Deň 1 – Chata pri Zelenom plese (28.december 2008, ne.)
Večer 27.12.2008 sme konečne dorazili do penziónu Bělín okolo piatej podvečer. Predtým sme ešte zaviezli babku a deda na stanicu do Popradu na vlak, kúpili sme Vilimu nové turistické topánky (Trezeta GoreTex), xd karty do foťáku Olympus a nakúpili nejaké potraviny. Teplota v T.Lomnici pri našom príchode bola -11stC.
Ráno 28.12.2008 sme si dlhšie pospali, po dobrých raňajkách sme sa konečne dali do pohybu. Turistické poistenie ako zvyčajne. Autom na Bielu vodu (parkovné 160 Sk), odtiaľ už pekne pešo smerom na chatu pri Zelenom plese. Bolo krásne jasno, bez oblakov, chladno (-10stC), pohyb nás však rozohrial. Cestou nič mimoriadne, pomerne dosť ľudí na ceste k chate. Nad hranicou lesa už len stále v tieni, slnko sa sem nedostane. Hore bolo ešte chladnejšie odhadol som to na cca -12 až -15 stC. Na chatu sme dorazili okolo pol druhej, bola plná ľudí, ale voľný stôl sa predsa len našiel. Párky, hrachová polievka, čaj. Po pol hodinke sme vyrazili na spiatočnú cestu. Rudi celou cestou testoval nový foťák. Okolo nás svišťali lyžiari na turistickom chodníku. Stmievalo sa a ochladzovalo. Pred štvrtou sme už boli pri aute. Po príchode do penziónu sme si odložili veci a skočili sme na večeru do obligátneho bistra Komo, „náš“ stôl bol voľný (čaj, vyprážané kurča, syr, filé, horúca čokoláda, pivo). Po pokuse o prechádzku (mráz štípal ako málokedy) návrat do penziónu. Pri sťahovaní fotiek do notebooku som zistil, že som celý deň fotil s minimálnym rozlíšením-dôsledok včerajšieho prestavenia kvôli mms Tibimu.
Deň 2 – Sliezsky dom (29.december, po.)
Ráno 29.12.2008 sme vstali okolo pol ôsmej, po raňajkách sme sa električkou presunuli do St.Smokovca. Rozhodli sme sa pre túru na Sliezsky dom. Bolo polojasno, teplota okolo -5stC. Vyštartovali sme o cca 10.30 hod po modrej značke k rázcestiu pod Slavkovským štítom. Postupne sa mračilo nízkou oblačnosťou, začala padať mrznúca hmla. Kráčalo sa dobre, chodník bol prešľapaný. Po prekonaní hranice lesa sa postupne začala hmla rozpadávať a otvoril sa krásny výhľad na štíty aj do doliny. Dole bola hradba mrakov, inverzia. Trčali len vrcholky Nízkych Tatier v strede s Kráľovou hoľou. Fotili a natáčali sme ako diví, Rudi testoval nový foťák.
Takto sme pomaly postupovali až na Sliezsky dom, kam sme dorazili okolo druhej popoludní. Hore bola teplota -10stC (teplomer pri hoteli). Občerstvili sme sa, chvíľku posedeli a okolo tretej sme začali zostupovať, cez Velickú poľanu, po žltej značke do St.Smokovca. Chodník bol pomerne náročný, len mierne prešľapaný, zostup bol zdlhavý, hlavne pre mňa. Viliho pobolieval zub, čo bolo nepríjemné. Povetrie bolo mrazivé, svieže. Postupne sa stmievalo, dole sme prišli už za úplnej tmy. Bolo pol šiestej, keď sme dorazili na stanicu v Smokovci. Hneď nám šiel vlak, o chvíľku sme boli v T.Lomnici. Ešte sme v športovom obchode kúpili Viliamovi nové návleky do snehu. Po krátkom nákupe v potravinách sme ukončili túru o pol siedmej večer v penzióne Bělín. Na večeru sme si dali pre zmenu špagety.
Deň 3 – Zbojnícka chata (30.december, ut.)
Podarilo sa nám vstať relatívne skôr a po výdatných raňajkách (chlieb, maslo, syr, saláma, čaj, rohlík, med, horúca čokoláda) sme o deviatej utekali na električku. Cieľ bol jasný: Zbojnícka chata. Pre Viliho prvovýstup. Zo St.Smokovca sme tentoraz použili pozemnú lanovku na Hrebienok (chceli sme ušetriť čas a energiu, bolo to za 500 Sk spiatočný, jeden plný a dva junior lístky).
Bolo pekne, slnečno, mrazivo. Na Hrebienku plno ľudí. Po rázcestie s Rainerovou chatou široký chodník. Po odbočke smer Zbojnícka chata sa cestička zúžila, ale bola dobre prešľapaná. Cestou sme stretali dosť ľudí v obidvoch smeroch, peších aj na lyžiach. Kráčalo sa nám dobre, po hranicu lesa bol úplný pokoj. Vyššie potom začalo nepríjemne ťahať zhora, mrazivý vzduch. Stúpanie nám išlo plynule, terén pomerne pevný, neprepadávali sme sa do snehu. Chlapci stále vpredu, ja mierne zaostávam. Prvé sedielko, druhé, tretie a chata je na dohľad. Posledný strmý výstup a sme na chate. Hore sme o štvrť na jednu. Stihli sme to za cca 2 hodiny od rázcestia pri Rainerovaj chate (30 min pred limitom!), aj napriek môjmu pomalšiemu tempu a krátkej prestávke. Teplota pri chate je -9 stC. Dnu je plno ľudí, ale miesto pre nás sa našlo. Čaj (pre mňa s rumom), polievky, Viliho boľavý zub. Krátke posedenie, potom vonku fotenie (hlavne Rudi), kochanie sa výhľadom na okolie. Zostup sme zahájili cca o štvrť na dve. Na stanici na Hrebienku sme tesne po tretej. Čaj, bufet na stanici. Lanovkou o štvrtej dole do Smokovca, po chvíľke čakania električkou do T.Lomnice. V Lomnici sme o piatej. Bistro Komo obsadené, ideme na izbu. Po hodinke skúšame bistro znova, je stále obsadené. Nakukneme do reštaurácie pri potravinách, všetko plné (zajtra je Silvester, ľudia sú už tu). V potravinách nakúpime kuracie prsia, korenie, ryžu vo varných sáčkoch, na večeru opečiem kuracie prsia ako minútky na olivovom oleji. Podávame s ryžou. Dobrú chuť!
Počasie - Účastníci - Viliam Nádaskay, Rudolf Nádaskay, Róbert Nádaskay Poznámky, postrehy -
