Tatry na bicykli 2006 (deň 5)

Tatry na bicykli 2006 (deň 5) - 8.júl 2006 , so.

Úsek 1, Gánovce - Hrabušice-Píla
čas v cieli úseku - 9:06 hod.; dĺžka úseku - 20,31 km; čistý čas jazdy - 0:58:49 hod.
Keď ráno vstávam a konsolidujem svoju výbavu, kolegovia ešte tvrdo spia.
Po rozlúčke s Janom a Dušanom a poďakovaní za prizvanie mojej osoby k tejto cykloakcii, sa o 7:57 hodín konečne vydávam na cestu – druhú do môjho rodného mesta. Opatrne schádzam po lesnej ceste k železničnej zastávke a vchádzam do miestnej časti Filice, kde zastavujem pri kyselke. Pri stúpaní k meteorologickej stanici mám ešte v čerstvej pamäti takmer osudnú havárku.
Na hlavnej ceste, vedúcej v tomto úseku zväčša dole kopcom, cez obce Hozelec a Švábovce, som to poriadne rozbehol. Výhodou oproti minulému roku bolo, že na cestách neboli žiadne kamióny (sobota). V Hôrke, časti Ondrej, zabočujem smerom k Slovenskému raju. Na križovatke za valom železničnej trate 180 som sa musel zastaviť, pretože pri rozpínaní CO2 mi „explodoval“ uzáver fľaše s kyselkou.
Pokračujem v údolí Hornádu okolo betlanovského kaštieľa, dediny Betlanovce a v osade Mýto sa stáčam smerom na Podlesok, ktorý je druhým najväčším strediskom v národnom parku. Ten som viac-menej obišiel a pokračoval po lokálnej ceste v doline Veľkej Bielej vody, v čase zimnej uzávery neprejazdnej.

Úsek 2, Hrabušice-Píla - Stratená
čas v cieli úseku - 10:57 hod.; dĺžka úseku - 20,95 km; čistý čas jazdy - 1:12:17 hod.
Teraz je však celkom slušná premávka, hlavne českých a poľských áut a aj na Hrabušickej Píle sa to len hemží výletníkmi. Dlhšie som sa zdržal až pri rázcestí Blajzloch, kde ústí zelená trasa od Kopanca. Kým som jedol, stala sa mi menšia nepríjemnosť – náklad mi prevážil bicykel a pri páde ohol stojan, ktorý som potom musel pracne odmontovať. Cesta sa postupne odkláňa od toku potoka a stúpa vyššie a vyššie. V lese nasleduje jedna serpentína za druhou, vrchol sa zdá byť nedosiahnuteľný. Navyše ma po celý čas prenasleduje početný roj múch.
Sedlo Kopanec (987 m.n.m.) považujem z rozprávania o otcových pochodoch za kultové miesto, preto som veľmi rád, že moje cesty ma priviedli až sem. Južná strana kopca je tá strmšia, takže zjazd cez Kopanecké lúky je rýchly – ani som sa nenazdal a už som dole pri rázcestí s hlavnou cestou č.67 s názvom Krivian. Ďalej popri rieke Hnilec, priamo pod skalným masívom Remiašky (1168 m.n.m.), pričom po chvíli ma cesta privádza k Stratenskému tunelu, kedysi najdlhšiemu cestnému na Slovensku. Stará cesta sa stáča po toku rieky do Stratenskej doliny. Zapol som svetlá a rýchlo sa pustil do tunela. Samozrejme som nič nevidel, takže mi prišlo vhod, že akurát nešli žiadne autá. V Stratenej sa motala kopa turistov – prechádzam dedinou až za oceľový most železnice (pri odbočke na Stratenskú Pílu) a tu si dávam menšiu pauzu.

