Po našej poslednej návšteve Štiavnických vrchov ma pochytil akýsi ošiaľ po magmatitoch, no s návratom do Prahy sa i v mysli vraciam k paleozoickým sedimentom, morským usadeninám Barrandienu. Pôvodne som mal v pláne tráviť víkend učením sa na budúcotýždňovu skúšku z matiky, nejako sa však k tomu nie som schopný dokopať. Piatok večer vyrážam na futbal na Julisku, bola by škola prepásť zápas, ktorý je zadarmo. Na sobotu spolu s kolegom z geológie, Jakubom Březinom, plánujem terénny výjazd. Samozrejme, v závislosti od počasia...
Dopoludnie je síce prevažne zamračené, no postupom času sa vyjasňuje. Z internátu vyrážam až okolo pol druhej, s Jakubom sa mám stretnúť o 14:15 hodín na Malostranskej. Električka (č.14) mi ide výhodne z Holešovíc priamo na Barrandov. Jakub teda pristupuje na spomínanej Malostranskej, odkiaľ sa vezieme smerom na juh Prahy, vystupujúc na Poliklinike Barrandov. Odtiaľ pokračuje naša cesta busom na samý okraj metropoly Čiech, do Radotína. Peší postup zahajujeme pri miestnej cementárni (prisahal by som, že to je tá z „Bony a klid“ :D), vstupujeme do Černej rokle a už po pár minútach chôdze sa pristavujeme pri prvom „výchoze“, prakticky hneď vedľa asfaltovej cesty. Po asi štvrťhodinke rozbíjania skál a usilovného hľadania akýchkoľvek fosílií, stúpame hore prudkým svahom, posiatym úlomkami vápnitých bridlíc, ktorých tu ostalo kvantum ako hlušiny z bývalej ťažby vápenca. Priebežne hľadajúc zvyšky prehistorického života, zachované ako odtlačky v „kamení“, sa dostávame po strmine skoro až na vrchol kopca, kde na suťovisku pod nádherným odkryvom lochkovských vrstiev skladáme veci a skúmame okolie.
Roztrúsené úlomky vápencov a bridlíc sú pomerne hojné na rôzne skameneliny. Za hodinu, ktorú sme tam strávili, nám rukami prešli brachiopodi (slovensky ramenonožci), kúsky trilobitov, bivalvné (prevažne Panenka) a univalvné mäkkýše a napokon graptoliti, vo veľkom množstve sústredení v čiernych, tzv. graptolitových bridliciach. Z toho stanovištia sa následne presúvame dole svahom k „táboru“ akýchsi vandrákov (fakt netuším, čo tam porábali...), povedľa neho sa ocitáme pri lokálnom stratotype Lochkov – Prag. Ten spočíva v bielej čiare na jednej z vrstiev a niekoľkých ďalších očíslovaných bodoch na vrstvách podložných. Bez toho by tam nezasvätený človek nevidel nič. Medzitým sa zatiahlo a obloha nám zoslala i pár varovných kvapiek, takže tu dnešnú akciu končíme, vraciame sa na asfaltku a naberáme kurz nazad na Radotín.
Od križovatky s hlavnou cestou smerujúcou od Prahy schádzame na okraj mestskej časti, kde sa ešte za súkromnou garážou vŕtame v nejakých extrémne drobivých bridliciach, obsahujúcich odtlačky graptolitov. Končíme pri odkryve lochkovského súvrstvia, ležiacom hneď vedľa cementárne. Autobus prichádza onedlho (cca 19:30 hodín), čo nám padlo vhod, keďže vonku sa oproti popoludniu ochladilo a začal duť vietor. Cesta do Prahy je pomerne dlhá, takých 30 kilákov, hoci sme ešte stále na území hlavného mesta. S Jakubom sa rozchádzam na výstavisku Holešovice s konštatovaním, že výjazd sa vydaril. Ja osobne som dnes nazbieral viac skamenelín než za celý doterajší život :D.
Počasie - polooblačno až oblačno, miestami veterno, tep.asi 12°C Účastníci - Jakub Březina, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
