Rozlúčka s letom (deň 2) - 31.august 2008, ne.



Úsek 1, Chľaba-Kováčov - Tát (odb.)
čas v cieli úseku - 8:00 hod.; dĺžka úseku - 24,1 km; čistý čas jazdy - 1:05:26 hod.
Vstávam krátko pred piatou, kolegovia sa z práve skončených nočných radovánok odoberajú do postele, Melo pofajčieva na terase, Natália s Andrejom sledujú východ slnka nad zákrutou Dunaja. Vzduch je trocha chladný, nebo už zrána jasné, hladina rieky sa pomedzi nevysoké koruny stromov a strechy chát blyští ako zrkadlo. Dávam dokopy batožinu a po malej sprche nahadzujem všetky veci na bike. Rozlúčka s bývalými spolužiakmi bude na dlhšiu, ak nie priam dlhú dobu.
Od Lacovej chaty vyrážam o 6:38 hodín, na križovatke panelky a asfaltovej cesty vrhám letmý pohľad dole chatovou osadou Kováčov, prebieham priecestím a pozdĺž Dunaja postupujem na Kamenicu. Nakrátko zastavujem na autobusovej zastávke pri DSS Kováčov a kochám sa pohľadom na nábrežie a baziliku v Ostrihome. V Kamenici nad Hronom sa napájam na cestu II.triedy č.564 (Štúrovo – Levice), prechádzam mostom ponad Hron a onedlho už vbieham do Štúrova. Mesto, tak ako i okolité cesty, je v nedeľu ráno prázdne, dokonca sa obávam, že nebudem mať kde nakúpiť. So zásobami na spiatočnú cestu som na tom totiž biedne. Na námestí nie je nič otvorené, Jednota keď tak až od ôsmej, neostáva mi teda než postupovať z centra smerom k stanici, kde sa nachádzajú dve čerpacie stanice. Na Komenského ulici, kúsok za odbočkou na kúpalisko Vadaš, som však narazil na zelovoc, kde mali síce slabší výber potravín, no k spokojnosti mi to stačilo.
Vraciam sa do centra, prechádzam colnicou, vyprázdnenou po vstupe do Schengenského priestoru voľného pohybu osôb, pri závere zrekonštruovaného Mosta Márie Valéria na moment zastavujem. Tak ako už mnohokrát, mostom prebieham na pravý breh Dunaja, do Maďarska, obdivujúc monumentálnosť našej najväčšej rieky. V Esztergome, jednom z historicky najvýznamnejších miest Maďarska, nakoľko tu sídlil jeden z dvoch uhorských arcibiskupov, sa iba v rýchlosti presúvam centrom mesta, k hradu a bazilike nezachádzam. Tieto miesta som navštívil už viackrát, naposledy bicyklom minulý rok.
Perifériou opúšťam mesto a ocitám sa v šírej krajine s výhľadom pahorkatý sever Maďarska a neďaleké banské mesto Dorog. Od križovatky s hlavnou cestou č.10 (Budapešť – Győr) postupujem prevažne po cyklochodníku ťahajúcom sa súbežne s autocestou, pričom údaje zapisujem pri odbočke na obec Tát.

Úsek 2, Tát - Dunaalmás (ObÚ)
čas v cieli úseku - 9:38 hod.; dĺžka úseku - 28,68 km; čistý čas jazdy - 1:16:48 hod.
Ako tak postupujem na západ, hlavná cesta sa opäť približuje k Dunaju. V neveľkom meste Nyergesújfalu cyklochodník ignorujem a vraciam sa na cestu, za čo som si vyslúžil komentáre od okoloidúcich vodičov. Zrejme už aj Maďari dospeli do fázy, kedy predpisy nedovolia cyklistovi slobodne sa pohybovať po cestách. Tu a tam zastavujem na železničných staniciach a fotím aj zastávky, ležiace na trati Budapešť – Esztergom – Almásfüzitő. Absolútny sever Maďarska nie je veru pekný kraj. Kým slovenský breh Dunaja lemujú iba lány polí a zopár neznámych dedín, tu je to zástavba ťahajúca pozdĺž celej cesty, sídla nahustené na sebe a množstvo priemyselných podnikov. Stačí spomenúť továreň Eternit alebo vápenku v Lábatlane. Krátku prestávku som si doprial v miestnej časti Piszke na železničnej zastávke.
Za susednou obcou Süttő cesta vedie priamo pri brehu Dunaja na úpätí pahorkatiny Gercse, hodný kus je bez dedín. Aspoň mám výhľad na rieku a slovenský breh. V Neszmély míňam starý gotický kostol, úsek zakončujem v Dunaalmási pri obecnom úrade.

