Ktovie čo viedlo do Levoče, historického centra Spišskej župy, skôr – či kroky pútnikov na Mariánsku horu alebo koľaje železničnej trate. Staršiu tradíciu má zrejme Mariánska púť, no s ňou v posledných rokoch úzko súvisí aj dianie na železničnej trati č.186. Táto totiž po ukončení pravidelnej osobnej dopravy (2.februára 2003) funguje už prakticky iba dva dni v roku, práve začiatkom júla v čase púte, slúžiac na dopravu pútnikov od hlavnej trate.
Už minulý rok som mal v pláne si mimoriadnu jazdu vlakom do Levoče vyskúšať, no pre Tatry na bicykli sa mi to napokon nepodarilo. Tieto prázdniny, ako som už určite spomínal, sa tradičné Tatry na bicykli konať nebudú, prvý týždeň teda takmer celý trávime doma v Alekšinciach, vo štvrtok 5.júla cestujeme do Košíc. Deň nato som sa pokúšal urobiť cyklotúru smerom na Margecany, avšak počasie ma zastavilo už na Jahodnianskom kopci. Po návrate sme ešte zabehli pozrieť štadión Lokomotívy a osviežiť sa „na súdkoch“ v Ťahanovciach.
V sobotu sa už črtá lepšie počasie, no predsa len pocestujeme tým vlakom. Na stanicu prichádzame električkou a v pokladni nakupujeme lístky – vyšlo to tak, že ja musím kúpiť na Junior (stále ešte platný) a Rudolf dokonca celý! Osobný vlak č.7802 odchádza z Košíc o 7:19 hodín, čaká nás pomerne dlhá cesta údolím Hornádu. Po mestskej zastávke Ťahanovce nasleduje stanica Kostoľany nad Hornádom, Trebejov a prvým uzlom je Kysak. Po prejazde Bujanovským tunelom na chvíľu vidíme vodnú nádrž Ružín, hádam sa sem počas nášho tohtoročného pobytu aj pôjdeme vykúpať, nato nasledujú Margecany. Za Krompachmi a Spišskými Vlachmi prichádza niekoľko dediniek so zvyčajným návalom „čierňavy“ do Spišskej Novej Vsi, kde nakoniec vystupujeme o 8:44 hodín.
Po zakúpení cestovného lístka do Levoče a taktiež poukazu „Študent-leto“, slúžiaceho na predĺženie platnosti žiackeho preukazu s 50% zľavou aj v letných mesiacoch, sa pár minút motáme v okolí stanice. Na druhej koľaji je už pristavená moderná motorová dvojsúprava rady 840 (výrobca konzorcium ŽOS Vrútky – Stadler – Bombardier), jedna z tých, ktoré boli len nedávno presunuté na lokálne trate v okolí Popradu z rušňového depa Zvolen, kde slúžili posledné dva-tri roky. Pre mňa osobne je to určite prekvapenie, zvlášť keď uvážim, že minulý rok do Levoče išla 731-ka s dvomi klasickými osobákovými vozňami, tie roky predtým zasa 811-kový motorák. Aj keď sme sa už 840-kou viezli, a to zo Zvolena do Banskej Bystrice (viď „Po železnici – sept.2005“), nepoužívanou traťou do Levoče je predsa čosi iné.
Dopravu do Levoče môžeme považovať za kyvadlovú, vlaky premávajú približne každé dve hodiny, v Spišskej majú prípoje na Košice i Poprad. Zajtra však ide posledný spoj už niekedy okolo jednej. My vyrážame z uzla Spišská Nová Ves o 9:25 hodín, po prechode koľajiskom stanice nasleduje súbeh tratí č.180 a 186, lokálka sa ďalej ťahá cez záhradkársku osadu, pozvoľna stúpa až k hlavnej ceste č.536 (Spišský Štvrtok – Košice), ktorú podchádza a následne klesá až na okraj obce Harichovce. Miestna zastávka je v biednom stave, hoci do omietky na toaletách miestni nezabudli familiárne vyrýpať „naša stanica“.
