Kutná Hora - 7.jún 2010

Kutná Hora - 7.jún 2010, po.

Týždeň exkurzií zo sedimentárnej geológie sa nenaplnil tak, ako sa plánovalo – posledné dva dni, ktoré sme mali stráviť v Nemecku, boli preložené na neurčito – uvažujem preto, že sa zúčastním niektorej z paleontologických exkurzií. Kvôli nepriaznivému počasiu som sa nezúčastnil výjazdu na Hostibejk ani do Úpohlav, kde som už navyše bol vlani. Najbližšie mi vychádza pondelňajšia exkurzia do Českej kriedovej tabule v okolí Kutnej Hory.
Okolo trištvrte na osem prichádzam na autobusové nádražie Florenc, odkiaľ bus smer Chrudim vyráža o 8:10 hodín. Lepšie je však prísť v predstihu, pri autobusoch nikdy nie je isté, či sa človeku ujde miesto a či vôbec opustí stanicu. Na mieste už vyčkáva niekoľko študentov geológie a rôznych iných oborov z našej fakulty, ďalší sa pritrúsili v priebehu nasledujúcich minút. Ako sa rad pri autobuse zväčšuje, začína byť jasné, že s tým miestom bude problém. Vodič je nervózny, má nepatričné poznámky k ľuďom, ktorí nemajú drobnejšie peniaze, ba dokonca navrieskal na jedného z našich po tom, čo si od neho v návale nespokojnosti žiadal vidieť prepravný poriadok. Napokon však vyrážame z Prahy všetci. Smerom na Černý Most sme na niekoľko minút uviazli v zápche, takže naberáme meškanie. Cez Český Brod, Plaňany a Kolín prichádzame do Kutnej Hory až okolo trištvrte na desať. Po prezencii účastníkov sa vyráža smerom na lokality.
V úvode prechádzame historickým centrom mesta (patriacim do dedičstva UNESCO), ktoré podobne ako napríklad našu Banskú Štiavnicu či Kremnicu, preslávila ťažba drahých kovov, najviac striebra. Ulice potiahnuté kamennou dlažbou a lemované množstvom historických budov nás privádzajú na vŕšok povyše centra, kde sa nachádza najvýznamnejšia pamiatka – gotický chrám sv.Barbory, ktorého stavba sa začala v zlatej ére mesta v roku 1385 a trvala v niekoľkých etapách do konca 16.storočia. Múry i zložité exteriérové ozdoby gotickej architektúry sú vystavané z dobre opracovateľného pieskovca, ktorý však pre vysoký obsah vápnitej hmoty neodolal pôsobeniu času a začal sa rozpadať. Pri poslednej rekonštrukcii pred pár rokmi teda nahradili poškodené bloky kremenným pieskovcom z podhoria Krkonoš.
Po krátkom príhovore vedúceho exkurzie, mladého paleontológa Radka Vodrážku, sa presúvame asi 200 metrov poniže chrámu, kde nás čaká prvá geologická lokalita. V zarastenom záreze pri autoceste na ulici Kremnickej pozorujeme cenomanské vápnité pieskovce perucko-korycanského súvrstvia, obsahujúce útvary podobné konkréciám – v skutočnosti však ide o telá hubiek s iba slabo zachovalou pôvodnou štruktúrou. O kúsok nižšie po pravej strane cesty, vnútri súkromného pozemku, vystupujú pieskovce s výrazným krížovým zvrstvením, vznikajúce v pribrežnej zóne kriedového mora. Z môjho výkladu vedúci vydedukoval, že sa zaujímam o sedimentológiu, takže ďalší postup trávime diskusiou o tejto téme. Radek Vodrážka je zaujímavý chlapík, okrem paleontológie, kde sa zaujíma najmä o mezozoikum a živočíšne hubky, sa v malom meradle venuje aj sedimentárnej geológii a navyše je mediálne známou postavou – nedávno boli v českom vydaní National Geographic uverejnené jeho články a fotky z českej geologickej výpravy v Antarktíde. Okrem iného sa bavíme aj o bakalárke, ktorú plánujem písať u jeho kolegu Michala Rajchla.
