Aj napriek neistému počasiu som sa rozhodol pre výlet na Veľký Inovec. Sám, nikto sa z domu nepridal. Autom som sa dopravil k motorestu Zubor. Tam som pôvodne chcel zaparkovať (ako minule), ale ťahalo ma to dôjsť autom až k rekreačnému zariadeniu. Spýtal som sa chlapíka, ktorý na parkovisku upratoval (zjavne miestny), ako je to tam s vjazdom autom. Ubezpečil ma, že aj napriek "stopke" môžem kľudne ísť, ak idem k rekreačnému zariadeniu. Tak som išiel. Tam som zaparkoval pri hoteli, overil som si osobne s majiteľom, že tam môžem parkovať (bol to mimochodom tatranec) a vydal som sa hore. Bolo okolo desiatej.
Počasie bolo neurčité - zamračené, zatiaľ nepršalo. Chodník bol OK, mokrý, miestami dosť bahnitý. Postupne začalo pršať, najprv len slabo, posupne silnejšie. Uvažoval som aj o návrate, ale rozhodol som sa túru dokončiť. Poslednú fázu výstupu som už absolvoval v hustom daždi. Nad obyckými lúkami bol ešte sneh.
Okolo jednej som došiel na chatu, dal som si polievku čaj. Na chate - ako vždy - partia "turistov" v povznesenej nálade.
Vybehol som ešte na vrchol, všade okolo hmla, žiadny výhľad.
Dole som zostupoval vo vytrvalom daždi, po blate (časť s krmelcami pri prameni, kde sa zhromažduje zver, som musel obísť cez les, také tam bolo blato, po členky).
K autu som prišiel unavený, mokrý a zablatený (topánky, nohavice), okolo piatej. Kedysi to bola moja obľúbená vychádzka. Dalšiu túru na Inovec však odkladám na veľmi, veľmi neurčito.
Počasie - Účastníci - Róbert Nádaskay Poznámky, postrehy -
