Tatry na bicykli 2006 (deň 2) - 2.júl 2006, ne.



Úsek 1, Štiavnické Bane - Banská Belá (ObÚ)
čas v cieli úseku - 12:43 hod.; dĺžka úseku - 16,51 km; čistý čas jazdy - 1:00:07 hod.
Ráno vstávam prvý, ranná hygiena, raňajky z vlastných zásob; nejaký čas potom ešte ležím a čakám, kým sa prebudí aj zvyšok partie.
Na raňajky kolegom nezostalo veľa času, schyľovalo sa na dážď a museli sme pohnúť kostrou (vyrážame o 8:30 hodín). Dano, Ľudka a Majo sa pred dažďom schovali na nejakej autobusovej zastávke, my sme pokračovali v ceste do Štiavnice, okolo múzea štôlne Bartolomej do centra mesta. Zjazdom z kopca po „mačacích hlavách“ sme sa dostali na mierne zanedbané hlavné námestie. Dážď nachvíľu ustal, no keď sa Jano a Dušan fotili pred morovým stĺpom, spustil sa lejak, pred ktorým sa dostatočne rýchle ukrývame vo dvore nejakého geologického múzea.
Keď sa po nekonečnom čakaní opäť dávame dokopy, pohli sme sa smerom k jednému z kostolov poniže centra, keďže kolegovia ako správni katolíci nechceli v nedeľu vynechať omšu. Po bohoslužbe je poslednou zastávkou v Banskej Štiavnici supermarket Billa a konečne sa naozaj dávame do pohybu.
Začalo byť dusno, takže v závere jedného zo stupákov dávam dole dlhé nohavice. Mesto obchádzame po hlavnej jeho východným okrajom. Za tabuľou konca mesta sa nachádza samotný vrchol stúpania, pričom je odtiaľ dobrý výhľad na štiavnický Starý zámok. Tu začíname niekoľkokilometrový zjazd údolím potoka Jasenica, ktorým od Banskej Belej, kde zastavujem na zápis údajov, sa ťahá aj známa „trať mládeže“ č.154.

Úsek 2, Banská Belá - Zvolen
čas v cieli úseku - 14:28 hod.; dĺžka úseku - 28,41 km; čistý čas jazdy - 1:13:18 hod.
Od zákruty pri stanici Banská Belá je klesanie ďaleko miernejšie. Zrejme sa v okolí Zvolena koná nejaká veľká cykloakcia, pretože čím sme výškovo nižšie, tým viac cykloturistov pribúda, hlavne tých starších.
Jedinú zastávku si dávame pri viadukte za obcou Kozelník. Odtiaľ je to ešte hodný kus k vyústeniu cesty na Pohroní, konkrétne pri rýchlostnej komunikácii Žiar nad Hronom – Banská Bystrica. Chvíľu sa čakáme a potom pokračujeme úzkou asfaltkou popri Hrone, okolo plničky minerálnych vôd Ostroúcka až k miestu bývalej zastávky Budča. Za rovnomennou obcou opäť križujeme štvorprúdovku a po jej pravej strane ideme až po čerpaciu stanicu Agip.
Pri štadióne vo Zvolene sa stáčame do centra a mierime k osobnej stanici, konkrétne k parku s pancierovým vlakom a výhľadom na zámok.

Úsek 3, Zvolen - Očová (letisko)
čas v cieli úseku - 16:20 hod.; dĺžka úseku - 14,16 km; čistý čas jazdy - 0:46:15 hod.
V parku máme pauzu na neskorý obed. Odtiaľ vyrážame smerom k osobnej stanici Zvolen o 15:28 hodín; tam nás opúšťa Majo, ktorý má doma nejaké povinnosti, zostávame teda piati.
Cesta von zo Zvolena vedie perifériou mesta, okolo nákladnej stanice a rôznych priemyselných areálov, pričom ústime do Lieskovca. Nasleduje Zolná, miesto niekdajšieho povstaleckého letiska. Zaujalo ma najmä značenie 60 km do Veľkého Krtíša, zatiaľčo na ďalšej križovatke (asi 300 metrov) to už bolo len 48 km.
Pred Očovou nečakane stojíme pri letisku miestneho aeroklubu. Dana mimoriadne zaujali traktormi ťahané vetrone. Keď zistil, že je to 150 korún na päť minút ako okružný let, samozrejme, že sa letelo – opäť zdržanie.

