Tatry (deň 4) - 9.marec 2007

Tatry (deň 4) - 9.marec 2007, pi.

S voľbou cieľa pre posledný zo série našich tohtoročných tatranských turistík sme mali trochu problém, večer po návrate zo Sliezskeho domu sme sa nejako nedohodli na postupe a ani ráno nemáme jasno, čo budeme vlastne robiť. Vonku padal dážď so snehom, všade samá brečka, hore by to nebolo nič príjemné. Už to vyzeralo, že sa budeme celý deň motať, keď tu nás po výdatných raňajkách napadlo zájsť na Popradské pleso. Spojenie máme priam ideálne – z Tatranskej Lomnice Os 8123 o 11:06 hodín, v Starom Smokovci desaťminútový prestup na električkový spoj č.8114 od Popradu na Štrbské Pleso.
Zo zastávky Popradské pleso vyrážame po krátkych prípravách o 12:05 hodín po modrej značke hore asfaltovou cestou ujazdenou snežnými skútrami i terénnymi autami. Z električky vystúpilo množstvo ľudkov s identickými plánmi našim, ďalší sa sem dopravili samostatne autom. Vchádzame teda do hustého ihličnatého lesa a stúpame kľukatiacou sa cestou. S pribúdajúcou výškou sa mrholenie mení na jemné sneženie, ktoré neustáva. Postup je pomerne nenáročný, ibaže je dosť teplo, človek sa potí jak prasa. Približne v polovici trasy, keď už máme pred spomalencami dostatočný náskok, si dávame pauzu na občerstvenie – čaj z termosky a čokotyčinku.
Jedným z drevených mostíkov pretíname potok Krupá, tečúci odniekiaľ spod Ostrvy (1984 m.n.m.), ktorý sútokom s Hincovým potokom v doline poniže nás vytvára rieku Poprad. Stúpanie sa postupne zvoľňuje, v závere kráčame viac-menej po „rovinke“, míňame odbočku na sezónne uzatvorený Symbolický cintorín a od súbehu s červenou trasou magistrály zbiehame o 13:25 hodín až k chate na Popradskom plese (1500 m.n.m.), za minulého režimu zvanej podľa partizánskeho kapitána Morávku. V celej Mengusovskej doline visí hustá hmla, znemožňujúca akýkoľvek výhľad na končiare, navyše spolu so snehovou pokrývkou plesa i okolia chaty vytvárajúca dojem akejsi „bielej tmy“.
Po krátkom ostýchaní vchádzame do horského hotela, rovno do zaplnenej reštaurácie na obed. Z nášho miesta pri okne by bolo inokedy krásne vidieť Ostrvu i početné serpentíny Tatranskej magistrály, stúpajúce hore náprotivným svahom. Priamo nad mojou hlavou visel obraz so zakladajúcou listinou popradskej horolezeckej školy Edmunda Hillaryho, aj s originálnym podpisom prvého muža na Mount Evereste. Len sa čudujem, že to tu nemajú za hlavnú atrakciu.
Zatiaľ čo my sa okolo 14:30 hodín chystáme na odchod, ľudí stále pribúda (najmä z radov takých tých rekreačných turistov). Od rázcestia nad Popradským plesom sa dávame po zelenej smer Štrbské Pleso, pričom istý úsek zostupujeme hlbšie do doliny, lávkou križujeme Hincov potok a prichádza znova rad na stúpanie, končiace až na rázcestí s červenou (v zime je tu jej časť uzavretá) kdesi pod vrchom Trigan (1481 m.n.m.). Odtiaľ klesáme súbežne s náučným chodníkom až na okraj osady Štrbské Pleso. Po vyústení z lesa sme v tej hmle najskôr nevideli, kde presne sa nachádzame, no asfaltka nás priviedla až do centra, k železničnej stanici, kde pešiu časť túry končíme o 15:45 hodín.
Do odchodu vlaku ostáva približne hodinka, preto sa motáme po rôznych obchodíkoch v okolí stanice, kupujeme lístky a napokon zvyšok času sedíme v čakárni. Električku Os 8127 máme priamo do Tatranskej Lomnice bez prestupu v Smokovci, pričom v cieli sme o 17:48 hodín. Od stanice potom hneď smerujeme k „stojáku“ – bistru Františka Komiňáka, firmy Komo, kde sme si dopriali skutočne rozprávkovú rozlúčkovú večeru – za cenu podstatne nižšiu ako v iných miestnych reštikách.
Večer už teda postupne začíname baliť veci a ďalší deň, v sobotu doobeda, vyrážame na spiatočnú cestu z Vysokých Tatier na dolniaky, do Alekšiniec.

Počasie - bezveterno, hustá hmla, mrholenie, hore mrznúci dážď, tep.do 5°C
Účastníci - Róbert Nádaskay, Rudolf Nádaskay, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

MAPA - trasa turistiky

Fotodokumentácia (výber):

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2007