Malé Karpaty - 14.január 2006

Malé Karpaty - 14.január 2006, so.

Ráno som mierne zaspal, takže aby som stihol vlak, musel som sa dať do pohybu. Veci som si zbalil deň dopredu, v podstate som sa už len nahodil a mama ma ešte za tmy odviezla autom do Hlohovca. Tam si kupujem lístky, pokladníčka mi prepísala preukaz Junior railplus na zľavu 40% a potom už len čakám na peróne vlak.
Ako prvý prišiel motorák od Leopoldova, do ktorého nastúpilo veľké množstvo ľudí a ešte viac (vrátane mňa) ich nasadalo na zrýchlený vlak Zr 1732 Nitran, s pravidelným odchodom o 6:26 hodín. Pri dverách prvého vozňa ma „sfúkol“ sprievodca, že vraj čo ich nezatváram, že to nie je automatika (ale nejak sa mi to nezdá…). Kým som v kupé našiel kolegu Radeckého a zvítal sa s ním, súprava sa dala do pohybu. V Leopoldove, kde si do kupé prisadá jeden robotník, stojíme kvôli výmene lokomotívy o čosi dlhšie a ani zastávka v Brestovanoch nebola časovo práve najkratšia.
V Trnave končíme cestu týmto vlakom o 6:49 hodín. Máme akurát dosť času, aby sme si kúpili lístky a prestúpili na osobák č.3028 s pravidelným odchodom o 7:02 hodín. V pantografovej súprave bolo pomerne dosť ľudí a veľký nával v podobe školskej exkurzie do Pezinka pribudol aj v Cíferi. V Šenkviciach, najbližšej stanici od Modry (keďže oblúk trate č.120 mesto míňa), vystupujeme o 7:20 hodín s výhľadom práve na autobus, či skôr mikrobus – prerobenú dodávku Mercedes, linky Vištuk – Modra. Týmto spojom SAD Bratislava sme sa odviezli na hlavné námestie do Modry, kde končíme o 7:35 hodín, teda asi po desiatich minútach plynulej jazdy bez zastávok.
Po posledných úpravách, ako napríklad dotiahnutie topánok, vyrážame z námestia, ktorému dominuje nadživotná socha Ľudovíta Štúra z bieleho mramoru, presne o 7:38 hodín. Dali sme sa po modrej značke, na prvej križovatke medzi domčekmi z nej však omylom schádzame a dostávame sa na okraj zástavby, no nakoniec sa nám podarilo vrátiť na trasu. Ďalej sme pokračovali okolo miestneho gymnázia, kde podľa pamätnej tabule študoval aj L.Novomeský a cez parčík sa dostali k hríbiku, vetveniu turistických ciest, pričom tá naša sa stáča smerom na sever, do kopcov Malých Karpát. Asfaltkou sme šli po ulici až na kraj mesta, kde stretávame ženu so psom, ktorá nám popísala ďalšiu cestu.
Nad mestom ležala hmla. Bolo osem hodín, keď opúšťame Modru a nato chvíľu kráčame po lesnej cestičke pomedzi chaty. Došli sme k hrádzi na miestnom potoku, prebehli cez úplne vypustenú nádrž a postupne sa dostali až na miesto zvané Štúrova lavička (8:13 hodín). Bol čas raňajok, na moment sme sa teda rozložili a dali si čosi pod zub. Miesto to bolo celkom zaujímavé – práve tam sa nachádzala posledná chata zo zástavby, nechýbal turistický hríbik (tento spred pätnástich rokov) a samozrejme pamätník, lavička, na ktorej zrejme počas svojho núteného pobytu v Modre oddychoval Ľ.Štúr. Pozostávala z kvádra leštenej žuly a na nej z bronzu vymodelovaného mysliteľovho posedu. Na záver našej zastávky sme „stiahli“ jednu plechovku energetického nápoja a vydali sa na cestu lesom.
Konáre stromov boli pokryté inovaťou a jediný zvuk, okrem našich hlasov, predstavovalo zurčanie potoka. Počas postupu sme prediskutovali rôzne aktuality. Chodník sa zrazu z doliny začal vzďaľovať a serpentíny po svahu nás doviedli až k rázcestiu Pod Peprovcom (355 m.n.m.), umiestnenému na lesnej čistinke. Odtiaľ chodník stále viac a viac stúpa. Snehu bolo dosť, asi tak do polovice holení (na chodníku), avšak už je stvrdnutý a pomerne prešľapaný, takže bola radosť turistikovať. Počas postupu si dávame niekoľko zastávok na čaj a kontrolu mapy. Čím sme vyššie, tým je les redší – za normálnych okolností by sa nám mali otvoriť pohľady na okolie, no nie v tejto hmle.
Chodník Ľ.Štúra nakoniec vyústil na prierez lesným porastom, ktorým sa tiahne červená trasa smer Pezinok. Pomedzi hustú hmlu sme už mohli vidieť konštrukciu rozhľadne, ale ostávalo nám ešte zdolať zatiaľ najstrmší svah. O 10:30 hodín prichádzame na vrchol Veľkej Homole (709,2 m.n.m.), typický drevenou rozhľadňou, postavenou pred pár rokmi z podnetu miest Modra a Pezinok. Konštrukciu veže kompletne pokrýva srieň, na schodíkoch je ľad. Hore bolo dosť cítiť silnejší ťah vetra, nemotáme sa tam teda dlho. Na zábradlí sme mali naznačené výhľady na všetky strany, vrátane Nitry, no skrze hustú hmlu nič nebolo vidno. Keď sme zbehli dole, začali sa zbierať ľudkovia. Dávame si nejaké to jedlo a podľa mapy rozhodujeme o ďalšom postupe. Muselo byť dosť pod nulou – rukavice si skladám iba na chvíľu, kým manipulujem s ruksakom, no skoro mi odmrzli ruky.
Pokračujeme smerom k Zochovej chate, odkiaľ by sme teoreticky stíhali autobus, namiesto okružného návratu do mesta Modra (aj tak sme tu boli v podstate len na prieskume). Chodník smerom dole bol od vychodenia zľadovatelý, takže pádom sme sa nevyhli. Ako sme sa presvedčili, smerom hore skutočne prúdili davy ľudí – minuli sme i dvoch tlačiacich horské bicykle a chlapíka uľahčujúceho si postup mačkami.

