Vo štvrtok, 13.júla, som bol u lekárky s hrdlom a vzhľadom na to, že mi predpísala antibiotiká, rozhodol som sa nepreťažovať. Okrem toho, chceli sme ísť s dedom Tiborom na výlet vlakom, ako minulý rok do Bardejova. Voľba tentoraz padla na Levoču, iste jedno z najvýznamnejších historických miest na Slovensku.
Vyzrážame teda v piatok, zo železničnej stanice Košice osobným vlakom č.7804 do Popradu, ktorý má pravidelný odchod o 8:20 hodín. Zatiaľ máme ešte celkom pekné a slnečné počasie. Cestou po starej-známej trati č.180, teda časti bývalej Košicko-bohumínskej železnice, fotíme zastávky situované na rôznych zaujímavých miestach, väčšinou v obciach údolia Hornádu.
Vystupujeme v Spišskej Novej Vsi, kde sa peši premiestňujeme asi 100 metrov na autobusovú stanicu. Bohužiaľ, autobus do Levoče nám ušiel takmer pred nosom. Ďalší cez Harichovce mal ísť asi až o 40 minút, no napokon sa na to nástupište pritrafil iný spoj, idúci dlhšou trasou Kurimanmi a Iliašovcami, nastúpili sme teda naňho. Naša cesta vedie cez Smižany, kde sa bus krúti kade-tade pomedzi paneláky a ďalšie dve spomínané obce na úplne odľahlých hradských, pričom do Levoče vchádzame po hlavnej z popradskej strany.
Od autobusovej stanice, ktorá sa nachádza len na skok od tej železničnej (niekdajšej), stúpame peši do centra. Už na prvej križovatke nás postretla dopravná nehoda – favorit vrazil do ženy na prechode. Chvíľu trvalo, kým sa premávka na hlavnej ceste ukľudnila a mohli sme prejsť na jej druhú stranu. Bránou v mestských hradbách sme sa dostali do historického jadra, pričom jednou z uličiek vchádzame až do samotného centra mesta. Bolo tam dosť veľa ľudí, či už miestnych alebo turistov a prejazd áut po kraji námestia bol čiastočne povolený – skrátka, bolo tam rušno.
Rozhodne hlavnou dominantou mesta je renesančná radnica, v súčasnosti múzeum. Významným kultúrnopozoruhodným miestom, o to významnejším pre katolíckych veriacich, je Mariánska hora s bazilikou nad mestom, na ktorú sa každoročne konajú púte. Kostol s oltárom majstra Pavla bol v rekonštrukcii a za vstup sa tuším platilo, takže sme ho svojou návštevou nepoctili. Okrem toho, kópiu oltáru som videl na výstave venovanej Spišu, pred pár rokmi na Bratislavskom hrade. Na opačnej strane námestia je umiestnená socha Ľ.Štúra a oproti nej slovenská reštaurácia, tá náš záujem priťahuje viac ako do kameňa zvečnený obroditeľ národa.
Zašli sme na obed a kofolu. Čas nás nesúril, autobusových spojov z Levoče do Spišskej Novej Vsi chodí pomerne veľa, rovnako ako vlakov do Košíc. Po jedle hľadáme zberňu Tiposu, dedo chcel podať ticket – keď sme zistili, že pošta je zatvorená, bol dosť sklamaný. Vrátili sme sa k stanici.
Ešte pred odchodom z mesta sme si nemohli odpustiť odfotovanie niekdajšej železničnej stanice. Šťastie – akurát tam bol odstavený posunový rušeň radu 721 zvaný „Margita“ z RD Spišská Nová Ves, vykonávajúci nakládku dreva. Na peróne bol „bordel“ ešte od mariánskej púte, kedy je tam dva dni mimoriadne prevádzkovaná osobná doprava pútnikov od hlavnej trate. S pracovníkom Carga Slovakia sme prehodili pár slov ohľadne trate č.186 (samozrejme som ho „zvečnil“ s budovou stanice) a so začínajúcim dažďom sa vrátili na autobusovú stanicu. Už bol pristavený bus cez Kurimany, ale vodič nám poradil ísť z prvého nástupištia, že to budeme mať lacnejšie. Ten autobus bol už takmer na odchode, no stihli sme ho. A skutočne – ušetrili sme asi 10 korún, lebo tento išiel kratšou trasou Harichovcami.
Po príjazde do Spišskej sa spustil najväčší lejak, ten prečkávame v Tipose, kde dedo konečne podal čísla – s vedomím, že ak ich podá na výlete, prinesie mu to šťastie. Čo bolo horšie, akurát nám ušiel vlak a hodnú chvíľu sme museli čakať. Keď nás tak zložila únava, až sme si pospali na lavičke na peróne, jeden zo železničných policajtov, mysliac si, že sme nejakí opilci, sa deda Tibora opýtal, či sme s ním. Pomerne hlučná banda Cigánov neďaleko od nás, pri bufáči, mu asi nevadila.
Osobný vlak č.7811 z Liptovského Mikuláša mal prísť o 14:40 hodín, avšak niekoľko minút meškal.
V Košiciach sme asi o 15:45 hodín a do električkovej zastávky mierime šestkou rovno domov, kde nás ešte čakalo vyzdvihnutie opravených kolies zo servisu na Čapajevovej.
Dnešným výletom teda uzatvárame trojlístok (okrem Košíc) historicky najvýznamnejších miest východu – Rožňava-Bardejov-Levoča.
Počasie - slnečno, tep.asi 30°C, potom ochladenie, prehánky, zamračené, vyčasenie v KE Účastníci - Tibor Nádaskay st., Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
