S Michalom Laukom sme sa na našej poslednej spoločnej túre dohodli, že v priebehu júla ešte čosi isto podnikneme. Výstupu na Inovec sa Mišo kvôli nachladnutiu nezúčastnil, neskôr som mal zdravotné ťažkosti aj ja, a napokon – ani počasie nebolo v strede júla ideálne. Dokonca sa vyskytlo niekoľko daždivých dní za sebou. V poslednom týždni mesiaca júl je počasie vcelku pekné, podnikám preto dve väčšie cyklistiky. Dážď ma prekvapil v strede týždňa, kedy organizujem barbecue s bývalými kolegami z gymnázia. Na piatok nám však na túru opäť počasie vyjde.
K účasti sa napokon prihlásil aj Viliam, spolu teda vyrážame z Alekšiniec krátko pred šiestou. Mišovi som ešte pred odjazdom písal, že stretnutie pri železničnej stanici presúvam na 6:10 hodín. Kolega však napokon prichádza ešte o čosi neskôr, podľa vlastných slov zaspal a prebudila ho až moja sms-ka. Cesta do východiska túry, Uhrovského Podhradia, nám cez Lefantovce, Bošany a Bánovce trvá niečo vyše hodinu. Medzitým sa obloha vyjasňuje dobelasa, čo celkom korešponduje s predpoveďou na dnešný deň. V Uhrovskom Podhradí, malej dedinke stiesnenej medzi strmými kopcami Strážovských vrchov, nie je veľa miesta na zaparkovanie, auto som však šikovne postavil medzi cestu vedúcu smerom k hradu a potok pretekajúci obcou.
Od auta vyrážame o 7:35 hodín, smer hrad Uhrovec. Značená trasa vedúca od autobusovej zastávky nás privádza k rázcestiu pri starom lome nad dedinou, kde sa trasy vetvia – modrá pokračuje údolím priamo na Rokoš (mimochodom, náš dnešný cieľ), zelená prudko stúpa na Uhrovský hrad. Nanešťastie nejdeme ani jednou z menovaných trás. Inštinktívne pokračujeme širokou lesnou cestou, stúpajúcou jedným z bočných údolí. To je však zle. Našu chybu zisťujeme príliš neskoro aby sme sa vracali, hrad teda musíme vynechať. Dvaja postarší turisti, ktorí sa takpovediac vydali v našich stopách, však od súbehu s modrou trasou volia návrat na hrad. My pokračujeme v stúpaní na Holý vrch.
Vzápätí nás preveruje prvý prudký výšľap. Mišo a Viliam za mnou mierne zaostávajú, priebežne sa čakáme. Kúsok kráčame popri akejsi obore, na rázcestí Holý vrch (688 m.n.m.) sa ocitáme o pol deviatej. Ďalej postupujeme po červenej značke, ťahajúcej sa z obce Uhrovec cez Jankov vŕšok a ďalej za Rokoš až na sedlo Homôlka pri Valaskej Belej. Povyše Holého vrchu sa pri vápencových skalkách, ktorých po okolí vystupuje neúrekom, skladáme k malej pauze na občerstvenie. Ja osobne potrebujem raňajky. Ďalšiu prestávku robíme tentoraz kvôli Mišovi, a to tesne pred rázcestím Kňažinove lúky (850 m.n.m., 9:25 hodín). Nad Kňazinovými lúkami les nakrátko mení charakter, bučinu nahradzujú ihličnany, medzi ktorými sa predierame porastom tráv. Nasleduje rázcestie Pod Čihocom (890 m.n.m., 9:50 hodín), kde našu trasu križuje zelená zostupujúca do Horných Vesteníc. Dôchodcovia, ktorých sme stretli na začiatku túry, nás dobiehajú na tomto rázcestí. Chvíľu s nimi držíme krok, baviac sa o tunajších turistických trasách, no zakrátko nasadzujú také dravé tempo, že im nestačíme. Teda aspoň Mišo a Viliam :)
