Tatry na bicykli 2006 (deň 3)

Tatry na bicykli 2006 (deň 3) - 3.júl 2006, po.

Úsek 1, Vrchslatina - Utekáč (žst.)
čas v cieli úseku - 12:03 hod.; dĺžka úseku - 20,95 km; čistý čas jazdy - 0:51:47 hod.
Ráno sme spánok po tom namáhavom včerajšku trochu natiahli. Vstávam asi najskôr, raňajkujem a keď sa začínajú prebúdzať kolegovia, už začínam baliť.
Vrchslatinu opúšťame o 10:35 hodín, z lesa sa vraciame na hlavnú a kúsok ešte stúpame na samý vrchol, ktorým je odbočka do obce Lom nad Rimavicou (1015 m.n.m.), jednej z najvyššie položených na Slovensku. Tu nás mierne zdržala zastávka na nákup v potravinách. Odtiaľ zjazdom, s pekným výhľadom na hradbu Balockých vrchov na severe a doliny poniže nás, prichádzame na križovatku pri Sihle. Hlavná pokračuje severným smerom na sedlo Tlstý javor a Čierny Balog.
Dávame sa na zjazd údolím Rimavice, prakticky hneď sa ocitáme v lese. Hoci je tu pomerne slušné klesanie, kvôli nekvalitnému povrchu tejto nanajvýš vedľajšej cesty, ktorý predstavujú najmä výmole a štrkové polia, nemôžeme dosiahnuť rýchlosť vyššiu ako 40 km/h. Dolina je vcelku dlhá, sem-tam sa medzi stromami mihne nejaká chata, prvou utekáčskou osadou je Ďurkovka. Tu niekde sa po hrubom vzájomnom nedorozumení na ceste zrážajú Dušan a Jano, našťastie len s menšími odreninami. Nasleduje Havrilovo, kde čakám na kolegov pri hríbiku, Drahová a Salajka. Na strmých svahoch sa už motajú ľudia, vyháňajúc dobytok a zhrabávajúc pokosenú trávu.
Pomaly sa dostávame do centrálnej časti Utekáča, hneď na začiatku míňame skláreň Clara. Ostatne, týmto odvetvím bol známy celý tento kraj, horný Novohrad; ďalšie podobné fabriky boli a sú v Zlatne, Poltári, Katarínskej Hute.
O dvanástej prichádzam k železničnej zastávke, krátko nato Dušan, Jano a po pár minútach aj Dano s Ľudkou. To už však pristavená 812-ka s novým náterom ŽSSK stihla byť vypravená smerom na Lučenec.

Úsek 2, Utekáč - Klenovec
čas v cieli úseku - 14:15 hod.; dĺžka úseku - 23,09 km; čistý čas jazdy - 1:07:02 hod.
Po sfotení koľají železničnej trate č.162 vrhám z perónu pohľad na krčmu, ktorú sme v plnej zostave (Po železnici 2005) stačili navštíviť v zhone pred odchodom vlaku minulý august. Tentoraz sme pobudli o niečo dlhšie; pokračujeme v jazde popri Rimavici a teraz už aj železnici do Kokavy nad Rimavicou, dediny, ktorá pôsobí už viac-menej ako malé mesto. Tu som minul križovatku na sedlo Chorepa a šiel ďalej na Rimavskú Baňu. Že sa jaksi neťaháme dobre, sme si uvedomili až pri mieste zvanom Hámor, ktoré Jano spomínal v zmysle, že tam bol kedysi v tábore. Museli sme sa teda vrátiť, pretože kolegovia mali v pláne okúpať sa vo vodnej nádrži Klenovec. Bola aj taká (asi tá najlogickejšia) možnosť, že by som pokračoval rovno a spojil sa s nimi v Hnúšti.
Nakoniec sa v pelotóne vraciame do Kokavy a odtiaľ nastupujeme stúpanie na sedlo Chorepa na vedľajšom hrebeni Veporských vrchov. Od cigánskeho tábora na kraji dediny sa cesta ťahá miernym stúpaním cez lúky, potom vbieha do lesa a začína sa priostrovať. Človeku pri ťahaní pomôžu početné serpentíny. Terénne tento stupák nie je až taký náročný a ani premávka nie je veľmi hustá, ale v tom teple to dá zabrať.
Vrchol je vo výške 531 m.n.m., nachádza sa tam vysielač, pomník dvom padlým partizánom a smerovník turistickej trasy. Chvíľu som tu s Janom a Dušanom pobudol, potom sme sa dali na zjazd ústiaci v Klenovci. Azda najväčšou atrakciou v hornej časti obce je ruský tank T-34, pri ktorom sme sa aj my zastavili.

