. Prvýkrát som tu bol už v máji, a môj dojem zostal nezmenený. Priamo na promenáde som nakúpil drevenú masku, sošku a látkové podložky od pouličných predajcov – na rozdiel od letiska v Johannesburgu bolo možné sa dojednať na lepšej cene. Nakoniec som mladému chlapíkovi dal viac peňazí, než s ním dohodla kolegyňa, na čo on reagoval slovami: „Thank you papa, you really helped me.“
