Křivoklátská vrchovina - 4.marec 2012, ne.



Na turistiku sa vydávam po necelých dvoch týždňoch, no kým tá posledná sa niesla ešte takmer v rýdzo zimnej atmosfére, dnešný čas už je bezvýhradne jarný. Aspoň teda v okolí Prahy, kde sa už snehy definitívne roztopili, teplota vzduchu stúpla nad nulu, ba dokonca zapršalo. Okrem pobytu na čerstvom vzduchu bola pri výjazde na túto túru motiváciou aj snaha trocha „prevetrať“ auto, ktoré počas týždňa nečinne stojí na parkovisku pred intrákom. Z Pátkovej vyrážam okolo štvrť na sedem, ešte za tmy prechádzam prázdnou Prahou, pričom na Bílej Hore opúšťam mesto a diaľnicou pokračujem na Kladno. Keďže navigáciu nemám, idem spamäti podľa toho, čo som si naštudoval z Google Earth. Menšiemu blúdeniu sa mi vyhnúť nepodarilo. Tesne po siedmej prichádzam na námestie v Zbečne, kde prezúvam boty, no po nazretí do mapy mením názor a za východisko volím Roztoky. Deravými křivoklátskymi cestami sa presúvam k tamojšej železničnej stanici, odkiaľ po posledných prípravách vyrážam na túru o 7:35 hodín.
Od stanice na známej trati č.174 (Beroun – Rakovník), postavenej v čase rozmachu ťažby barrandienských železných rúd a kladenského uhlia, pokračujem chodníkom pre peších do centra obce, ležiacom pri moste ponad rieku Berounku. Na ľavom brehu rieky prudko stúpam, pričom spomínam na minuloročný terénny kurz z regionálnej geológie, odohrávajúci sa práve v týchto miestach. Od križovatky autociest nepokračujem po červenej trase na temeno Nezabudických skál, radšej klesám k nazad do údolia k chatovej osade Višňová a asfaltkou, ktorá cestu II.triedy nepripomína ani zďaleka (hoci ňou je), kráčam pozdĺž rieky na Nezabudice. Kúsok za skalným defilé, predstavujúcim neveľmi zaujímavý sled proterozoických drôb, opäť opúšťam údolie, stúpajúc lúkou už po značenej trase na Nezabudice (305 m.n.m.). Na konci obce sa o trištvrte na deväť skladám na autobusovej zastávke, ktorú využívam ako dočasné „útočisko“ na prvú pauzu.
Škoda, že som na túru nevyrazil včera, krásne počasie si to priam žiadalo. Dnes je obloha zatiahnutá pochmúrnou sivou oblačnosťou, hrozia prehánky a krajina pôsobí dosť depresívne. Blatistou poľnou cestou schádzam do doliny Tyterského potoka, k rázcestiu V potocích (8:55 hodín). Pomerne prudké stúpanie spevnenou, kameňmi vysypanou cestou, ma privádza na hrebeň Čertovej skaly, ktorá je však schovaná kúsok južnejšie v lese. Pri pohľade z údolia Berounky je to však jasná dominanta. Zakrátko sa vynáram z lesa a okrajom lúk s výhľadom na neďalekú obec Hracholusky kráčam k horárni Křinište. Nasleduje prudký zostup; malebnou dolinkou po západnom okraji Čertovej skaly zbieham nazad k Berounke, pričom po pár minútach sa ocitám na geologicky význačnej lokalite – rozhraní kadomsky zvrásnených hornín proterozoika a na ne nasadajúcich, mladších, varisky zvrásnených vrstiev kambria. Sedimenty najmladšieho útvaru prvohôr v oblasti Křivoklátu vypĺňajú takzvanú skryjsko-týřovickú panvu, vo vyšších častiach pomyselného vrstveného sledu ich potom nahradzujú vulkanity křivoklátsko-rokycanského pásma.
