Strážovské vrchy - 7.apríl 2012, so.



Posledné týždne som turistikoval osamote, vlastne naposledy som mal spoločnosť ešte vo februári, keď som s otcom vybehol do Malej Fatry. Po zime mi účasť na túre prisľúbil Michal Lauko, s ktorým plánujem do kopcov vybehnúť počas najbližšej, veľkonočnej návštevy Slovenska. Z Prahy sa vraciam v stredu neskoro večer, tentoraz prichádzam autom. Štvrtok trávim v Nitre, večer sa potom s Mišom dohadujeme na cieli a trase. Z dvoch možností: Považský Inovec (najvyšší vrch Inovec), resp. Strážovské vrchy (Baske alebo Magura), vyberáme tú druhú, od nás vzdialenejšiu. Spomedzi dvoch výrazných vrchov tohto pohoria uprednostňuje Mišo Baske, ktoré síce neprevyšuje tisíc metrov, no i tak výstup naň môže byť zaujímavý. I pre mňa, keďže tie končiny takmer vôbec nepoznám.
Z Alekšiniec vyrážam s menším sklzom krátko pred pol šiestou, v Lužiankach na stanici vyzdvihujem Miša a ďalej potom ešte za tmy pokračujeme na sever. Do východiska túry, Krásnej Vsi, ležiacej v doline Bebravy severne od Bánoviec, prichádzame po niečo vyše hodine jazdy. Auto nechávam na miniatúrnom námestí pri kaplnke, kde peší pochod zahajujeme o 6:55 hodín. V úvode kráčame asfaltovou cestou, ktorá v smere prudko sa stáčajúceho údolia pokračuje do Čiernej Lehoty. Cestu opúšťame už v susednej Slatinke nad Bebravou (270 m.n.m.). Obec je tvorená jednou ulicou, obstavanou z oboch strán pomerne starými, predvojnovými domami. Povyše dediny vstupujeme do lesa, kráčajúc nahor úzkou, skaliskami obklopenou dolinou. V útrobách lesa je dosť vlhko, vzduch je síce ešte celkom chladný, no dusný, potíme sa. Na konci doliny sa napájame na asfaltku a po krátkej chvíli sa ocitáme na rázcestí Lažtek (495 m.n.m., 7:55 hodín). Povyše prechádzame lúkou a v priľahlom bukovom lese si dávame prvú pauzu.
Doteraz pomerne mierne stúpanie nahradzuje prudký výšľap hore kopcom. Mišo, ktorý sa v tomto štádiu už obvykle sťažoval, že ho tlačia vibramky, si dnes nevie vynachváliť svoje náhradné riešenie – tenisky. Tempo máme dobré, už po asi trištvrťhodine prichádzame na hrebeň na rázcestie Uhliská (820 m.n.m., 8:40 hodín). Ďalej pokračuje žltá značená trasa po štrkom vysypanej lesnej ceste. Prechádzame rúbaniskom, takže nakrátko sa nám naskytá výhľad na vrchy obklopujúce údolie Bebravy a ešte južnejšie ležiaci masív Kňažieho stola. Na lúčnaté temeno Baskeho, odkiaľ však výhľady chýbajú, prichádzame päť minút pred deviatou. Skladáme sa pred chatou KST (955 m.n.m.), vyberáme proviant a dávame si niečo medzi raňajkami a desiatou, povedzme také neskoré raňajky. Pritom sa bavíme so správcom chaty a jeho kolegami. Mimochodom, chata je otvorená iba počas víkendov, no vedľa nej sa nachádza drevená šopa, slúžiaca ako útulňa mimo otváracích hodín.
Napokon sme sa rozhodli nepokračovať na východ po hrebeni, takže od chaty naberáme po modrej značke smer Omšenie. V úvode križujeme snežienkami posiatu lúku, obklopujúcu vrcholovú časť Baskeho, nato sa začína zostup. Spočiatku sa chodník, miestami kopírujúci blatisté lesné cesty, zvažuje iba mierne, od kóty Nad Vyhorencom (735 m.n.m.) naopak klesáme pomerne prudko. Serpentínami vystupujeme z lesa a okrajom lúk sa presúvame na rázcestie Pod Žihľavníkom (460 m.n.m., 10:10 hodín). Vzduch je už dosť teplý nato, aby sme prešli na krátke rukávy. Keďže s časom sme na tom až príliš dobre, rozhodli sme sa predĺžiť si túru mimo značenej trasy. Naprieč lúkou sa presúvame na jej opačný koniec, k akejsi poľovníckej chatke a nato zablatenou nespevnenou cestou vstupujeme opäť do lesa. Mierne klesajúcou Havránkovou dolinou schádzame takmer až k hlavnej ceste smerujúcej cez sedlo Machnáč do Trenčianskych Teplíc. Stáčame sa do susednej doliny a pozdĺž potoka Machnáč naberáme mierne stúpanie. V mieste, kde sa značená trasa „láme“ zo širokej lesnej cesty na obyčajný chodník, stúpajúci prudko nahor okrajom rúbaniska, si dávame pauzu na občerstvenie.
Výšľap rúbaniskom dáva zabrať, povyše na bezmennom sedle si Mišo žiada ďalšiu pauzu na vydýchanie. Príjemnejšiu časť tohto úseku predstavuje zostup na Veľké lúky (530 m.n.m.), ešte predtým však míňame Rumpálový závrt, 16 metrov hlbokú krasovú priepasť. Z Veľkých lúk schádzame už po modrej, kúsok po asfaltke a ďalej znova po chodníku. Poslednou zastávkou je Bukovinská skala, týčiaca sa priamo na údolím Bebravy. Nenápadná vyhliadka, no určite sa na nej oplatí zastaviť. Aj keď výhľad kalí riedky opar, držiaci sa nad okolím. Od juhu sa zbierajú masy mrakov, zrejme spŕchne. Z Bukovinskej skaly schádzame priamo do Krásnej Vsi (270 m.n.m.), túru končíme o 13:15 hodín. Pomerne skoro, i keď treba povedať, že aj zahájenie bolo skoré. Domov sa vraciame o niečo kratšou, avšak časovo približne rovnakou trasou cez Bánovce a Topoľčany.

Počasie - polojasno až polooblačno, slnečno, mierne veterno, tep. počas dňa 8-12°C
Účastníci - Michal Lauko, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

MAPA - trasa turistiky

Fotodokumentácia (výber):


© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2012