Hoci sa na tých bývalých atlétov alebo telocvikárov nehrabeme, i tak kráčame pomerne rezkým tempom. Cesta sa všemožne kľukatí lesom, kus dokonca výrazne klesá, nato však opäť naberá pomerne prudké stúpanie, aké sa nevidí na každej túre. Naposledy som obdobný strmák zažil počas výstupu na Sninský kameň. Serpentínami stúpajúci chodník nás privádza na temeno jedného z hrebienkov tvoriacich masív Rokoša. Medzi rozorvanými dolomitovými skalkami nakrátko odpočívame (niektorí aj poležiačky). Vrchol už máme na dohľad. Miernym zostupom z hrebeňa sa dostávame na sedlo Rokoš (955 m.n.m.), načo nám na vrchol ostáva už iba záverečný, asi 10-minútový úsek. Na samotný vrchol (1010 m.n.m.) prichádzame tesne pred jedenástou, pauzu na najvyššom bode masívu Rokoša už teda môžeme označiť za obedňajšiu. Okrem nás hore pauzuje iba párik idúci dvojdňový pochod na Vápeč, dôchodcov niet. Po zápise do vrcholovej knihy sa ešte zastavujeme na o čosi nižšie ležiacej vyhliadke, nachádzajúcej sa na rozhraní lesa a lúk, pokrývajúcich západné stráne Rokoša. Od pamätníka miestnych rodákov Ľ.Štúra a A.Dubčeka máme možnosť sledovať bezprostredne vôkol nás ležiace kopce južnej časti Strážovských vrchov, Uhrovský hrad a pamätník SNP na Jankovom vŕšku, či vzdialenejšiu Bánovskú kotlinu alebo Tríbeč.
Vrcholovú kótu už pri návrate obchádzame skratkou cez les, nato sa napájame na červenú trasu a naberáme smer sever. Spočiatku prudkým, ďalej však pozvoľným klesaním opúšťame vrchol masívu Rokoš, nasledujúce stúpanie úzkym, skalkami lemovaným hrebeňom nás potom privádza na Košútovu skalu (840 m.n.m.). Z nej sa nám naskytajú obmedzené výhľad na opačnú, východnú stranu: kotlinu s vodnou nádržou v Nitrianskom Rudne, ktorú obklopuje rozložitý masív Magury. Poniže Košútovej skaly sa nakrátko zastavujeme, dopĺňame tekutiny a nazeráme do mapy. Súbežne vedúca červená a žltá trasa nás vedie hrebeňom, na ktorom badáme prvé výskyty hornín, výrazne sa líšiacich od doposiaľ dominujúcich vápencov a dolomitov. Pieskovce a zlepence vnútrokarpatského paleogénu, vznikajúce eróziou starších, alpínskym vrásnením vyzdvihnutých druhohorných vrstiev a variských žulových masívov, vypĺňajú podstatnú časť údolia v okolí Omastinej.
Z hrebeňa klesáme od Rázdelia lesnými cestami naprieč bukovým lesom, až v závere absolvujeme prudšie klesanie. Po napojení sa na asfaltovú cestu trávime niekoľko minút pri potoku, kde si v priezračnej studenej vode chladíme nohy po členky. Asfaltka nás po krátej chvíli privádza do obce Omastiná (334 m.n.m., 13:30 hodín), odkiaľ v poludňajšej páľave pokračujeme v zostupe dolinou rovnomenného potoka. O niekoľko zákrut, v ktorých je v zárezoch možné opäť sledovať uloženiny paleogénu, sa ocitáme v osade Karolintál. Po krátkom výstupe dosť poničenou asfaltovou cestou sa vraciame do Uhrovského Podhradia. Túru končíme o štvrť na tri, teda pomerne skoro. Kolegom som ešte navrhoval možnosť zastaviť sa v Štúrovom múzeu v Uhrovci či vybehnúť na Jankov vŕšok (prípadne sa opäť pokúsiť o zdolanie hradu ;), no už akosi nie je záujem. Čaká nás teda už iba cesta domov, tentoraz cez Topoľčany. S Viliamom sa na záver ešte zastavujem na zmrzline v Zbehoch.
Počasie - jasno až polojasno, slnečno, bezveterno, 28-30°C Účastníci - Michal Lauko, Viliam Nádaskay, Roland Nádaskay Poznámky, postrehy -
