Bolo pekné slnečné, ale mrazivé počasie a fúkal silný vietor. Nikto nechcel ísť so mnou, tak som sa vybral sám. Bolo už takmer desať hodín , keď som vyrazil z domu.
K motorestu Zubor som dorazil o cca 10.30 hod. Po chvíľke váhania som rozhodol rešpektovať zákaz vjazdu a auto som nechal pri motoreste. Teplota bola -3°C.
K rekreačnému stredisku Calexu som dorazil po polhodinke chôdze. Pretože bolo tak 3 - 5 cm čerstvého snehu, natiahol som si návleky a pokračoval som ďalej po značke. Nasadil som pomerne vysoké tempo, bolo totiž dosť hodín a cieľ ďaleko. Bol som sám, nikde ani živej duše. Prvýkrát som odpočíval pri Čertovom prameni. Hore na Obyckých lúkach už fúkalo poriadne silno. Musel som si nasadiť „dvojitú“ čiapku a kapucňu. Urobil som tam zopár fotiek a video (snažil som sa nasnímať silu vetra).
Po stúpaní z Obyckých lúk k Inovcu som stretol prvých ľudí. Chlapík sa mi aktívne prihovoril a informoval ma, že hore je údajne osemdesiat (!) ľudí. Nechcelo sa mi veriť, ale keď som pokračoval, stretol som niekoľko skupín rodín aj s deťmi zostupujúcich už dole.
Okolo pol druhej som bol pri chate. Pred chatou sa motalo plno ľudí, robili neuveriteľný hluk a boli zjavne vplyvom alkoholu. Bol tam dokonca jazdec na terénnej motorke.
Vybehol som na vrchol Inovca. Na počudovanie tam nebolo ani nohy a cca 20 min čo som tam zotrval sa nikto ďalší neobjavil. Pokochal som sa výhľadom na panorámu krajiny podo mnou, urobil som niekoľko fotiek a video. Zišiel som ku chate. Ďalšia skupinka opilcov sa potácala preč od chaty. Zašiel som na čaj a polievku dovnútra chaty – spoločnosť mi robili (alebo ja im?) „turisti“ v silne povznesenej nálade, hulákali a popíjali (z vlastných zásob) všetci, muži aj ženy, deti sa motali okolo nich. Príjemné to rozhodne nebolo, všetci normálni turisti, ktorí medzitým ešte prichádzali, pili svoj čaj vonku pred chatou, hoci vnútri ešte boli voľné stoly.
O pol tretej som vypadol von aj ja, už som toho mal dosť a aj čas už pokročil.
Pustil som sa rezkým krokom dole, vietor trošku zoslabol a bolo stále pekne slnečno. Cestou po zelenej som už nikoho nestretol, všetci sa vracali inými (kratšími) cestami.
Ako sa ma viac a viac zmocňovala únava, tempo klesalo. Odpočíval som zase pri Čertovom prameni. Postupne sa začalo stmievať, vyplašil som niekoľko skupiniek srniek.
Cestou dole som sledoval svoje stopy v snehu, ktoré tam ostali od predpoludnia a bolo zjavné, že nikto iný tam už po mne nešiel. Les bol pokojný, nad krajinou sa pomaly rozprestierala noc. Mimochodom, ani sa nepamätám, kedy som bol takto sám na túre.
K motorestu Zubor a k autu som dorazil cca o pol šiestej, dosť unavený. V podstate som šesť hodín šľapal s naozaj minimálnym odpočinkom. Teplota bola -7°C.
Cestou domov som sa ešte zastavil v Nitre v Maxe v potravinách a v kvetinárstve a zhruba o siedmej som bol doma. Poriadne unavený, ale spokojný.
Počasie - Účastníci - Róbert Nádaskay Poznámky, postrehy -