Stretám prvých turistov. Obďaleč sa z asfaltky odpájam a namiesto stúpania na Týřovice postupujem po červenej nivou Berounky. Na opačnom brehu jej údolie ohraničujú pitoreskné Týřovické skaly. Na jednej zo skaliek sa nachádza rumovisko hradu Týřov. Od značenej trasy je to zachádzka, musím ho teda vynechať. Po napojení sa späť na asfaltku prichádzam k osade Luh (250 m.n.m., 10:25 hodín), kde prechádzam na pravý breh rieky. Osada Luh je známa už od čias nestora českej paleontológie Joachima Barrandeho ako jedno z najlepších nálezísk kambrickej fauny, najmä trilobitov. Čo sa ľudí týka, je naokolo pusto. Prudké stúpanie úzkou pešinkou ma privádza na okraj planinky, čnejúcej sa nad údolím Berounky. Vzápätí od severu vstupujem do obce Skryje.
O trištvrte na jedenásť sa skladám na lavičke pred kostolom. Hoci ešte úplne nenastal čas obeda, som v polceste a preto bude vhodné dať si obedňajšiu pauzu práve teraz. Vyberám proviant a nato sa dívam do mapy. Spiatočná cesta bude relatívne dlhá. Inak Skryje som naposledy navštívil počas vyššie spomínanej regionálno-geologickej exkurzie, predtým na podobnej turistike pred bezmála rokom.
Mierne sa ochladilo, čo je možno spôsobené vetrom. Po obedňajšej prestávke pokračujem rezkým krokom nad Skryje, kde sa odpájam z autocesty a deravou lesnou asfaltkou prechádzam do lesa. V tesnej tmavej dolinke, v ktorej sa ešte udrží chladný vzduch, miestami badať fľaky topiaceho sa, hlinou začierneného snehu. Na vrchole stúpania si pri hromade naťaženého dreva dávam krátku pauzu, nato kúsok klesám a opäť sa napájam na asfaltku. Míňam stále ešte zamrznutý rybníček a kúsok povyše neho sa ocitám na rázcestí Pod Malým Vlastcem (11:55 hodín). Čas mi praje, no pred sebou mám ešte značnú trasu.
Pokračujem popri kľukatiacej sa asfaltke, smerujúcej zo Skryjí do Broum. Po asi štvrťhodine prichádzam k horárni Bušohrad, kde sa značená trasa odkláňa z autocesty do lesa a okrajom pretiahnutej hory príznačne pomenovanej Hřeben (532 m.n.m.) smeruje do dolinky Oupořského potoka. Strmým svahom schádzam k nive potoka, chvíľu obzerám starý lomík na ryolit a nato prechádzam do osady Luh. Od rázcestia U Háků (12:50 hodín) kráčam zasa kúsok po asfaltke, ktorú strieda prudké stúpanie okrajom osady Luh. Úzka cestička ma vedie popri zástavbe historických sedliackych domov, dnes prerobených na víkendové chalupy. Po chvíli sa zo zadymeného údolia strácam v lese. Na vrchu stúpania sa dostávam na rázcestie Pod Špičkou (13:34 hodín), odkiaľ po nejakej štvrťhodinke klesania lesnou cestou prichádzam do neveľkej obce Karlova Ves.
Ďalšia cesta je dosť monotónna. Z Karlovej Vsi kráčam lesnou asfaltkou, ústiacou na rázcestie pri Leontýnskom zámku. Samotný zámok, resp. po slovensky výstižnejšie kaštieľ, sa nachádza kúsok obďaleč, nezachádzam k nemu. Červenou trasou postupujem na sever, smer Roztoky. Míňam ďalšie rázcestie, Dlouhý hřeben (14:30 hodín), križujem hlavnú cestu č.236 (Stochov – Zdice) a následne začínam klesať do údolia Berounky. V hornej časti Roztok prechádzam na žltú značku, schádzajúcu na dno údolia k železničnej stanici, kde končím o 15:10 hodín. Na stanici je rušno, schádzajú sa ľudia, cestujúci za povinnosťami nadchádzajúceho pracovného týždňa do Berouna a Prahy. Po nevyhnutných prípravách vyrážam zároveň s odchodom vlaku a do Prahy sa vraciam obdobnou cestou ako ráno.

Počasie - zamračené, mierne veterno, tep. počas dňa 3-5°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

MAPA - trasa turistiky

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2012