Slanec - 28.júl 2007, so.



Štvrtok 26.júla sa pre mňa stal pamätným dňom – nielenže som dosiahol na bicykli 10-tisíc kilometrov celkovo a urobil tiež nový osobný rekord o hodnote 205 km/deň, ale som aj absolvoval najkvalitnejšiu cyklotúru za posledné mesiace. Piatok poväčšine oddychujem, podvečer ma čaká prípravný hokejový zápas so Spišskou Novou Vsou. Ďalší deň je na programe zasa futbal, no so začiatkom až o 19:30 hodín, dovtedy stíham nejaký menší výlet. Uvažujem medzi návštevou Kapušianskeho a Šarišského hradu na jednej strane a Slanského na druhej – keďže prvé dva zmienené by som do večera možno nestihol, rozhodol som sa teda radšej pre Slanec.
Budíček si dávam na šiestu, no pár minút som ho prespal a tak pri príprave musím pohnúť kostrou, aby som nezmeškal električku č.6 od plynární o 7:04 hodín. Čo ma dosť prekvapilo, boli pomerne dlhé rady pri pokladni na železničnej stanici. Osobný vlak č.8831 (Prešov – Čierna nad Tisou) opúšťa Košice o 7:35 hodín. Absolvujeme ešte dve „mestské“ stanice, a to Predmestie a Krásna, nato križujeme Hornád a Torysu a súbežne so širokorozchodnou traťou pokračujeme zákrutou cez Nižnú Myšľu. Míňame i riečku Oľšavu, zastávky v Bohdanovciach a Ruskove, potom už nasleduje prejazd brázdou v Slanských vrchoch. Naposledy som sa týmto osobákom viezol o čosi ďalej (viď Cyklo Michalovce), dnes vystupujem už o 8:07 hodín v Slanci.
Bielo-zelená pantografová jednotka potom koľajisko stanice smerujúc na juh opúšťa a ja sa spolu s ostatnými ľudkami poberám do dediny. Už pri stúpaní od stanice mám výhľad na môj dnešný cieľ – hrad Slanec, respektíve jeho ruiny. Za prvými domami v obci sa napájam na hlavnú cestu č.552 a po chodníku stúpam cez centrum obce až k pamätníku Červenej armáde, kde si obzerám informačné tabule s históriou tunajšieho hradu a popisom Rákocziho cyklotrasy. Sprístupnená bola len nedávno, minulý rok, slúžiť má ako spojnica miest viažucich sa k osobe sedmohradského kniežaťa Františka Rákocziho II. a jeho stavovského povstaniu. Poznávacím znamením tejto magistrály je zelené céčko na bielom štvorcovom podklade s červeným „R“ vnútri. Sám som už mal možnosť si ho všimnúť na viacerých miestach, vrátane Izry či Košíc.
V parku si v tieni stromov dávam krátku pauzu na občerstvenie a ďalej mi už nič nebráni pokračovať v stúpaní k samotnému hradu. Nejdem po značenej trase, ale spomínanom cyklochodníku, od posledného domu v obci zabočujem doľava do prevažne listnatého lesa a po krátkom výšľape prichádzam k sedielku. Napájam sa na červenú značku európskej diaľkovej turistickej trasy E3 (Atlantik – Čierne More) a doposiaľ najprudším stupákom zdolávam hradný vrch. Na hlavné nádvorie, ak sa to dá tak nazvať, sa dostávam o 8:40 hodín. Konštatujem, že z niekdajšieho hradu sa toho veľa nezachovalo – v dolnej časti zopár rozvalín, hore ešte stojí jeden väčší múr a veža. Pamätám sa však, že tak desať rokov dozadu na tej veži ešte jestvovala drevená strecha. Predsa by si to žiadalo nejakú konzerváciu; ak ale nie sú vysporiadané pozemky pod zrúcaninami, nemôžu sem nabehnúť makať dobrovoľníci – to je problém pri viacerých slovenských hradoch.
Z tých, ktoré som toho roku navštívil, je tento asi najmenší. Nevyzerá ani na rodové sídlo, ani nejaký vojensky významný oporný bod – skôr sa jedná o obyčajnú strážnu pevnosť na ochranu východného prístupu k sedlu Slanec. História tejto stavby siaha do rokov 1270-81, kedy bol postavený a jeho prvým majiteľom sa stal krajinský palatín Finta. Vlastnil ho aj kráľ Ľudovít IV. a od roku 1601 rodina Forgáchovcov. Zničený bol roku 1679 počas protihabsburských povstaní cisárskymi vojskami, až v 19.storoči dali Forgáchovci zrekonštruovať vežu, do ktorej potom umiestnili rodový archív.
Po podrobnom fotografickom zdokumentovaní ruín sa v priestore hornej časti skladám a dávam si neskoré raňajky. Vietor tam hore nefúka, v tieni kamenných múrov je príjemne, na škodu nie je ani výhľad na okolitú krajinu. Z rozjímania nad rohlíkom s paštikou ma však vzápätí vyrušila šesťčlenná skupina českých turistov (tí sa tiež dostanú všade, hehe). Postupne sa teda dávam na spiatočnú cestu – schádzam dole kopcom na sedielko a odtiaľ po červenej, pričom z lesa ústim k prírodnému Trstinovému jazierku. Vyzerá podobne ako Malé Morské oko, hnedá brečka, no ešte aj porastená rákosím. Odtiaľ už kráčam po asfaltovej ceste pomedzi domy, ulicou Pod hradom sa nakrátko dostávam znova do lesa a napokon zostupujem k pamätníku.
Dole som mal v pláne dať si kofolu, hľadám teda dajaký podnik, no vidím len potraviny tu a tam... áaaa výveska Zlatý Bažant... zatvorené, do čerta. No nič, kráčam ďalej dole Hlavnou ulicou, schádzam na miestnu komunikáciu smer Slančík a pomalým krokom po opustení obce pokračujem k železničnej stanici. Na mieste som už o 10:05 hodín, do najbližšieho spoja na Košice mi vychádza vyše hodinové čakanie. Po nákupe lístka u výpravcu teda posedávam v čakárni, neskôr i na peróne.
V stanici je rušno – okrem osobného vlaku do Čiernej nad Tisou sa mihli dve nákladné súpravy na ŠRT-ke, dve rakane na trati č.190 a bardotka v jednom kuse po koľajisku posunujúca vozne s nákladom opracovanej guľatiny. Ľudia sa začínajú schádzať tak polhodinku pred príchodom osobáku z juhu – Slanec opúšťam vlakom Os 8806 s pravidelným odchodom o 11:25 hodín. Do domovskej stanice prichádzam po polhodinke jazdy a po nákupe lístkov MHD v automate sa odoberám miesto električky po vlastných na Hlavnú. V infocentre v OD Dargov ešte zisťujem, či už sú v predaji vstupenky na najbližší prípravný zápas HC a nato pokračujem peši až domov na Terasu.

Počasie - jasno, slnečno, bezveterno, tep.asi 30°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

Fotodokumentácia (výber):




© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007