Poľsko (deň 4) - 10.august 2012

Poľsko (deň 4) - 10.august 2012, pi.

Warszawa - Piotrków Trybunalski - Częstochowa - Myszków - Zawiercie - Ogrodzieniec - Chechło (Pustynia błędowska) - Olkusz - Dąbrowa Górnicza - Sosnowiec - Katowice - Bieruń - Tychy - Pszczyna - Bielsko-Biała - Cieszyn (štátna hranica Poľsko-ČR) - Český Těšín - Mosty u Jablunkova (štátna hranica ČR-Slovensko) - Čadca - Žilina - Trenčín - Topoľčany - Výčapy-Opatovce - Alekšince

Idea skorého ranného vstávania (okolo šiestej) sa u kolegov stretá s nápadnou nevôľou, no nič sa nedá robiť. Z Varšavy nazad do Prahy, respektíve na Slovensko, sú to predsa len stovky kilometrov. Ako posledného musím z postele ťahať Rudolfa, žijúceho v domnienke, že vyraziť „do siedmej“ znamená „presne o siedmej“. Napokon sa však na cestu nevydávame omnoho skôr ako o tej siedmej. Navigácia nás z mesta vyvádza jedna radosť, takže Varšavu, ktorou sme žili uplynulé dva dni, opúšťame približne po dvadsiatich minútach kľučkovania ulicami. Som zvedavý, koľko času ubehne, kým sa tu budem môcť znova objaviť.
Počasie nám na cestu späť nachystalo celkom dobré podmienky – vzduch je zrána (vlastne celé dopoludnie) pomerne chladný, teplota nevystupuje nad 20°C, inak sa ale nad nami skvie belasá obloha bez oblačnosti. Návrat plánujem tou istou cestou ako pred troma dňami, s tým rozdielom, že zastávok bude zrejme menej. Väčšina posádky po vyústení z Varšavy zaspáva, hodnú chvíľu som za volantom tak sám pre seba, len ja a hlas z poľského rádia. Prvú prestávku si dávame pri Piotrkówe Trybunalskom po prejdení kratučkého úseku diaľnice A1, ktorá je v takýchto malých úsekoch rozostavaná naprieč celým Poľskom. Hlavným dôvodom pauzy je tankovanie, ktoré ma napokon vyšlo drahšie než som čakal. Tak to však už na diaľničných pumpách chodí. Okrem toho hlad zahnal mojich spolucestujúcich ako do obchodíku vnútri čerpacej stanice Statoil, tak do susedného McDonald's. Keďže ja som všetky ostávajúce złoté vydal na palivo, musím sa uspokojiť s horalkou :(
Nad južnou časťou krajiny pribúdajú mraky, ktoré sa však z hľadiska možných zrážok nezdajú byť „nebezpečnými“. Po dlhšom úseku monotónnej jazdy prevažne rovinatou krajinou sa opäť zastavujeme na pumpe za Częstochowou. Predtým sa však niekoľko minút sunieme v zápche, ktorá v tomto meste nie je ničím neobvyklým. Zvlášť ak sa do toho ešte opravuje most na hlavnom ťahu. Počas prestávky kolegov oboznamujem s možnosťou zájsť sa pozrieť na púšť. Správne, ozajstná piesočná púšť sa nachádza aj v Poľsku, dokonca relatívne neďaleko od našej súčasnej polohy. Za mestom teda schádzame z hlavnej cesty lokálkami postupujeme smerom na Zawiercie naprieč vlnitou krajinou, ktorej podložie tvoria jurské horniny, mne dobre známe z predchádzajúcich geologických „expedícií“. Cestou nás na asi 5-kilometrovom úseku spomaľuje akási rozťahaná cirkevná procesia. S jej účastníkmi si vymieňame niekoľko pozdravov. Kolegovia začínajú byť netrpezliví, kde že to tá púšť vlastne je, o to väčšie mám obavy, že k nej netrafím. Nepamätám si totiž presný názov obce, pri ktorej leží, iba že je to kdesi medzi Ogrodziencom a mestom Olkusz. Pri ceste, vedúcej naprieč rozsiahlymi borovicovými lesmi, sa našťastie objavuje tabuľa odkazujúca k prírodnej pamiatke „Pustynia błędowska“. Prístup k nej je od severu, od obce Chechło.
Błędowská púšť je podľa všetkého najväčšou vnútrozemskou akumuláciou sypkého piesku v strednej Európe. Pôvod piesku je glacifluviálny, čo znamená, že tu bol počas poslednej doby ľadovej (pred viac ako 10-tisíc rokmi) nahromadený činnosťou ľadovca a riečnych procesov v jeho predpolí. Rozširovaniu púšte pomohlo aj antropogénne riadené zmenšovanie rozlohy okolitých lesov a postupné znižovanie hladiny podzemnej vody. Údajne najväčší rozsah dosiahla v 50. a 60. rokoch minulého storočia, kedy tu bolo možné pozorovať fenomény ako fatamorgána, piesočné búrky a piesočné víry. My sa musíme uspokojiť s pohľadom do diaľky, kde sa na horizonte črtajú komíny priemyselných podnikov v hornosliezskej aglomerácii. Tam povedie naša ďalšia cesta.