Opustili sme teda Hornádske Podolie a postupujeme dolinou Levočského potoka, za Harichovcami prechádzame aj cez bývalú zastávku Levočské Lúky – budova je rovnaká ako v Harichovciach, no v podstatne lepšom stave, nachádza sa totiž opodiaľ osady. Prechádzame cez nechránené priecestie, na čo vodičov na hradskej vlak už z diaľky upozorňuje hlasným vytrubovaním. Pred mestom železnica vedie po úpätí kopčekov pohoria Medvedie chrbty proti toku Šibeníckeho potoka, do Levoče vstupuje cez priemyselný zónu, tvorenú v podstate len pílou a areálom liehovaru White Lady. Jazda trvala rovných dvadsať minút.
Po sfotení motoráku i stanice sa pomaly dávame na postup. Pútnikov nie je až toľko, ako som myslel, väčšina sú Levočania smerujúci do centra, kam popri hlavnej ceste č.18 kráčame i my dvaja. Cestou obdivujeme opevnenie, cez ktoré potom jednou z brán prechádzame do vnútra historického centra. Námestie sme obišli niekoľkokrát, od starej radnice okolo kostola, mestského úradu, Thruzovho domu ku Košickej bráne a zase späť. Všetky budovy sú veľmi staré, z každého kúta dýcha história. Len nejaká rozsiahlejšia rekonštrukcia centra by sa hodila, možno i zákaz vjazdu motorových vozidiel.
Akurát sa koná akýsi jarmok, trh či ako to mám nazvať. Po uliciach sa motá kopa ľudí, ďalší smerujú na Mariánsku horu, kde sa má konať slávnostná omša. Z východnej strany námestia sa valí opekačkový puch, grilujú sa tam klobásky a podobné veci. Zmáha nás smäd, preto sme sa zašli občerstviť do jednej z reštaurácii v pivnici, kde si dávame aj ľahký obed v podobe cesnakovej polievky. Nezabúdame samozrejme zájsť ani do infocentra.
V prehliadke pokračujeme von z Námestia Majstra Pavla na okraj centra a popri hradbách s výhľadom na kopce Levočských vrchov a tiež chrám na Mariánskej hore, pod ktorým sa zbiera stále viac ľudkov. Prechádzame po severnej strane historického jadra, míňame kláštor a ústime späť do spleti uličiek medzi rodinnými domčekmi. Centrum napokon opúšťame a súbežne s hlavnou cestou Prešov – Poprad sa vraciame naspäť k železničnej stanici. Keďže však na miesto prichádzame pomerne zavčas, skladáme sa na blízkej zastávke MHD a dávame si obed z vlastných zásob.
Akosi sa rozfúkal vietor, cítiť ho najmä pri postávaní na peróne. Pomaličky sa zbierajú ľudia, poväčšine miestni, okolo štvrť na jednu prichádza od juhu mimoriadny osobný vlak. Do Spišskej Novej Vsi vyráža o 12:24 hodín, lístky si kupujeme u sprievodcu. Ten veľmi nestíha obslúžiť taký počet cestujúcich, keby sme sedeli v prednej časti súpravy, zviezli by sme sa zadarmo. V Spišskej sme o 12:43 hodín, robíme ešte nejaké fotky staničnej budovy a našej 840-ky spolu s osobákom smer Poprad a práve príchodzím rýchlikom Spišan (Košice – Bratislava). Naším ďalším spojom je rýchlik R 603 Čingov s pravidelným odchodom o 12:56 hodín, no podľa všetkého by mal tak 20 minút meškať. Smola. Sedíme teda na lavičke pri starej prijímacej budove spolu s ostatnými nešťastníkmi, prípadne obdivujeme nástenku serveru želpage.sk s fotografiami železničiarskej tematiky.
Cesta do Košíc ubehla rýchlo, stojíme iba v Margecanoch a Kysaku. Príchod aj s prirátaným meškaním máme zhruba o 14:30 hodín, od stanice sa presúvame na Terasu peši krížom cez Hlavnú, Kuzmányho i Šrobárovu, ďalej okolo niekdajšieho pivovaru a hore kopcom ku OC Galéria. Ešte rýchla návšteva netu a domov.
Počasie - jasno, slnečno, veterno, od severu mierne polooblačno, tep.asi 23-25°C Účastníci - Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
