Pohronský Inovec - 28.október 2006

Pohronský Inovec - 28.október 2006, so.

Po mesiaci nečinnosti z rôznych dôvodov som sa konečne s T.Radeckým dohodol na pešej turistike, na ktorej sme neboli od konca augusta a potrebovali sme generálku pred pochodom v Slovenskom raji.
Vstávam už o pol štvrtej, vlak (Os 5101) mi ide už o 5:06 hodín, takže na stanicu sa presúvam za hlbokej tmy. Do Nitry prichádzam o 5:34 hodín a dávam sa smerom k autobusovej stanici, kde čakám na Radeckého. Na jednom z nástupíšť diaľkových liniek sa pomaly začína vytvárať fronta a okolo 6:05 hodín dorazil náš spoj – Bratislava – Rimavská Sobota, spoločnosť SAD Lučenec. Bolo pomerne plno, avšak miesta sa nám ušli. Stále cestujeme potme, svitá až kdesi za Zlatými Moravcami. Z rýchlostnej komunikácie autobus zachádza do Novej Bane, kde vystupujeme o 7:05 hodín. Údolie Hrona je ponorené do hmly, lúče vychádzajúceho slnka sa v nej rozpíjajú. Z priemyselnej periférie sa dávame do centra mesta, pri Lidli zabočujeme doľava a niekoľkými stúpajúcimi uličkami prichádzame o 7:40 hodín do okrajovej mestskej časti Záhrb. Vstupujeme do lesa a ďalej stúpame asi tak na 460 m.n.m. . Chodníky a lesné cesty sú vcelku suché, prakticky celú jeseň poriadne nezapršalo. Ďalej striedavo mierne klesáme a stúpame, dokonca stretávame jedného miestneho človiečika a nakoniec vychádzame z lesa.
Vychádzame na lúky a zakrátko sme na východnom okraji obce Bukovina, ktorá je súčasťou Novej Bane, a kde nás zastihli prvé kvapky dažďa. Dávame na seba teda vetrovky a cez celú dedinu prechádzame k turistickému hríbiku vo výške 600 m.n.m.
Je 9:00 hodín, takže sa zhruba držíme údajov na smerovníku. Keď znova vchádzame do lesa, dážď ustal – hoci chvíľu dol dosť intenzívny, išlo len o takú prehánku. Opäť sme kúsok vystúpali prudko cez les a prechádzame na lúky. Na Loksovej lúke dážď trávu úplne nezmočil, len ju ako keby orosil. Pauzu na občerstvenie si dávame opodiaľ hríbika, na jednom z pňakov čerstvo odpílených stromov. Zvuk píl a lámania dreva teraz znie poniže nás, lesníkov nevidíme. Pokračujeme v postupe po červenej, teda trase Rudnej magistrály (Zlaté Moravce – Stolica).
Vrchol Veľkého Inovca (900,6 m.n.m.) zahaľuje hmla. Vyliezli sme na skalu a o 10:15 hodín sme teda na najvyššom bode pohoria Pohronský Inovec. Drevený dvojkríž, ktorý býva na iných podobných miestach, je nahradený maľovaným slovenským znakom na jednej za skál. Vrcholová kniha chýba. Výhľady nie sú žiadne, takže dlho sa nezdržiavame. Zbehli sme dole k chate Klubu slovenských turistov a po krátkom uvažovaní vstúpili dnu so zámerom dať si niečo teplé pod zub. Chatári boli dnes pre zmenu dvaja, no miesto guláša, ktorý bol ešte len vo fáze prípravy, ponúkali párky. Ak sa k tomu ešte pridá ovocný čaj, je z toho na túre celkom príjemný obed.
Na Inovci som bol naposledy v novembri 2005, a to na školskom výlete profesora Matúša, teda už to bude rok. Tomáš tu nebol ešte dlhšie – asi tak roka pol, od toho veľkého prechodu z východu na západ tohto pohoria.