Úsek 3, Stratená - Vlachovo
čas v cieli úseku - 11:58 hod.; dĺžka úseku - 18,64 km; čistý čas jazdy - 0:43:17 hod.
Od dediny je to riadny stupák. Pri rázcestí Pod Čižmou sa opäť zastavujem, je odtiaľ dobrý výhľad na Palcmanskú Mašu, ktorú pri tejto ceste bohužiaľ vynechám. Na vrchole Dobšinského kopca (851 m.n.m.) si na novovybudovanom odpočívadle dávam čosi pod zub. Kontaktoval som aj kolegov v Tatrách, od ktorých sa dozvedám o zamračenom a sychravom počasí v Mengusovskej doline.
Výhľad na dolinu Slanej a Stolické vrchy je skutočne impozantný. Rovnako tak pomerne dlhý zjazd do Dobšinej, kde na istých úsekoch ide rýchlosť nad 60 km/h. Do centra tohto starého banského mesta, založeného na Krupinskom práve začiatkom 14.storočia, nezachádzam a pri prejazde jeho priemyselnou perifériou, ktorá je zamorená obyvateľmi blízkej cigánskej osady, som na to radšej „dupol“. Pauzu si dávam na pumpe Jurki, kde dokupujem zásoby.
Za Dobšinou míňam vypustenú vodnú nádrž, križovatku na Rejdovú a osadu Zábava so železničnou stanicou Vlachovo, odkiaľ sa odpája vlečka do závodu Kovostroj. Samotné Vlachovo je o dosť opodiaľ, pričom cesta sa teraz už ťahá popri trati č.167. V dedine (mimochodom obci roku 2005) som zabočil k železničnej zastávke kvôli foteniu, pretože tak často tu bicyklom nechodím.

Úsek 4, Vlachovo - Rožňava (centrum)
čas v cieli úseku - 13:08 hod.; dĺžka úseku - 22,65 km; čistý čas jazdy - 0:58:45 hod.
Prakticky hneď za Vlachovom je Gočovo, za ním križujem železnicu a vchádzam do osady Nižnoslanská Baňa. Aj tu zabočujem k trati, v snahe nájsť stanicu som sa dostal k sústave koľají pri železorudnej bani a závode Siderit. Zem tam bola pokrytá vrstvou čierneho prachu alebo popola asi do výšky 5 cm. Budovu stanice nebolo jednoznačne vidno, preto som sa vrátil na cestu.
Za Nižnou Slanou a Henckovcami sa údolie Slanej mierne stáča. V zastávkach Gemerská Poloma a Betliar bývajú ľudia, rovnako aj v Nadabule, ktorá už je súčasťou Rožňavy. Po vjazde do mesta mierim k zastávke Rožňava mesto, kam na rozdiel od zvyšku trate jazdia ráno dva spoje.
V meste sa konali akési motoristické preteky, doprava je obmedzená. V centre, na Námestí baníkov, som si dal pauzu na občerstvenie a zavolal do Košíc, že ako sa darí. Horšie bolo, že nad horami sa začali zbierať čierne mračná.

Úsek 5, Rožňava - Jablonov nad Turňou (križ.)
čas v cieli úseku - 14:42 hod.; dĺžka úseku - 18,79 km; čistý čas jazdy - 0:59:48 hod.
Trocha som poblúdil v spleti ulíc na okraji Rožňavy, no podarilo sa mi dostať na hlavnú cestu Zvolen – Košice. Už pri družstve som sa však musel zastaviť, pretože začalo padať – urobil som príslušné opatrenia a dal sa na postup. Nešlo však o nič dramatické, troška pokropilo, schladilo cesty, ale bola to len lokálna prehánka. Už pri nástupe na Sorošku svietilo slnko. Teraz pre zmenu bolo dusno jak sviňa. Na odpočívadle musím zastaviť, aby som od toho tepla neskapal. Po niekoľkých zákrutách prichádzam na vrchol stúpania, ktorým je Jablonovské sedlo (535 m.n.m.) na Silickej planine. Myslel som, že si dám kofolu, avšak koliba Soroška bola plná pocestných motoristov. Spustil som sa teda o niečo ďalej, k odpočívadlu na opornom múre.
Výhľad na údolie bol impozantný, skoro až idylický. Po zjazde upätím planiny podchádzam trať č.160 a som pri obci Jablonov nad Turňou, za ktorou sa nachádza prečerpávacia stanica plynovodu z Ruska.

