Pecínov - 20.apríl 2009, po.



Je tu apríl, pekné počasie, profesori usúdili, že ja čas začať s jarnými paleontologickými exkurziami. Prvá padla (pre mňa nie práve najšťastnejšie...) na pondelok 20.apríla, pričom za cieľ bol zvolený lom Pecínov neďaleko Nového Strašecí na Kladensku. Keďže tieto exkurzie sú primárne určené študentom vyšších ročníkov – predovšetkým paleontológom a paleobiológom – obávam sa, že moje elementárne znalosti nebudú stačiť na nejaké tie dotazy „na fleku“ či dokonca vypracovanie protokolu.
Ráno sa mi vstáva príjemne, po včerajšej nie príliš dlhej cyklistike necítim nadmernú únavu. Budík zvoní o piatej, vyliezam z postele, pripravujem desiatu a raňajkujem. Svitá pomerne rýchle. Kolega Kawalec sa neprítomne hmýri v posteli, začiatok ďalšieho pracovného týždňa ho zatiaľ netrápi. Vyrážam okolo šiestej, busom sa presúvam na Holešovice, odtiaľ metrom s prestupom na Florenci na Náměstí Republiky, čo je najbližšia stanica pri Masarykovom nádraží. Rýchlosť plynutia času som trocha precenil, do odchodu vlaku mi ostáva ešte 40 minút. Motám sa teda po železničnej stanici, vystavanej roku 1845 ako súčasť Severnej železnice cisára Ferdinanda (Praha – Brno/Olomouc). Po prevrate v 1948 komunisti prívlastok „Masarykovo“ odňali a nahradili ho prozaickejším „střed“. Príde mi nehorázne, že v hale stanice visí predvolebný plagát komunistickej strany len pár metrov od busty T.G.Masaryka, ktorá pri ňom pôsobí úplne zanedbateľne.
Vlak R 1284 smer Rakovník opúšťa „masaryčku“ o 7:02 hodín, ja vyberám zošit a počas jazdy neznámou krajinou sa snažím do hlavy napratať čosi z exogénnej dynamiky. Vystupujem tesne pred ôsmou v Stochove, známom mieste zo starých čias. Kedysi tu býval Tibi, keď ešte pracoval ako baník v Dole Tuchlovice. Naposledy som tu zavítal roku 1996, spomienky sú teda len veľmi riedke...
Od železničnej stanice schádzam k hlavnej ceste II.triedy č.606 (Kladno – N.Strašecí). Vzduch je ešte stále trocha chladný, je však bezvetrie a pomaly začína páľava jarného slnka. Pri hlavnej ceste sa snažím dobrých 15 minút niečo stopnúť, nanešťastie nik nie je ochotný zviezť ma tie poondené 3 kiláky do susedného Rynholca (ktoré by som hádam do zrazu prešiel aj peši...), musím sa preto presunúť na autobusovú zastávku Slovanka a vyčkať na príchod spoja z Prahy. Tým som ostatne mohol ísť už z východzej stanice na Hradčanskej, finančne by sa mi to však oproti vlaku nevyplatilo.
Bus má voči tabuľkovému príchodu meškanie asi 10 minút, čo ma trocha znervózňuje, zraz v Rynholci je o 8:45 hodín. Iste nás tam však budú čakať, počítam, že týmto konkrétnym busom sa vezie podstatná časť výpravy. Tak aj je. S krátkym sklzom sme dorazili na námestie v obci Rynholec, kde sa kompletizujeme, prebieha prezencia a prevoz autami do neďalekého lomu Pecínov, ležiaceho v katastrálnom území Nového Strašecí. Celý rozľahlý areál patrí Českým lupkovým závodom, ktoré tu povrchovo ťažia tzv. lupok, odrodu ílovca využívanú pri výrobe žiaruvzdorných materiálov a keramiky. Ostatné vrstvy sú pre ťažiarov nezaujímavé, geológovi však poskytujú množstvo informácii o klimatických a geografických pomeroch v dávnych dobách.
