rýchlik Tekov - 5.máj 2007, so.



Jazda sa mala uskutočniť v sobotu, ale predpovede neveštili veľmi pekné počasie. Vlak odchádza z Bratislavy hl.st., kde sa dostavil okolo ôsmej a súprava sa následne presúva do „dvora“. Keď je vlak zoradený, presúva sa okolo deviatej na druhé nástupište, odkiaľ mu už nič nebráni v ceste.
Vlak prichádza do Trnavy bez zastavenia a keďže už naberáme nejaké meškanie, nezdržiavame sa príliš dlho. Medzitým výpravca a sprievodca v kostýmoch z prvej republiky rozdávajú kartónové lístky každému podľa toho, kam ide, taktiež reklamné predmety ŽSR (mapku a šnúrky na kľúče) a brožúru so zaujímavosťami z trate. Iná situácia je už v Leopoldove, kde prichádzame so značným meškaním, keďže v Brestovanoch sme dávali prednosť rýchlikom. V Leopoldove vybieham rýchlo sfotovať Tekov, vraciam sa a 11:30 odchádzame.
Roland čaká na zastávke Alekšince kde urobí zopár fotiek. Ďalej už uháňame s vetrom o preteky, za Rišňovcami nám je oznámené, že bude fotohalt pri rybníkoch. Vystupuje sa a šliape popri vlaku po mokrej tráve, ktorú tak zanechal dážď, medzitým utíchajúci. Každý zaujíma miesto a fotí ostošesť.
Nastupuje sa a pokračujeme do Zbehov, kde pripravia M262.007 na jazdu do Radošiny. Zastávky ubiehajú ako voda a už sme v Radošine, kde následne prepriahajú riadiaci voz. Ja zatiaľ odbehujem sfotiť stanicu s vlakom a nakúkam aj do dopravnej kancelárie – zamestnanec ŽSR vybavuje formality, ostatní, vrátane mňa, si ho fotia pri výkone služby. Keď je motorák konečne na mieste, výpravca krátko zapózuje a môžeme vyraziť.
Cestou naspäť sa zastavujeme nečakane v Nových Sadoch, kde je nehlásený fotohalt, tak rýchlo vybieham a fotím, tiež zájdem do dopravnej kancelárie. Do Zbehov prichádzame asi o jednej až po pravidelnom osobáku do Leopoldova. Nasleduje zdĺhavé radenie pomaranča a motoráka, jedného na trať do Nitry a druhého na spojku, na nitranskom zhlaví. Toto producírovanie bolo naplánované, ale keďže sme mali dosť meškaní, toto nám ešte viac skrátilo čas.
Zo Zbehov odchádzame okolo 13:30 a míňame Rolanda s jeho kamarátom Janom na zastávke Zbehy-obec. Trielime na Zlaté Moravce a zastavíme, namiesto krajších pľacov v náručí okúzľujúcej prírody pohoria Tríbeč, na žel.st. Jelenec, ale aj to je dačo. Predtým som si ešte zabehol kúpiť čiapku a narodeninové tričko, a práve vtedy som minul Dušana na zastávke Dražovce, kde filmoval.
Do Zlatých Moraviec prichádzame asi o 14:50. Rýchlo sa odpája motoráčik a hneď môže vyraziť do Topoľčianok, kam ja ale nejdem. V Zlatých Moravciach fotím čo sa dá, dokumentujem celý vlak, dokonca aj záchody, veď kedy sa najbližšie budem mať možnosť zviesť v takýchto vagónoch. Ani som sa nenazdal a už bol motoráčik naspäť a mohli sme vyraziť ďalej, čo bolo okolo 15:20.
Cesta do Kozároviec ubehla celkom rýchlo, za ten čas som sfotil zopár staníc, síce ich už fotil Roland pri pešom prechode tejto trate, ale z vlaku vyzerajú úplne inak a je to na nich aj vidieť.
V Kozárovciach, kde vlak prišiel asi o štvrtej, sme sa zdržali trocha dlhšie, lebo bolo potrebné prepriahnuť rušeň smerom na Šurany. Za tých dvadsať minút som zjedol posledný chlieb a sfotil nejaký ruský dieselový rušeň odstavený za stanicou. Pri odchode začali organizátori robiť zbierku na opravu lokomotívy, ako ju volali, „fontány“, som aj ja prispel, následne začali cestujúcich občerstvovať vodkou St. Nicolaus, ktorú som ako neplnoletý odmietol, avšak až po dosť dlhých vykrúcaniach, keďže boli neodbytný.
V ponúkaní pokračovali aj v Leviciach, kde sa pár poľských cestovateľov pýtalo, či ideme do Zvolena, a keď povedali že nie, tak ich začali ponúkať poldecákmi s vysvetlením, že takýto cestovný lístok nedostanú nikde. Z Levíc som sa trochu nudil, a tak som zašiel znova do obchodu, kde kupujem ešte knižku o slovenských železniciach a tiež kalendár Želpage.
Ďalej vlak pokračoval cez Šurany, Palárikovo a Galantu, kam prišiel asi o 18:30 a kde som vystúpil, lebo z Bratislavy by mi nevychádzal prípoj do Leopoldova. V Galante som počkal asi 30 minút na spoj do Trnavy. V tomto vlaku som stretol aj jedného z účastníkov, ktorý mi poukazoval nejaké svoje staré analógové fotky – boli priam vynikajúce, žiadny vlak nebol počmáraný.
Chlapík vystúpil v Trnave, no ja som musel pokračovať ešte jedným vlakom do Leopoldova a odtiaľ do Alekšiniec ďalším osobákom. Tam sa tento zaujímavý a obohacujúci výlet skončil.

Počasie -
Účastníci - Rudolf Nádaskay
Poznámky, postrehy -

Fotodokumentácia (výber):





© Text: Rudolf Nádaskay, Foto: Rudolf Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007