Z „Poľskej Sahary“ nás vyháňa slabé mrholenie, okrem toho čas pokročil a my ešte musíme zájsť do Katovíc, vysadiť Lindu na vlak. Niežeby to s ňou v aute bolo na nevydržanie a potreboval som sa jej zbaviť; kolegyňa sa však potrebuje dostať do Krakova, a ten neleží na našej ceste. Pri jej bezchybných znalostiach Poľska, Poliakov a poľštiny sa však už o seba postará i sama. Smerom na Olkusz pridávam plyn, no miestnym je to i tak málo. Jeden šofér „fiatíka“ mi sugestívnym posunkom ukazuje, či som normálny (asi že z takého auta „žmýkam“ tak málo), ďalší, už na hlavnej smer Katovice, neostal pri tom – na nedodržiavanie miestnych zvyklostí čo sa rýchlosti týka, ma upozornil vztýčeným prostredníkom. Holt, všetci sa tu kamsi ponáhľajú...
Do Katovíc sa dostávame vďaka navigácii bez problémov, v hustej premávke prechádzame čímsi ako starým mestom k železničnej stanici, ktorá je momentálne v prestavbe. Lúčime sa s Lindou, ktorá má pred sebou približne dvojhodinovú jazdu vlakom do Krakova a večer akýsi koncert, a nato plánujeme našu ďalšiu trasu. Máme však problém – ukazuje sa, že kolegovia nemajú zistené spojenie z Brna, kde som ich na ceste späť do Prahy plánoval vyložiť, okrem toho Tomáš vraj potrebuje byť dnes večer v Trenčíne. O takom čomsi počujem prvý raz. Napokon sa vzdávam a volím zrejme najjednoduchšiu možnosť, a síce všetkých odveziem na Slovensko, doma si odpočiniem a do Prahy budem pokračovať v nedeľu. Ešte pred opustením Katovíc ma napadlo, že by sme sa mohli zájsť pozrieť do centra, teda k budove Sliezskeho parlamentu (Sejm śląski). S chaosom v meste, spôsobenom uzavretými ulicami v prestavbe, sa však navigácia nevie vyrovnať, preto nám cesta k Sejmu trvá dlhšie než je milé. Ešte predtým, než Katovice definitívne opustíme, zastavujeme na okraji mesta v obchodnom centre na nákup potravín.
Pauza na občerstvenie pri Bieruni mi, čo sa týka odpočinku, veľmi nepomohla, zakrátko opäť začínam takpovediac zaspávať. Kdesi za mestom Tychy sa striedam s Tomášom a na najbližšiu hodiny upadám do driemot. Preberám sa až pri Těšíne, kde nám Tomáš nechtiac pripravil „exkurziu“ po oboch stranách medzi dva štáty rozdeleného mesta. Ďalšiu krátku pauzu si dávame pri Třinci. Odpočinutý sa opäť vraciam za volant a asi pol hodiny nato prebiehame cez česko-slovenskú hranicu. Musím priznať, že som celkom prekvapený, ako dlho nám trvala cesta z Katovíc na naše hranice. Ďalej je to však už bezproblémové a vcelku rýchle, iba miestami je doprava zhustená. Diaľnica z poľských hraníc do Žiliny je ešte stále v štádiu výstavby. Slnko sa už uberá na západ, onedlho sa jeho lúče stratia za hradbou vonkajších Karpát, za Beskydmi a Javorníkmi.
Poslednú spoločnú pauzu si dávame na diaľničnom odpočívadle pri Bytči, Rudolf nás pozýva na kávu. Poslednou je preto, že v neďalekom Trenčíne krátko pred ôsmou vysádzame Tomáša, ktorý sa zajtra tu chystá na svadbu. Nie svoju, prirodzene. My ostatní máme pred sebou záverečný úsek. V trojici pokračujeme krížom cez Považský Inovec a už po zotmení cez Bánovce a Topoľčany. Aničku odvážame do Výčapov-Opatoviec a sami potom niekedy o pol desiatej prichádzame do cieľa, do Alekšiniec. Výpravu do Poľska máme teda úspešne za sebou. Jedinou chybou je, že o tomto čase som mal byť už dávno nazad v Prahe...

Počasie -
Účastníci - Linda Magáthová (časť), Anna Chudá, Tomáš Radecký, Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

Fotodokumentácia (výber):

POĽSKO - AUGUST 2012
deň 1 (Praha - Brno - Varšava) :: deň 2 (Varšava) :: deň 3 (Varšava) :: deň 4 (Varšava - Katovice - Alekšince)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2012