Jeden deň som si musel nedobrovoľne odpočinúť, cyklotúra na Bezovec ma zmohla viac než by som čakal. S Tomášom Radeckým som bol dohodnutý na sobotu a nedeľu, vymysleli sme nejaké tie pešie túry, pričom prvá by sa mala realizovať v Malých Karpatoch.
Ráno som si musel privstať, aj keď už som na to zvyknutý, z vlastnej postele sa lezie dosť ťažko. Z domu vyrážam už za vidna, v stanici chytám osobný vlak č.5105 s odchodom o 6:50 hodín. Dnes nás vyjde cestovanie o čosi lacnejšie, od začiatku marca si totiž môžeme uplatniť polovičnú študentskú zľavu pri každej jazde. Do Nitry prichádzam o 7:16 hodín a presúvam sa k autobusovej stanici. Na perónoch diaľkových liniek už bol pristavený autobus lučeneckej SAD-ky do Bratislavy, no musel som ešte vyčkať kolegu. Mesto pod Zoborom opúšťame o 7:45 hodín, autobus je viac-menej zaplnený, dosť cestujúcich pristupuje aj v Seredi. O 8:25 hodín naša cesta končí v Trnave, tu sa po nákupe lístkov presúvame k vlaku Os 3030 s odchodom o 8:39 hodín. Počas jazdy sme sa pozabávali na rozhovore dvoch mladých Bratislavčaniek, najmä na ich svojskom akcente.
Z Trnavy do Svätého Jura cestujeme približne polhodinku, túru zahajujeme po opustení pantografovej súpravy o 9:20 hodín. Cestou od stanice míňame asi 5 metrov hlbokú dieru, kde kedysi ležalo jej koľajisko – prestavba na obyčajnú dvojkoľajnú zastávku už teda začala. Po jednej z uličiek dolnej časti mesta sa dostávame k hlavnej ceste č.502 (Bratislava – Vrbové), ktorú, keďže po Pezinok je štvorprúdová, musíme prekonať tmavým zdevastovaným feťáckym podchodom.
Centrum s námestím je slušne upravené, zrekonštruované historické budovy vyzerajú ako nové, ibaže pešia zóna chýba. Hore dolinou uzavretou vinicami vedie potom už len jedna ulica mestskej časti Neštich, kde stretávame skupinu asi 20 turistov rôzneho veku (žeby dajaké organizované podujatie?). Oni sa však odpojili na žltú trasu smer hrad Biely kameň, kým my pokračujeme rovno chatovou osadou až k akémusi ošumelému rekreačnému stredisku so zdemolovaným lyžiarskym vlekom. V zákrute asfaltovej cesty (so zákazom vjazdu), si dávame na chvíľu pauzu na občerstvenie a kontrolu mapy.
Priberáme stúpanie, asfaltka sa postupne stráca, sme stále hlbšie a hlbšie v riedkom listnatom lese. Míňame partiu asi troch chlapov s deťmi, ktorí nás druhýkrát dobehli pri odpočívadle na Šenkárke (nejakých 520 m.n.m.), kde sme sa o 10:40 hodín zložili na raňajky. Opäť sa dostávame na uzavretú asfaltovú cestu od Svätého Jura a zakrátko, na čistine, okupovanej lesníkmi spracúvajúcimi vyrúbané stromy na guľatinu, ju spolu s modrou značenou trasou znova opúšťame. Po asi 500 metroch prichádzame o 11:10 hodín k rázcestiu so Štefánikovou magistrálou, záverečnou etapou veľkej Cesty hrdinov SNP, vedúcej pod červenou značkou od Veľkej Javoriny na Devín. Väčšinu túry už pôjdeme po nej.
Križujeme asfaltku a na čistinke sa pri vetvení dvoch lesných ciest rozhodujeme, ktorá je tá správna. Zopár turistov a výletníkov míňame v protismere, postup lesom popod vŕšok Malý Javorník (587,3 m.n.m.) je pomerne monotónny. Nakoniec o 11:55 hodín ústime na asfaltku na mieste zvanom Biely kríž – ide o rázcestie niekoľkých značených trás zo všetkých smerov (Svätý Jur, Rača, Bratislava, Borinka) a turisticky dosť frekventovaný bod. Množstvo ľudí si posedáva pri jednoduchej krčme „Včelín“, iní ešte len prichádzajú, hlavne na horských bicykloch.