Na Táborskej ulici zachádzame do neveľkého lomu, v ktorom je dobre pozorovateľná transgresia vrchnokriedových sedimentov na migmatity kutnohorského kryštalinika. Pri zastávke Kutná Hora předměstí vstupujeme do údolia Vrchlice, ktorým postupujeme povyše rovnomenného potoka po koľajach trate Kolín – Zruč nad Sázavou. Lokálka vedie pozdĺž svahu, do ktorého sa na niekoľkých miestach zarezáva a vytvára pomerne mohutné odkryvy v hrubozrnných cenomanských pieskovcoch s krížovým zvrstvením. Popod chrám sv.Barbory sa vraciame cez historické centrum nazad k autobusovej stanici, kde si na vyžiadanie účastníkov okolo pol jednej dávame krátku pauzu na nákup v supermarkete a občerstvenie.
I keď ráno to podľa zamračenej oblohy vyrezalo na dážď, opak je pravdou – nebo sa dopoludnia dostatočne vyjasnilo, spoza mrakov začalo vypekať ostré, teraz už letné slnko, a teplota sa šplhala k tridsiatim stupňom. Po asi 20-minútovej obedňajšej prestávke sa uličkami mestskej časti Šipší presúvame na severný okraj Kutnej Hory, a nato krížom cez sad prichádzame k miestnej komunikácii do Kaňku. Povyše vstupujeme do lesa a kamenistou cestou pokračujeme na vŕšok rovnakého mena, v minulosti hlavnú banskú lokalitu. Hlavným predmetom ťažby boli predovšetkým rudy striebra, z ktorých sa potom razili známe Pražské groše. Riedkym ihličnatým lesom prichádzame najskôr k Malej prepadline, kde vďaka prepadu povrchu nad starou banskou šachtou môžme sledovať profil od kutnohorského kryštalinika, ktoré je nositeľom zrudnenia, cez cenomanskú transgresiu až po kvartér, reprezentovaný malou akumuláciou spraše a pôdou. Vo Veľkej prepadline, hlbokej dobrých 20 metrov, kam schádzame na dno, môžme kryštalinikum a kriedové sedimenty, odlamujúce sa zo stien, pozorovať v detaile. Na prvý pohľad zaujme bazálny konglomerát, obsahujúci medzi belavou vápnitou matrix nápadne veľké (až prvé desiatky cm) čierne balvany pararúl. Pri popise lokality sa vedúci Vodrážka okrem paleontológie venuje najmä tunajším minerálom.
Z tieňa lesa ústime na lokalitu Kaňk-Na vrších, ktorá je prírodnou pamiatkou a preto (aj vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s „bonzujúcimi“ miestnymi) je nám zakázané vyberať kladivá. Na najznámejšej kutnohorskej paleontologickej lokalite, reprezentujúcej príbojovú faciu, sa zdržiavame asi dvadsať minút, následne z kopca schádzame na okraj Kaňku k bývalej Schwarzenbergovej tehelni, kde je vo zvetralých kriedových sedimentoch možné v hojnej miere nájsť kusy tiel hubiek. Nanešťastie väčšina účastníkov už na tejto lokalite výklad nevníma, iba nervózne prešľapuje a čaká na ukončenie exkurzie. S každou minútou je šanca stihnúť najbližší vlak menšia. Behom to však k pomerne neďaleko ležiacej hlavnej stanici stíhame, kupujeme skupinový lístok a presúvame sa na perón, kam o 15:48 prichádza osobný vlak č.5912 z Havlíčkovho Brodu. Napokon to na poslednú chvíľu stihla i ostatná časť skupiny. V Kolíne nasleduje prestup na zmeškaný a vcelku natrieskaný EC Hungaria. Do Prahy prichádza s asi polhodinovým mankom okolo trištvrte na päť. Po presune na intrák a krátkom oddychu pokračujem v učení na skúšku z IG.

Počasie - zrána oblačno, neskôr polooblačno až polojasno, slnečno, bezveterno, tep.asi 28°C
Účastníci - študenti PřF UK Praha, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2010