Úsek 3, Dunaalmás - Komárom (nám.)
čas v cieli úseku - 10:48 hod.; dĺžka úseku - 18,27 km; čistý čas jazdy - 0:50:57 hod.
Neďaleko Dunaalmása sa pripája hlavná cesta z Tatabánye, najbližšou obcou je Almásfüzitő. Okrem uzlovej železničnej stanice s dôležitým spojením Budapešť – Viedeň, sa tu nachádza i hlinikáreň (dnes už nefunkčná) a rafinéria Vacuum oil. Pauzujem na spomínanej železničnej stanici, pôsobiacej dosť nevľúdnym dojmom. Nová budova je z obdobia socializmu, čakáreň je prázdna, vchod i bufet zdemolovaný, perón zívajúci prázdnotou. Až keď som sa pohol k ďalšej ceste, vysokou rýchlosťou tadiaľ prechádza rýchlik s maďarským Taurusom na čele.
Obďaleč míňam priemyselnú zónu a osadu Nagykolónia a vstupujem do obce Szőny, ktorá je v súčasnosti pomerne rozľahlou mestskou časťou Komáromu. Vzťah maďarského Komáromu a slovenského Komárna je trocha komplikovaný. Erb i historické mestské výsady si síce nárokujú obe mestá, avšak pôvodný Komárom leží na slovenskom brehu Dunaja. Názov Komárno dostal po roku 1918, teda pričlenení severnej časti komárňanskej župy k Československu. Komárom ležiaci v Maďarsku existoval iba ako osada pri železničnej stanici hlavnej trate, nazývanej Újkomárom. Oficiálny maďarský názov slovenského Komárna znie Komárom, hoci smerovníky v Maďarsku človeka navádzajú na „Révkomárom“. Inak je centrum Komáromu (toho maďarského) celkom pekné, hlavné námestie obklopujú historické budovy radnice a múzea, v kaštieli je umiestnená nemocnica. Najvýznamnejšieho rodáka, spisovateľa Móra Jókaiho, tak ako i v slovenskom Komárne, pripomína socha.

Úsek 4, Komárom - Kolárovo (ČS Slovnaft)
čas v cieli úseku - 12:36 hod.; dĺžka úseku - 30,73 km; čistý čas jazdy - 1:21:40 hod.
Po krátkej pauze pri kruhovom objazde naberám nanešťastie zlý smer, čo som zistil až pri pevnosti Monostor, ktorá je súčasťou komárňanského obranného systému (Nec arte, nec marte – ani ľsťou, ani silou). V hustej premávke sa vraciam ku kruháču, odkiaľ postupujem okolo železničnej stanice k oceľovému Alžbetinmu mostu (Erzsébet híd), preklenujúcemu koryto rieky Dunaj od roku 1896. Most sa napája na Ostrov Červenej flotily, tu prechádzam colnicou a nasleduje ďalší most ponad kanál komárňanského prístavu. Centrum mesta nie je až také mŕtve, na Klapkovom námestí sa motá zopár turistov, počuť češtinu i maďarčinu, istou zaujímavosťou je aj bezdomovec, pýtajúci si drobné od okoloidúcich v troch jazykoch.
Obedňajšiu prestávku si dávam na hlavnom námestí, vysedávajúc na lavičke priamo oproti radnici a soche generála Klapku, niekdajšieho veliteľa komárňanskej pevnosti. Ešte volám Tomášovi Radeckému, či teda vybehne na zápas B-mužstva Nitry s Novým Mestom, je dosť pravdepodobné, že cestou sa tam zastavím. Komárno opúšťam na severozápadnom okraji, pri zastávke Komárno závody. Nedávno som tadiaľto šiel vlakom do Dunajskej Stredy, to keď už bicykel nestačil doháňať časový sklz.
Kúsok za mestom postupujem okolo areálu SPoŠ (bývalá roľnícka škola) a mestskou časťou Hadovce, kde zachádzam k nepoužívanej železničnej zastávke prerobenej na rodinný dom. Ďalej je to už monotónny postup po rovine, prerušený iba dedinami Kameničná a Balvany, pšeničné a kukuričné polia kam až len človek dohliadne, páľava ostrého poludňajšieho slnka, jemný protivietor. Miestami mi to už lezie na nervy. Cieľom etapy je Kolárovo, poľnohospodárske mesto na Podunajskej nížine s niečo vyše 10-tisíc obyvateľmi. Pauzujem na pumpe Slovnaft na križovatke s novozámockou cestou, kde zároveň nakupujem aj nejaké zásoby.