Po chvíli zostupu sa dostávame k hvezdárni SAV (11:11 hodín). Asfaltová cesta k tomuto objektu vedie od miestnej časti Modra-Piesok, ale trocha okľukou, my ideme radšej rovno po červenej. Zrazu opúšťame les a pri turistickom hríbiku Tisové skaly (480 m.n.m., 11:30 hodín) sa ocitáme na hornom konci zjazdovky s vlečíkom. Po okraji veľmi mierneho svažíku schádzame dole, kde sa už motá kopa lyžiarov, hlavne tých menších. Trochu mi to tam pripomínalo Jahodnú, ale tá zjazdovka sa s ňou nemohla rovnať. Zhruba 500 metrov odtiaľ už stojíme pred Zochovou chatou (472 m.n.m.), kam sme dorazili o 11:45 hodín a oficiálne ukončili pešiu časť tejto túry. Pozreli sme si odchody autobusov z miestnej zastávky SAD, či sedia s mojim rozpisom a vzhľadom na to, že máme nejakú tú minútku, zabehli sme do chaty na čaj. Parkovisko lyžiari úplne zapratali a navyše sme sa museli predrať davom ľudí. Chata s úradným názvom Horský hotel Zochova chata, má drevenú fasádu a vnútorné vybavenie ešte stále dýcha minulým režimom. V rýchlosti sme v reštaurácii vypili čaj, pri recepcii kúpili nejaké tie pohľadnice a dali pečiatku. Celkom ma prekvapili ceny ubytovania na to, aké je to tu frekventované miesto.
Autobus bratislavskej SAD-ky smer Mlynské Nivy odchádza o 12:10 hodín, pri prechode mestskou časťou Piesok má iba dve zastávky, v centre Modry vystupujeme o 12:35 hodín. Pôvodne sme mali v úmysle ísť ďalej autobusom na Smolenice a odtiaľ vlakom, avšak odchody na zastávke Štúrova ulica sa akosi nezhodovali s mojim rozpisom; skočil som sa teda poinformovať do tamojšieho TIK-u, kde mi pracovníčka potvrdila správnosť mojich záznamov. Čosi som pofotil na námestí, nejaké pamiatky a nato hodinku čakáme až do 13:25 hodín, kedy opäť nasadáme na miestny mikrobus do Šenkvíc. Do tejto dedinky prichádzame s vedomím, že nasledujúci vlak máme až o hodinu. Keď som však zbadal zástup ľudí idúcich od perónu stanice, niečo sa mi na tom nezdalo – potom som si všimol na prvej koľaji pristavený osobák. Strhol som sa a bežal do čakárne kúpiť lístky; keď som vybehol von, Tomáš už pri dverách vozňa mával rukami a vlakvedúci sa akurát chystal dať signál na výjazd. Stihli sme to. Z tohto osobáku č.3005 teda v Trnave vystupujeme o 13:52 hodín. Cestou sme pozorovali, že hmla klesla z kopcov aj na rovinu. Osobný vlak tu ale nekončí, čaká ho predlhá cesta do Žiliny.
Po výstupe sme zašli sfotografovať starú výpravnú budovu trnavskej stanice a cez autobusovú sa premiestnili k obchodnému centru Max. Takýto uzavretý priestor s kopou ľudí, teplom a nedýchateľným vzduchom rozhodne nepovažujem za práve najdôstojnejší záver turistiky.
O 15:04 hodín nám z Trnavy ide osobný vlak č.5113 priamo do Nitry. Súprava je zložená z dvoch vozňov, pričom my nasadáme do toho čelného. Väčšina ľudí idúcich z Trnavy vystupovala v uzle Leopoldov, kde vlak má o niečo dlhšiu zastávku, asi tak 45 minút. Tabuľu Leopoldov zastávky najnovšie niekto zohavil grafitom, čo ma teda dosť pobúrilo.
V Alekšinciach vystupujem o 15:58 hodín a po tom, čo fotím križujúce sa osobné vlaky z oboch smerov trate č.141, sa dávam na cestu k domu po Kostolnej ulici, pričom prichádzam asi o 16:15 hodín. Kolega pokračuje ďalej do mesta pod Zoborom, doma bude tak o polhodinku.

Počasie - prevažne hmlisto, námraza, hore mierne veterno, tep.asi -3 až -10°C
Účastníci - Tomáš Radecký, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

MAPA - trasa turistiky

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006