Úsek 4, Očová - Detva (horný koniec)
čas v cieli úseku - 18:29 hod.; dĺžka úseku - 17,92 km; čistý čas jazdy - 0:51:16 hod.
Zalietať si šli Dano, Jano a Dušan. Na mňa, keďže som neprejavil valný záujem, ostalo stráženie bicyklov spojené s obdivovaním odstaveného MiG-u 29 vedľa riadiacej veže.
V jazde pokračujeme cez Očovú, okolo pamätníka tamojšieho rodáka, polyhistora Mateja Bela, po relatívnej rovinke, prerušenej len tiahlym miernym zjazdom do obce Hradná. V Dúbravách vyčkávam na kolegov, ktorí za mnou mierne zaostali.
Ocitáme sa na úpätí masívu Poľany (1457 m.n.m.). Terén tvoria mierne pahorky, cesta sa zvoľna stáča do okresného mesta. Na stráňach po okolí už badať roztrúsené detvianske lazy.
Po zjazde do Detvy si pri „centrálnom“ smerovníku na kraji mesta dávame menšiu pauzu na občerstvenie. Na ďalší postup sa dávam prvý, prechádzam centrom a sídliskom, napájam sa na hlavnú cestu do Košíc.

Úsek 5, Detva - Vrchslatina
čas v cieli úseku - 21:55 hod.; dĺžka úseku - 25,96 km; čistý čas jazdy - 1:55:13 hod.
Po hlavnej prechádzame do Kriváňa (paradoxne napriek názvu je tu hádam najrovnejší úsek cesty na Slovensku) a tu sa stáčame na sever, do lazníckej oblasti. Najväčším mestom, ktoré vzniklo z tohto osídlenia, je Hriňová.
Pôvodne sme mali ísť na Látky a sedlo Prašivá, avšak Dano chcel nocovať kdesi pri vodnej nádrži Hriňová. Pokračujeme teda po toku rieky Slatina, okolo strojární prudkým stúpaním lesom k priehradnému múru. Tu sa však nanešťastie zistilo, že ide o výhradne vodárenskú nádrž, takže bola obohnaná plotom a vzhľadom na okolitý hustý les sa tu ani stanovať veľmi nedalo.
Ostávalo nám teda len pokračovať v stúpaní. Kúsok od vyústenia potoka, na odbočke lesnej cesty, nachádzame relatívne vhodné miesto na tábor, no Dušan tu nemal signál mobilného operátora. Opäť nasadáme a šľapeme. Zastavujeme až pri studničke blízko cesty, trocha som si osviežil tvár a doplnil fľaše. O niečo ďalej od tohto miesta Dušan zistil, že na prameni zabudol slnečné okuliare – nuž musel sa tam (aj s Janom) vrátiť.
S Danom a Ľudkou sme medzitým pomaly pokročili v doline až na miesto, odkiaľ už je možné telefonovať z mobilu. Signál bol kolísavý, tak som sa len v rýchlosti ozval domov, že je všetko OK. V jednej zo zákrut cesty sa nám otvára pohľad na rozľahlé údolie, čiastočne oholené polomom. Začína sa zotmievať, slovo dostávajú predné / zadné svetlá. Sem-tam nás minie nejaké auto, poväčšine z breznianskou ŠPZ-kou. Musím povedať, že toto považujem za krajnú situáciu, aj keď šľapalo sa mi dobre a ani nás natlačilo počasie, no sám by som si na takúto nočnú jazdu lesom netrúfol.
Už za tmy prichádzame na poľanu so svetlami ľudského sídla – osadu Vrchslatina tvorí niekoľko väčších a menších obydlí, pár senníkov a košiarov. Jedného z miestnych som sa pýtal, aký je tam najlepší flek na stanovanie. Doporučil mi konkrétne miesto na okraji lesa, pri nejakom sklade dreva. Vyjadril sa zrozumiteľne, hoci ho už evidentne mierne opojil „majster alkohol“.
Chvíľu sme sa motali povyše osady, potom Dano našiel celkom obstojné miesto pod lesom, pri asfaltovej ceste. Tam sme rozložili stanový tábor (v tej tme mi to trvalo o čosi dlhšie, mal som aj menšie komplikácie s uchytením o zem) a po skromnej večeri šli konečne spať.

Počasie - tep.asi 22°C, ráno dážď, väčšinou zamračené, miestami protivietor, vyjasnenie
Účastníci - Daniel Zajko, Ľudmila Zajková, Marek Zajko (časť), Dušan Varga, Ján Harbuľák, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť celk.čas výletu čistý čas jazdy priemerná rýchlosť max.rýchlosť max.rýchl. miesto
102,96 km 13:25 hod. 5:46:09 hod. 18,38 km/h 58 km/h Banská Belá





MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):



© Text: Roland Nádaskay, Foto: Roland Nádaskay, Dušan Varga
TATRY NA BICYKLI 2006
deň 1 (Alekšince - Štiavnické Bane) :: deň 2 (Štiavnické Bane - Vrchslatina) :: deň 3 (Vrchslatina - Veľká lúka)
deň 4 (Veľká lúka - Gánovce) :: Slovenský raj :: Východná Vysoká :: deň 5 (Gánovce - Košice) :: deň 6 (Košice - Čierna nad Tisou)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006