Úsek 3, Klenovec - Tisovec
čas v cieli úseku - 17:41 hod.; dĺžka úseku - 22,67 km; čistý čas jazdy - 1:11:20 hod.
Dali sme sa hore kopcom k vodnému dielu. Ako som predpokladal, tiež ide o vodárenskú nádrž, takže kúpanie je zakázané; okrem toho sú brehy obrastené kríkmi a oplotené. Dano si to tam len pofotil a spustili sme sa do centra obce.
To ma výrazne mestský charakter – historické budovy, zvonica, parčík s pamätníkom padlým.
Po zmrzline pokračujeme údolím Klenovskej Rimavy. Na obzore biele socialistické paneláky – v bývalom okresnom meste Hnúšťa sa napájame na hlavnú cestu. Hľadajúc nejaký podnik, v ktorom by sme si dali obed, sme sa zastavili pri akejsi tabuli ústrednej orientácie, no jedna pani nám poradila zájsť kúsok ďalej do koliby Vidróczki. Zdržali sme sa tam pomerne dlho, ale jedlo nám vskutku chutilo. S plnými žalúdkami naberáme smer na sever po nedávno opravenej vozovke. Na opačnej strane rieky Rimava, pod magnezitkou Talcum, sa ťahá železničná trať č.174. Míňame jeden alebo dva cigánske tábory a obec Hačava, za ktorou sa stáčame po poľnej ceste k brodu cez rieku. Kolegom sa konečne dostalo možnosti skočiť do vody, ja som sa len opláchol.
Rýchlou jazdou cez Rimavskú Pílu, kde nás už víta tabuľa národného parku Muránska planina, sa dostávame na okraj Tisovca. Pri miestnej Jednote zastavujeme na nákup a dali sme si aj menšiu pauzu.

Úsek 4, Tisovec - Veľká lúka
čas v cieli úseku - 20:47 hod.; dĺžka úseku - 18,5 km; čistý čas jazdy - 1:29:58 hod.
Stredom tohto podhorského mesta sme len prebehli, prejazdom pod železničným viaduktom pri vápenke Calmit ho vlastne opúšťame. Ešte pred nástupom na sedlo Dielik nasleduje zastávka pri Tisovskej šťavici.
Stúpanie je pomerne nenáročne, cesta sa ťahá okrajom lesa, zväčša po lúke. Práve tadeto sa za Slovenského štátu budovala jedna z tzv.gemerských spojok, dokonca bol pod Dielikom vyrazený tunel, dnes slúžiaci ako netopieria rezervácia. Na vrchole kopca, na sedle vo výške 579 m.n.m., som urobil zopár fotiek a počkal na kolegov. Zjazd zo sedla bol skutočnou lahôdkou – vcelku priamy, bez nejakých ostrých zákrut a dostatočne strmý, takže tú šesťdesiatku som dal.
Klesanie končí v doline Lehotského potoka, pri odbočke na Muránsku Lehotu. Tu sa nám ponúka veľmi pekný pohľad, keď slnko zapadajúce za Muránsku planinu poslednými lúčmi zalieva blízke lúky, vytvárajúc tak zaujímavý kontrast s tmavými plochami lesa. Cesta opäť pozvoľna stúpa, pričom druhou stranou kopca vchádzame do obce Muráň.
Po zrenovovanom námestí sa motá kopa Cigánov, v „Kršme“ je život v plnom prúde. Chvíľu sme sa pri informačnej tabuli rozhodovali, čo ďalej. Voľba padla na výšľap na planinu, aj vzhľadom na to, že po hlavnej na Červenú Skalu sa ešte v tomto čase preháňali kamióny.
Dávame sa teda na stupák po starej asfaltovej ceste (pre autá neprístupnej), začínajúcej priamo na námestí a ťahajúcej sa po severnej strane obce. Nie ďaleko za dedinou nás obiehal traktorista, ktorý Danovi a Ľudke ponúkol, že ich nahor potiahne. Poprichytával ich reťazou k stroju a potom už len tak fičali. Jano sa snažil držať krok s traktorom a Dušan tiež, dokiaľ sa nerozhodol dať si dole bundu. To ma aj počkal, pretože som šľapal na poslednom mieste (kým som čakal pri traktore, stuhli mi svaly a nejak som sa nevedel rozhýbať).
Stúpanie je prudké, vozovka miestami nie veľmi kvalitná, zákruta za zákrutou, nie a nie skončiť. Ak však chce človek dosiahnuť cieľ, musí to prekusnúť a ťahať – o tom cyklistika je, o odhodlaní a sebaprekonaní. Potom som už chytil druhý dych a s menšími prestávkami (napr.keď si Dušan kontroloval koleso kvôli potenciálnemu defektu), to potiahol až hore.
Traktor s kolegami zastal pri verejnom táborisku na Veľkej lúke (887 m.n.m.), na dohľad od toho povestného žrebčína. Kým nás traktorista so želaním šťastnej cesty opustil, vypočuli sme si ešte pár slov o miestnych pomeroch a ochranárskej (ne)logike. Treba povedať, že na júl bola hore dosť nezvyklá kosa. Okrem toho hodinky ukazujú už dosť hodín a k slovu sa pomaly dostáva noc, tak sa púšťame do rozloženia stanového tábora.
Tento deň sa mi páčil najviac, hoci sme nedali až toľko kilometrov, ale z hľadiska terénu to bol iste najzaujímavejší úsek cesty.

Počasie - teplo, prevažne slnečno, miestami protivietor, Muránska planina - chladno
Účastníci - Daniel Zajko, Ľudmila Zajková, Dušan Varga, Ján Harbuľák, Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
85,21 km	10:12 hod.	4:40:05 hod.	18,67 km/h	64,5 km/h	sedlo Dielik

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2006
deň 1 (Alekšince - Štiavnické Bane) :: deň 2 (Štiavnické Bane - Vrchslatina) :: deň 3 (Vrchslatina - Veľká lúka)
deň 4 (Veľká lúka - Gánovce) :: Slovenský raj :: Východná Vysoká :: deň 5 (Gánovce - Košice) :: deň 6 (Košice - Čierna nad Tisou)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006