Poniže Bieleho kríže míňame ešte jeden hríbik a ďalej kráčame po asfaltovej ceste na juhozápad. V jednej zo zákrut nachádzame odpočívadlo pri umelom jazierku, kde si aj na pár minút dávame pauzu – čosi ako obedňajšiu prestávku. Čím viac sa blížime ku Bratislave, tým viac pohybuchtivých ľudkov stretávame. Málo nie je ani tých, ktorí sem prišli posedieť v lese či poopekať nejakú tú klobásku. Presvedčili sme sa o tom po príchode na Dolný Červený kríž (12:40 hodín, 411 m.n.m.), kam vedie priama asfaltka z mestskej časti Rača. Po nej zostupujeme na rázcestie Zbojnička. Kým doteraz bolo viac menej zatiahnuté, postupne sa začína vyjasňovať, aj slnko vykuklo spomedzi stromov.
Rázcestie strieda rázcestie – Vypálenisko, Pekná cesta. Na dlhší čas sa opäť vnárame do lesa a po krátkom stúpaní, jednom z mála, lebo prakticky už od Šenkárky klesáme, sa dostávame k Máriinmu prameňu. Obnovený zdroj osviežujúcej pramenitej vody stojí iba pár metrov pod tým, na ktorom ešte badať maďarský nápis „Mária forrás“, ten už je ale suchý. Prudšie klesanie nás privádza na Tri duby (353 m.n.m.), odtiaľ potom zdolávame vŕšok Chlmec (383 m.n.m.) a ocitáme sa na rázcestí Pod Chlmcom o 14:00 hodín.
Okrem Krasnian a Železnej studienky sa z tohto miesta dá pokračovať i na Kamzík – to je náš smer. Vysielač už vidíme, akurát že stojí nejakých pár metrov výškových nad našou pozíciou, celkom prirodzene preto musíme šľapať hore kopcom. Hoci ten záver nie je veľmi prudký, v tom teple je to dosť nepríjemné. Ústime na parkovisku pri akejsi kolibe, len kúsok poniže rádiokomunikačného vysielača na Kamzíku (439 m.n.m.) a nato sa pomedzi dav ľudí a chaotickú premávku prichádzajúcich i odchádzajúcich automobilov presúvame o 14:25 hodín k hríbiku Kamzík-lúka.
Začíname záverečnú etapu túry, pozostávajúcu najskôr zo zostupu riedkym listnatým lesíkom na Kolibu, kde míňame niekdajšie filmové laboratóriá, nato ďalej po zelenej úzkou uličkou v dolinke až na Jaskový rad. S čiastočným výhľadom na koľajisko hlavnej stanice (kryjú ho rôzne náletové kry a polokry, ktoré by možno bolo vhodné vysekať) zostupujeme až k trati, podchádzame ju na Žabotovu ulicu a o 15:10 hodín končíme na Predstaničnom námestí. Po nakuknutí do cesťáku konštatujem, že akurát nám vychádza spojenie, preto po nákupe občerstvenia v stánku a v pokladni cestovných lístkov, sa hneď odoberáme na príslušné nástupište, kde už čaká pristavený rýchlik R611 Považan (Bratislava – Košice). Obsadený nie je nejak dramaticky, hlavný nápor cestujúcich na Veľkonočné sviatky už bol aj tak v stredu a vo štvrtok, v kupé sedíme len s jedným chlapíkom.
Únava ma zmohla, kým o 16:29 hodín prichádzame do Leopoldova, aj som si chvíľku pospal. Na prestup máme necelú polhodinku, na dvojsúpravu 810 vlaku Os 5115 už stojacu na prvom nástupišti. Vyrážame o 16:57 hodín, pričom ja svoju cestu po krátkej jazde cez Hlohovec, Kľačany a Rišňovce končím v Alekšinciach o 17:19 hodín. Tomáš je doma okolo šiestej. Na dlho sa ale nerozchádzame, na ďalší deň máme v pláne výjazd na Považský Inovec.
Počasie - jasno až polojasno, ráno polooblačno, chladno, bezveterno, cez deň okolo 15°C Účastníci - Tomáš Radecký, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