O 11:25 hodín od chaty odchádzame smerom k Sedlo pod Inovcom (830 m.n.m.), kde sa vetví viacero trás a kde je umiestnený azda najvyšší hríbik na Slovensku (teda z tých, čo som doposiaľ videl). Zo stromov padajú aj posledné listy. Nemali sme prakticky žiadnu jeseň, leto prechádza do zimy. Ešte dnes chodíme v krátkych rukávoch a na ďalší týždeň je už hlásený pokles teploty vzduchu do mínusu a prvé sneženie.
Pri prameni Stoky si dávame prestávku a dopĺňame fľaše. Názov nie je prislúchajúci, pretože voda je čistá a osviežujúca. Na Obyckých lúkach zisťujeme, že oblačnosť sa trhá a začína sa akosi vyjasňovať. Krížom cez lúku schádzame o 12:25 hodín na rázcestie Škripec pod Hrádkom (585 m.n.m.), kde sa vetvia turistické chodníky do Obýc a Machuliniec. Modrá trasa na Machulince vedie údolím Hlboká po menej kvalitnej, no i tak asfaltovej ceste. Potok prameniaci na Obyckých lúkach leží hlboko poniže cesty, ale postupne klesáme na jeho úroveň. Asi tak v polovici zostupu sme natrafili na zvláštneho živočícha, salamandru škvrnitú. Žije väčšinou vo vlhkom prostredí a tu má zrejme dobré podmienky.
Na konci doliny prechádzame okolo evidentne už nepoužívaného lomu Západoslovenských štrkopieskov a odtiaľ to už nie je ďaleko, čo sa objavujú prvé domy obce Machulince (230 m.n.m.). Kúsok sme prešli po asfaltovej autoceste k zastávke SAD Machulince-lanovka (príchod o 13:40 hodín). Jej názov stojí za zmienku – kedysi tadeto totiž viedla lanovka z lomu na hlinu, ktorá túto surovinu dopravovala do tehelne na okraji Zlatých Moraviec.
Po krátkej prestávke pokračujeme v postupe po ceste do Topoľčianok, kam prichádzame o 14:05 hodín a končíme túru. Do odchodu autobusu máme ešte zhruba hodinu času, takže cez námestie sa presúvame k bočnému vchodu do kaštieľa, niekdajšieho letohrádku Habsburgovcov a prezidentov ČSR v rokoch 1918-1945, dnes hotela. Zložili sme sa na lavičke, zjedli posledné zásoby jedla a nato sa okľukou okolo kaštieľa vrátili na autobusovú zastávku. O 15:08 hodín prichádza náš spoj, Hostie – Zlaté Moravce.
Za starých čias, tak 25-30 rokov dozadu, by sme v Topoľčiankach nasadli na vlak a prestupmi cez Zlaté Moravce a Lužianky sa odviezli domov. V Zlatých Moravciach síce prestupujeme, avšak autobusový spoj na Bratislavu, s odchodom o 15:30 hodín. Viezol sa aj takmer celý kolektív španielskych lektorov z Gymnázia Párovská ulica. Inak, táto linka petrí zjavne medzi tie vyťaženejšie, autobus sa celý zaplnil.
Tomáš končí jazdu na Chrenovej a v mojom prípade je to asi tak o štvrtej na hlavnej autobusovej stanici. Najbližší vlakový spoj mám až niekedy o štvrť na sedem, čakám teda na otca, ktorý po mňa do Nitry prišiel autom, doma som bol teda podstatne skôr.
Ostáva už len prečkať tie dva dni školy a máme tu jesenné-dušičkové prázdniny a zároveň aj pochod v Slovenskom raji.

Počasie - nadránom zamračené, hmla, potom prehánky, sychravo, vyčasenie za Inovcom, slnečno, bezveterno, do 10°C
Účastníci - Tomáš Radecký, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

MAPA - trasa turistiky

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006