Úsek 5, Kolárovo - Vlčany
čas v cieli úseku - 13:57 hod.; dĺžka úseku - 23,81 km; čistý čas jazdy - 1:02:00 hod.
Pred sebou mám ešte hodný kus cesty, niečo menej ako polovicu. Centrum Kolárova je riešené architektúrou socialistickej moderny, námestiu dominuje fontána s betónovou skulptúrou, za ňou sa nachádza budova mestského úradu. Jedinou staršou pamiatkou je kostol, k vodnému mlynu by si bolo treba urobiť zachádzku. Na konci Kolárova prechádzam oceľovým mostom ponad Malý Dunaj, ohraničujúci mesto od severu a opodiaľ sa vlievajúci do Váhu, čím opúšťam územie Žitného ostrova. Za riekou míňam odbočku na odľahlú osadu Veľký Ostrov a kúsok nato sa ocitám v obci zvanej Dedina Mládeže (nejde o srandu, hoci inde už existuje aj „Digitálne Podhradie“ :), založenú niekedy v 50.rokoch komunistami a osídlenú nadšenými zúrodňovateľmi podunajskej „celiny“, a popritom úprimne presvedčenými červenokabátnikmi. Krčma vyzerala lákavo, no na zastávky tohto druhu ešte mám čas.
Nasleduje ďalší z nezáživných úsekov, charakteristický iba zaberaním do pedálov a čumením do asfaltu. Cesta II.triedy č.573 (Komárno – Šaľa) síce postupuje popri Váhu, ten je však schovaný v húštine, a pri pohľade smerom na západ je to stále to isté – rovina a rovina. Slabý vietor vejúci od severu znášam čoraz horšie, pauza na kofolu by sa hodila. Nezastavujem však v Nedede ani centre Vlčian, najskôr mám v pláne previezť sa kompou. Opäť však narážam na ten istý problém ako minule – stiahnutá rampa, nízka hladina, kompa nepremáva. Vraciam sa teda do dediny, kde hľadám nejaké súce pohostinstvo. Nad pohárom kofoly premýšľam o ďalšej trase.

Úsek 6, Vlčany - Veľká Dolina (zast.SAD)
čas v cieli úseku - 15:45 hod.; dĺžka úseku - 32,03 km; čistý čas jazdy - 1:20:57 hod.
Za Vlčanmi, respektíve osadou Somola, nepokračujem ako obyčajne na Žihárec, lež po hlavnej ceste stále na sever. Tým, že na úseku po Šaľu nie sú žiadne dediny, som síce v exponovanom teréne Podunajskej nížiny vystavený čoraz nepríjemnejšiemu protivetru, do okresného mesta Šaľa však prichádzam aj tak skôr, ako keby som sa vydal po lokálke. Navyše, týmto úsekom som doposiaľ nešiel. Centrum Šale je v popoludňajších hodinách ľudoprázdne, ani ja sa tam veľmi nezastavujem. Mostom prechádzam ponad Váh a mestskou časťou na ľavom brehu, Večou, v rýchlosti pokračujem mierne na juh po hlavnej ceste č.75 (Bratislava – N.Zámky) do Trnovca nad Váhom. Na križovatke pri miestnej železničnej stanici sa následne stáčam na menej frekventovanú cestu II.triedy č.562 smer Nitra.
Najrýchlejšia cesta do mesta pod Zoborom vedie zo Šale cez Cabaj-Čápor. Keďže by som rád stihol ten futbal, nemal by som sa už veľmi motať a mierne pridať do tempa. Napokon cez Cabaj-Čápor predsa nejdem, odradil ma kopcovitý terén v okolí tejto dediny. Poza neprehliadnuteľný areál chemickej fabriky Duslo, ktorej komíny dominujú tunajšej rovine, prichádzam do osady Riegler a opustiac hlavnú cestu smerujem cez majer Bačala do Veľkej Doliny. Odpočívam na autobusovej zastávke.