Exkurziu v lome začíname krátkou inštruktážou doc.Krafta o tom, čo a ako aby náhodou nedošlo k úrazu, a komentárom Dr.Košťáka o podmienkach formujúcich jednotlivé súvrstvia odkryté v pecínovskom lome. Bázu tvorí kladenské súvrstvie zložené najmä z ílovcov, vyššie nasadá perucko-korycanské súvrstvie tvorené prachovcami a napokon najvrchnejší obzor tvoria opuky bělohorského súvrstvia. Mladopaleozoické usadeniny sú kontinentálne, názorne sú zachované i riečne sedimenty, deponované v údolí, ktoré sa počas cenománskej transgresie začalo zapĺnať morskými usadeninami. Zvyšovanie morskej hladiny v kriede, respektíve začiatok morskej sedimentácie dokumentuje napríklad hnedozelené sfarbenie pieskovcov, obsahujúcich minerál glaukonit.
Výklad Dr.Košťák prispôsobuje niekoľkým paleobiológom, ktorí sa síce vyznajú vo veciach súvisiacich so živočíchmi a rastlinami, no o stratigrafii, sedimentológii či paleogeografii toho veľa nevedia. Takto som všetko pohodlne pochytil i ja, geológ neskúsený. Na úvodnom zastavení sa mi už na prvý pokus podarilo v neuveriteľne drobivých a naviac vlhkých prachovcoch objaviť fragmenty rastlinky zvanej Kettneria, na inej polohe zasa nachádzam milióny rokov staré listy so stále ešte čiastočne zachovalou kutikulou. Úžasné!
Pri presune k obzoru prachovcov perucko-korycanského súvrstvia stretávame pomerne veľkú zblúdilú skupinu školopovinnej mládeže, považujúc ju za „konkurenčnú“ exkurziu. Pri prachovcoch trávime cca 20 minút, nachádzame schránky bivalvných mäkkýšov, odliatky sifónov lastúrnikov a podobné blbosti. Lodienku, za ktorú ktosi vypísal „odmenu“ 10 fliaš piva, sa nájsť nepodarilo. O amonitoch nehovoriac...
Na najvyššom „poschodí“ sa nachádzame v tzv. bělohorských opukách, usadzujúcich sa v kriede v teplých plytkých moriach. Opuka, čo je vlastne vápnitý slieňovec spevnený ihlicami hubiek, je pomerne známa ako dominantný stavebný kameň románskej Prahy, nazývanej podľa charakteristického sfarbenia opúk aj „zlatej“. Použitá bola tiež pri výstavbe rotundy sv.Juraja na hore Říp. Na hromade opukových blokov sme okrem nejakých tých ichnofosílií nič dramatické nenašli. Pri návrate k vstupnej bráne ešte obhliadame haldu pieskovcov. Na parkovisku sa rozdeľujeme na dve skupiny – profesori plus traja študenti odchádzajú autom smerom na fakultu, ostatní sa presúvajú do Rynholca do hospody. Mne osobne na pivko už neostáva čas, za niekoľko minút mi ide vlak...
Zo zastávky Rynholec sa presúvam osobákom (Os 19708), s pravidelným odchodom 13:10 hodín, do neďalekého Nového Strašecí, kde po zhruba polhodinke strávenej v útulnej a príjemne vychladenej čakárni, prestupujem na rýchlik R 1293 zo smeru Rakovník. Slnko ešte stále riadne vypeká, pri čítaní zápiskov z „exogény“ ma jeho lúče privádzajú do spánku. V Prahe som pred trištvrte na tri, vystupujem na Dejviciach. Metrom sa presúvam z Hradčanskej cez Muzeum na „domovské“ Nádraží Holešovice. Dnes už nič dramatické, spracovanie vzoriek a odpočinok.

Počasie - jasno, slnečno, bezveterno, tep.asi 25°C
Účastníci - 10 študentov PřF UK Praha, profesori Kraft a Košťák, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2009