Poľsko (deň 3) - 9.august 2012, št.



Plac Dąbrowskiego - Kredytowa - księdza Biskupa Juliusza Burschego - Królewska - Plac marszałka Józefa Piłsudskiego - Krakowske przedmieście - Plac zamkowy - Kanonia - Jezuicka - Rynek Starego Miasta - Celna - Brzozowa - Mostowa - Stara - Rynek Nowego Miasta - Freta - Zakroczymska - Zygmunta Słomińskiego - Rafała Krajewskiego - Dymińska - Jana Jeziorańskiego - Rafała Krajewskiego - Wybrzeże gdyńskie - Skazańców (Cytadela) - Wybrzeże gdyńskie - Wybrzeże gdańskie (Most śląsko-dąbrowski) - Aleja Solidarnośći - Plac zamkowy - Senatorska (Plac teatralny) - Werzbowa - Niecała (Ogród saski) - Królewska - księdza Biskupa Juliusza Burschego - Kredytowa - Plac Dąbrowskiego

Ráno vstávam opäť ako prvý, niekedy po siedmej. Tak ako včera, i dnes musím zaplatiť parkovanie od ôsmej do osemnástej, a čo však najskôr musím zohnať mince. Medzičasom pribudla nová recepčná, ktorá je, ako poznamenal Tomáš, ešte krajšia než tá prvá, no čo mi je to platné, keď mi nechce rozmeniť :). Nakoniec sa mi z nej podarilo „vymámiť“ aspoň 10 złotych v minciach, čo mi spolu s niekoľkými drobnými zo včerajška stačí do trištvrte na dve. V priebehu dňa teda budem nútený opäť rozmeniť a vrátiť sa sem, mestskí policajti v okolí striehnu už od rána.
Anička a Linda ráno nevyzerajú, že by sa niekam ponáhľali. Okrem toho sa spustil pomerne silný dážď, pár minút navyše teda ešte trávime na izbe. S Tomášom a Rudolfom vyrážame od hostela krátko pred pol desiatou, smerujúc od Placu Dąbrowskiego smerom na sever, do Starého mesta. Za rohom, na ulici Kredytowej, sa v rýchlosti zastavujeme v potravinách, v priľahlom parku si potom dávame ľahké raňajky. Obďaleč sa ocitáme na priestrannom Námestí maršála Józefa Piłsudského, ležiacom na východnom okraji Saskej záhrady. Námestiu dominuje hrob neznámeho vojaka (Grób nieznanego żołnierza), nachádzajúci sa v ruinách niekdajšieho Saského paláca. V strede pomníka horí večný plameň, strážený dvoma príslušníkmi čestnej stráže, a jeho steny sú obložené kamennými doskami s výpisom všetkých významných bitiek Poľsko-litovskej únie i Rzeczipospolitej. Pri pomníku sa zdržiavame nedobrovoľne o niečo dlhšie, znova sa totiž spustil prudký dážď. Nebyť však toho, nevideli by sme striedanie stráží.
Naprieč námestím pokračujeme okolo kasární na ulicu Krakovské predmestie, ktorou spolu s ulicou Koziou prechádzame k „hradu“. Z Hradného námestia vstupujeme do Starého mesta, tentoraz ulicou Kanonia, obchádzajúc odzadu renesančný Kostol sv.Jána Krstiteľa. Z Rynku sa stáčame uličkou napravo, pričom sa ocitáme na vyhliadke otočenej smerom k Visle. Musím teda poopraviť svoje tvrdenie, že vyhliadka pri hrade je jedinou vo Varšave – už sú minimálne dve. Brzozowou ulicou mierne klesajúc opúšťame Staré mesto, pričom vstupujeme do Nového. Na Rynku v Novom Meste je kľudnejšie než v susedstve, no celkovo je v tomto zhoršenom počasí v centre menej návštevníkov.
Našim ďalším cieľom je varšavská pevnosť, Cytadela, ležiaca v mestskej časti Żoliborz. Pevnosť je dodnes majetkom poľskej armády, preto je potrebné dostať sa k jej západnej časti, kde sa nachádza vchod pre verejnosť a múzeum. K budove múzea vedie cestička, ktorou kedysi Rusi viedli odsúdených na smrť na popravisko. O toto múzeum veľký záujem nie je, okrem nás sa medzi múrmi niekdajšej väznice prechádza iba zahraničný párik. Skoro na každej cele sa skvie meno nejakého prominentného väzňa, okrem iného tu „sedeli“ maršál Piłsudský, spisovateľ Joseph Conrad, komunista Džeržinský či známy maliar Sochaczewský. Časť jeho tvorby predstavujú práve výjavy z väzníc či putovania odsúdených do vyhnanstva na Sibíri.