Úsek 7, Veľká Dolina - Nitra (fut.štadión)
čas v cieli úseku - 16:52 hod.; dĺžka úseku - 20,24 km; čistý čas jazdy - 0:53:13 hod.
Kým vo Veľkej Doline som prvý raz, do neďalekých Mojmíroviec, hovorovo Urmína, sa vraciam po štyroch rokoch. Naposledy som tadiaľto šiel ešte ako „mladé ucho“ na vtedy novom Mongoose, iba sa zoznamujúc s vedľajšími cestami a rôznymi zákutiami okresu Nitra. Za dedinou zdolávam zo dva väčšie stupáky, s výhľadom na Zobor zbieham do Ivánky pri Nitre a hlavnou cestou č.64 postupujem svižným tempom na sever. Na Slovnafte v Dolných Krškanoch kupujem čosi pod zub a fľašu minerálky, načo vstupujem do Nitry, prechádzam okolo stanice, Cintorínskou a Palánkom k PKO a následne k futbalovému štadiónu. Začiatok zápasu akurát stíham, skladám sa pri zábradlí vedľajšej hracej plochy, vyberám bagetu z pumpy a na stojáka sledujem priebeh stretnutia rezervy Nitry s Novým Mestom n.Váhom. K tomu len toľko, že Nitra vyhrala po dobrom výkone, do bránky sa postavil ligista Hroššo a Jano obliekol kapitánsku pásku.

Úsek 8, Nitra - Alekšince
čas v cieli úseku - 20:22 hod.; dĺžka úseku - 16,6 km; čistý čas jazdy - 0:42:30 hod.
Približne 20 minút čakám na kolegu pri bufete Sihoť, s pollitrami kofoly v ruke sa potom pomaly presúvame od štadióna smerom na Štúrovu ulicu. Škoda, že nemôžme posedieť, Jano sa náhli na akýsi klokočinský jarmok. O 19:40 hodín sa rozchádzame na križovatke na Štúrovej, na súmraku opúšťam Nitru, postupujúc výpadovkou smerom na Lužianky a Zbehy. Po zdolaní andačských kopcov prichádzam domov už potme, krátko pred pol deviatou. Moja posledná jazda na dnes už „starom“ Mongoose sa končí, po takmer 15-tisíc kilometroch odovzdávam tento stroj do užívania Viliamovi, ja od ďalšieho týždňa budem jazdiť na novom.
Do konca letných prázdnin ostávajú zhruba tri hodiny, 1.septembra je štátny sviatok, školáci teda nastupujú až v utorok. Ak by som si mal urobiť také porovnanie týchto letných prázdnin s tými predchádzajúcimi, poviem, že nesplnili moje očakávania. Niekomu by Tatry na bicykli, výlet do Budapešti, či 197-kilometrová cyklistika na Veľký Inovec postačili, moje plány však boli omnoho širšie. Do budúceho roka sa musím zmieriť s tým, že leto 2007 ostane aj napriek vzkrieseniu TnB neprekonané.
S tohtoročnými letnými prázdninami, ktoré sa vďaka májovej maturite a pomerne neskorému nástupu na VŠ natiahli na niečo vyše tri mesiace, som sa teda rozlúčil tak ako sa patrí (cyklistika) i nepatrí (CH3-CH2-OH), počas jazdy mi prialo počasie, vhod prišiel i sviatok (menej áut na cestách), s celkovými takmer 320 kilometrami vládne spokojnosť. Na záver uvažujem, ako túto „dvojdňovku“ pomenovať. Spomínam si, že vlani som koncom augusta plánoval dať si takú „rozlúčku“ s letom, vyčistiť si hlavu pred náročným maturitným ročníkom. Pre zlé počasie som to neuskutočnil, takže názov môžem pokojne prebrať.

Počasie - jasno, zrána chladno, slnečno, miestami veterno, tep.asi 28°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
194,46 km 13:44 hod. 8:33:31 hod. 23,16 km/h 51,2 km/h Ivánka p.Nitre





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay
ROZLÚČKA S LETOM - 2008
DEŇ 1 (Alekšince - Chľaba-Kováčov) :: DEŇ 2 (Chľaba-Kováčov - Alekšince)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2008