Sme uprostred extrémne chladnej epizódy zimy 2011/2012, ktorá priniesla do našich končín sibírske mrazy, a trvala dlhšie než to býva zvykom. Aj napriek chladnému a počasiu (alebo práve preto?) sme sa s Rolandom vybrali na túru. Sadli sme do auta a zvolili sme smer na sever. Možnými cieľmi boli Považský Inovec alebo fatriansky Rozsutec. Nakoniec sme si cestou vybrali Rozsutec, pre mňa bol príťažlivejší. Takže smer Žilina, potom Terchová a nakoniec Štefanová.
Tu si dovolím malú odbočku: Spomínam si, ako sme kedysi dávno boli v Štefanovej s rodičmi, spolu so strýkom Rudom a tetou Ducou v rámci nášho autoturistického putovania Československom. Bolo to v lete, myslím, že niekedy okolo rokov 1972-73. Bývali sme vtedy vo Vrátnej, v hoteli/chate pod Chlebom. V Štefanovej sme sa boli naobedovať v reštaurácii (vtedy jedinej) a pamätám sa, že sme hrozne dlho čakali na jedlo, bolo to tam preplnené hlavne východonemeckými turistami. No a toto som rozprával Rolandovi, keď sme tam dorazili. Teraz však bolo všade plno snehu, krásna zimná krajina - a ľudí sme sotva stretli.
Auto sme nechali v dedine a cca o 10.00 hod sme sa pustili po značke hore. Teplota bola asi -13 až -14°C a bezvetrie. Celkom pekne sa vyčasilo, svietilo slnko.
Postupne sme stúpali lesom, sneh vŕzgal pod nohami. Cesta šla dobre, len so stúpajúcou výškou sa ochladzovalo a pridal sa aj vietor. Postupne sa to zhoršovalo. Keď sme došli na sedlo pod Rozsutcom, už fam fúkal silný vietor, od ktorého nám mrzla tvár. Bolo tak chladno, že nás obidvoch oziabali nohy, hoci sme mali obuté štandardné celoročné vibramky. Odhadol som to na -20°C (podobné boli aj predpovede pre túto výšku). Hrebeň vedúci k vrcholu bol dokonale exponovaný vetru a vyššie zrejme prituhovalo ešte viec. Keď sme celú situáciu vyhodnotili, vyšlo nám, že najrozumnejšie bude vrátiť sa dole. Omrzliny na nohách sme nechceli. Jednoznačne sme podcenili aktuálne chladné počasie, vymykalo sa to z bežného rámca zimnej turistiky. Bolo potrebné mať lepšiu obuv a kuklu na tvár. Pokochali sme sa ešte takmer kruhovým výhľadom, urobil sme pár fotiek a zahájili sme zostup. Dole sme zbehli pomerne rýchlo, o cca hodinku a pol sme už sedeli v aute a podvečer sme boli doma.
Už sa nám dlho nestalo, aby sme takto „ustúpili“ od dosiahnutia cieľa v horách. Zvlášť, keď to nebol nijak extra náročný cieľ. Zároveň to však bolo dobré poučenie, že zimnú prírodu netreba nikdy podceňovať, hlavne pri týchto extrémnych teplotách. Radšej si zobrať rozšírenú výstroj a výzbroj.
Počasie - polojasno až zamračené, veterno, tep. -15 až -20°C Účastníci - Róbert Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