Tesné priestory väznice vymieňame za priestranné Gdyňské nábrežie (Wybrzeże gdyńskie), ktorým postupujeme pozdĺž rieky Visly na juh. Rieka má vo Varšave pomerne dosť miesta, nie je obkľúčená zástavbou a uzavretá v zúženom koryte, ako je to povedzme v Budapešti alebo Prahe. Tomáš a Rudolf vznášajú požiadavku obedňajšej pauzy na „občerstvenie“, no sedenie a popíjanie takto zavčas sa mne veľmi nepozdáva. Popri rieke sa presúvame až k mohutnému Śląsko-Dąbrowskému mostu, nadväzujúcemu na Aleju Solidarity, pričom zakrátko sme opäť na známom mieste – pri kráľovskom paláci. Keďže kolegovia nemajú vôľu bez pollitra piva pokračovať ďalej, musíme sa rozlúčiť. Ráno sa mi nepodarilo vyplatiť parkovanie na celý deň, takže tak musím urobiť teraz. Z Krakovského predmestia prechádzam okolo Národného divadla do Saskej záhrady, takže späť pri hosteli som asi za 15 minút. Po vyplatení parkovania obedujem z vlastných zásob a chvíľu odpočívam. S Mariánom sa mám stretnúť až niekedy o štvrtej.
Do mesta sa vraciam okolo pol štvrtej, kolegovia práve vysedávajú v akomsi „bierhause“, pretože poľská reštaurácia sa im nepozdávala. Každopádne pri pohľade na tie ich „tupláky“ si hovorím, že tí už toho dnes veľa nenachodia. Dievčatá, ktoré majú aj na popoludnie svoj program, nás opúšťajú, zakrátko sa poberáme aj my, smerujúc k „PKO“. Dnešný program je nejaký nanič, ešte zaplať Pánboh za ten futbal. Marián už netrpezlivo vyčkáva pri Paláci kultúry. Ešte predtým, než zamierime smerom k štadiónu, musí zabehnúť do Zlatých terás kúpiť si nejaký opasok. K štadiónu sa presúvame peši, čo nám zaberá zhruba polhodinku. Blížiac sa k domovskému stánku azda najznámejšieho poľského futbalového klubu, Legie, ktorý sa oficiálne nazýva Stadion Wojska polskiego, no pre reklamné účely jeho názov znie Pepsi arena, sa to riadne „zahusťuje“. Do zahájenia zápasu máme zhruba štvrťhodinku, stíham teda zájsť do fanshop-u a kúpiť nejaký ten šál pre Tomáša. Zápas Legie a rakúskeho celku SV Ried, aspoň čo sa týka atmosféry na štadióne, je jeden z najlepších, na akých som bol. Horšie je to so samotnou hrou, i keď domáci, ktorým sme fandili aj my dvaja, napokon vyhrávajú 3:1.
Od štadiónu do mesta sa presúvame už za tmy, s Tomášom a Rudolfom, ktorí medzitým navštívili obchod s alkoholom, sa stretávame okolo desiatej pri „PKO“. Nakúpené veci odnášame na izbu, pričom na schodoch hostela stretáme skupinu okolo Lindy. Vyzerá to tak, že ani druhý večer nestrávime všetci spoločne. Pôvodne sme mali v pláne zájsť do podniku priamo pod hostelom, no popravde by som radšej trávil večer v niečom poľskejšom ako je „Banja Luka“. Presúvame sa preto hlbšie do centra, na ulicu Nowy Świat, kde sme napokon „zakotvili“ v celkom štýlovom podniku zvanom Browarnia. Kým Rudolf si opäť dáva polliter nejakého kalného piva, my ostatní skúšame kvas vlastnej výroby, ktorý je tmavší, menej sladký a viac citrónový než ten môj domáci. No treba povedať, že chutil. Marián sa od nás odpája predčasne po prvom pohári kvasu, potrebuje stihnúť posledný „denný“ bus. Tomáš, Rudolf a ja odchádzame krátko pred záverečnou. Ráno vstávame zavčas, čaká nás dlhá cesta späť.

Počasie -
Účastníci - Marián Hajnal (časť), Anna Chudá, Linda Magáthová (časť), Tomáš Radecký, Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

Fotodokumentácia (výber):




© Text: Roland Nádaskay, Foto: Marián Hajnal, Linda Magáthová, Roland Nádaskay
POĽSKO - AUGUST 2012
deň 1 (Praha - Brno - Varšava) :: deň 2 (Varšava) :: deň 3 (Varšava) :: deň 4 (Varšava - Katovice - Alekšince)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2012