Úsek 6, Jablonov nad Turňou - Žarnov
čas v cieli úseku - 15:51 hod.; dĺžka úseku - 20,17 km; čistý čas jazdy - 0:52:12 hod.
Od Jablonova pokračujem po hlavnej ceste – hoci sa zdá, že ide po rovinke, terén je vlnitý a keď sa k tomu ešte pridá mierny protivietor, človek sa začne vyčerpávať. Po trase míňam Hrhov s rozľahlými rybníkmi, vrch Hradisko a zabočujem do obce Dvorníky, pričom smerujem k miestnej železničnej zastávke (Dvorníky-Zádiel). Paradoxne, dominantou okolia nie je krasovými javmi sformovaná Zádielska tiesňava, ale vápenka VSH pri Turni. Občerstvenie a odpočinok je na mieste, veď mám v nohách už vyše 100 kilometrov.
Pred Turňou nad Bodvou sa dostávam zatiaľ najbližšie k štátnej hranici počas celej cyklotúry. Na očiach mám pre zmenu inú miestnu dominantu – zrúcaniny Turnianskeho hradu. Križujem rieku Bodva, ktorá tečúc spod masívu Pipitky tu opúšťa naše územie, a narážam na kopčeky Bodvianskej pahorkatiny.

Úsek 7, Žarnov - Čečejovce
čas v cieli úseku - 16:33 hod.; dĺžka úseku - 13,88 km; čistý čas jazdy - 0:36:26 hod.
Modré tabuľky na začiatku zapadákovov menom Žarnov a Peder naznačujú, že som vstúpil do maďarskej oblasti. Miestna asfaltka priama ako pravítko, s dosť opotrebovaným povrchom, ma priviedla na perifériu Moldavy nad Bodvou.
Aby som nemusel zachádzať do centra mesta, pokračoval som ďalej okolo stanice a cez Mokrance, za ktorými si dávam menšiu prestávku. Napájam sa späť na hlavnú cestu a dostávam sa do Čečejoviec. Zastavujem na námestíčku, pri pomníku padlým v prvej svetovej vojne v štýle veľkého Uhorska.

Úsek 8, Čečejovce - Košice (sídl.Terasa)
čas v cieli úseku - 17:38 hod.; dĺžka úseku - 21,28 km; čistý čas jazdy - 1:00:53 hod.
Okolo motorestu Dubky cesta prechádza mierne zvlneným terénom. S pribúdajúcimi kilometrami mám stále lepší výhľad na železiarne – tie signalizujú, že pomaly sa blížim k domovu. Pred Šacou vchádzam do okresu Košice-okolie. Síl je v mojom tele menej a menej, takže som rád, že to mám už len na skok. Bohužiaľ, veľmi som sa mýlil. Pri vstupnom areáli U.S.Steel-u vozovka prešla do štyroch pruhov, pričom sa popri nej ťahá električková trať z Terasy. Už z diaľky mám pred nosom biele paneláky sídliska Západ, no cesta nemá konca. S vypätím posledných síl (pretože už som veľmi neoddychoval, len ťahal) som sa doplazil okolo Pereša k Optime a odtiaľ je to na Bernolákovu len spleťou ulíc.
K babkinmu domu som dorazil o 17:38 hodín. Radosť je veľká, no nie ako minulý rok, keď to bolo prvý raz. Alekšince – Košice, už to začína byť pomaly rutina. Teraz si dám zo deň leháro a po príchode bratov zo západu v ceste pokračujeme.

Počasie - slnečno, polojasno, väčšinou bezvetrie, okolie RV - krátke mrholenie, dusno, tep.asi 30°C
Účastníci - Roland Nádaskay
Poznámky, postrehy -

celk.vzdialenosť	celk.čas výletu	čistý čas jazdy	priemerná rýchlosť	max.rýchlosť	max.rýchl. miesto
156,67 km	9:41 hod.	7:22:27 hod.	21,61 km/h	64,2 km/h	Dobšinský kopec

MAPA v mierke 1:400 000

Fotodokumentácia (výber):

TATRY NA BICYKLI 2006
deň 1 (Alekšince - Štiavnické Bane) :: deň 2 (Štiavnické Bane - Vrchslatina) :: deň 3 (Vrchslatina - Veľká lúka)
deň 4 (Veľká lúka - Gánovce) :: Slovenský raj :: Východná Vysoká :: deň 5 (Gánovce - Košice) :: deň 6 (Košice - Čierna nad Tisou)

HLAVNÁ STRÁNKA
TURISTIKA 2006